Ako môžu USA zvládnuť turecko-ruské napätie na južnom Kaukaze a v Strednej Ázii?

Podstatou týchto piatich politických návrhov je preventívne odvrátiť ďalšiu bezpečnostnú dilemu medzi NATO a Ruskom a nárast súvisiacich hrozieb pozdĺž ruských hraníc, ktoré by v najhoršom prípade mohli viesť k opakovaniu ich súčasnej zástupnej vojny, a to sabotovaním sľubného rusko-amerického „nového uvoľnenia napätia“.

Hypotetický pakt o neútočení medzi NATO a Ruskom (NRNAP), ktorého výhody boli tu diskutované a kontúry opísané tu, by si vyžadoval, aby USA zvládli turecko-ruské napätie na južnom Kaukaze a v Strednej Ázii, aby pretrvalo. Stručne povedané, očakáva sa, že sa zintenzívni v dôsledku „Trumpovho plánu pre medzinárodný mier a prosperitu“ (TRIPP), ktorý by výrazne urýchlil expanziu tureckého vplyvu pozdĺž celej južnej periférie Ruska, o ktorej sa čitatelia môžu dozvedieť viac tu, tu a tu.

Ak to Trump 2.0 myslí úprimne s oživením rusko – amerického „nového uvoľnenia napätia“, čím sa on a jeho tím zdajú byť, ako naznačuje správa Wall Street Journal o megadohodách, o ktorých rokujú s Moskvou, potom to musí byť ich prioritou po skončení ukrajinského konfliktu. Najoptimálnejším spôsobom, ako to dosiahnuť, by bolo zahrnúť do tureckého rozmeru navrhovaného NRNAP nasledujúcich päť politík. Každá z nich bude teraz opísaná a potom bude článok doplnený niekoľkými záverečnými myšlienkami:

———-

1. Umožniť Rusku zabezpečiť bezpečnosť pre TRIPP, ako bolo dohodnuté pred piatimi rokmi

Deviata klauzula arménsko-azerbajdžanského prímeria z novembra 2020 sprostredkovaného Moskvou stanovuje, že pohraničná stráž Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) bude zabezpečovať južný arménsky koridor, ktorý je teraz známy ako TRIPP. USA by preto mali rešpektovať túto dohodu ako prostriedok na zvládnutie turecko-ruského napätia v južnom Kaukaze tým, že umožnia FSB zabezpečiť, aby sa TRIPP nezneužíval na (re)export západného a/alebo tureckého vojensko-technického vybavenia ruským spojencom v rámci ODKB v Strednej Ázii.

To by mohlo viesť k tomu, že ich ozbrojené sily sa časom prispôsobia štandardom NATO, podobne ako to práve dosiahol Azerbajdžan, čo by mohlo vyvolať krízu podobnú ukrajinskej, najmä ak Kazachstan – ktorý sa pýši najdlhšou pozemnou hranicou s Ruskom na svete – podnikne nejaké kroky týmto smerom. Pravdepodobnosť, že sa to stane, by sa výrazne znížila, ak by Rusko dokázalo zabezpečiť, aby sa tento koridor nepoužíval na takéto vojenské účely, a teda aj pôvodný dôvod, prečo bola FSB poverená plnením tejto úlohy.

2. Zakázať (re)export amerického vojensko-technického vybavenia spojencom Ruska v rámci ODKB

Na základe vyššie uvedeného by USA mali tiež sľúbiť, že nebudú vyvážať vojensko-technické vybavenie spojencom Ruska v rámci ODKB, ani nepovolia jeho reexport zo strany Turecka alebo kohokoľvek iného (či už prostredníctvom Dohody o obchodných aspektoch trhu (TRIPP) alebo akýmikoľvek inými prostriedkami), ideálne prostredníctvom právne záväznej dohody s Ruskom. Z pohľadu Ruska je udržanie jeho spojencov v rámci jeho vojensko-technického ekosystému najúčinnejším spôsobom, ako zabrániť vzniku konvenčnej bezpečnostnej dilemy podobnej tej, ktorá sa stala na Ukrajine.

Práve s týmto vedomím Putin počas posledného summitu bloku v Kirgizsku koncom minulého mesiaca navrhol spojencom svojej krajiny v ODKB rozsiahly zbrojný program. Ak by niektorý z nich začal „vyvažovať“ svoje vzájomne prospešné vojensko-bezpečnostné väzby s Ruskom, čo mu pomáha čeliť nekonvenčným hrozbám, ako sú teroristi a drogové gangy, Rusko by ich prirodzene podozrievalo, že majú skryté úmysly. Vyzeralo by to, akoby boli zneužívaní ako ukrajinskí služobníci proti Rusku a napätie by mohlo stúpnuť.

3. Zakázať akékoľvek cvičenia NATO s južnými susedmi Ruska (s výnimkou Azerbajdžanu)

Predchádzajúce návrhy nadväzujú na tretí, ktorý zakazuje akékoľvek cvičenia NATO s južnými susedmi Ruska s výnimkou Azerbajdžanu, ktorý je už spojencom Turecka v oblasti vzájomnej obrany, ale takéto cvičenia sa nesmú konať v Azerbajdžane, ak to Trump 2.0 myslí s riešením turecko-ruského napätia vážne. Tento návrh bol prvýkrát predložený v článku 7 ruských žiadostí o bezpečnostné záruky adresovaných NATO v decembri 2021, ale zakazoval iba cvičenia na ich území, nie s nimi, ako sa navrhuje teraz.

Rusko sa obáva, že „Organizácia turkických štátov“ (OTS) vedená Tureckom by jedného dňa mohla prevziať vojensko-bezpečnostnú úlohu, ktorá nahradí ODKB, čo by viedlo k tomu, že ich prekrývajúci sa kirgizskí a kazašskí členovia by sa vzdali ODKB v prospech OTS, čo by katalyzovalo skôr opísaný temný scenár. Vzhľadom na to, že azerbajdžanské ozbrojené sily teraz spĺňajú štandardy NATO, aj im by malo byť zakázané vykonávať cvičenia s týmito štátmi, inak by Baku mohlo tento proces podporiť ako zástupca NATO a/alebo Turecka.

4. Rozšíriť konzorcium Kaspického plynovodu a vybudovať doplnkový plynovod

Analýza Conora Gallaghera o tom, ako „Transkaspický plynovod je znovuzrodený, keďže USA plánujú návrat do Strednej Ázie“, upozorňuje na znovu sa objavujúci zdroj regionálneho napätia. Tomu sa dá predísť rozšírením Kaspického konzorcia pre plynovody (CPC, ropovod v spoluvlastníctve Západu cez Rusko spájajúci Kaspické a Čierne more) a vybudovaním doplnkového plynovodu. Spoliehanie sa na túto trasu namiesto vyprovokovania vášnivého sporu o podmorský turkménsko-azerbajdžanský plynovod by bolo pragmatické.

Americké energetické spoločnosti, medzi ktorými sú najvýznamnejšie Chevron a Exxon (ktoré sú už zapojené do KSČ), by z toho výrazne profitovali, zatiaľ čo Európa by získala alternatívu k ruskej energii (z ktorej by Kremeľ stále profitoval z tranzitných poplatkov) bez rizika nebezpečnej regionálnej krízy. Ruska treba uznanie, že počas špeciálnej operácie nikdy nezasahovalo do KSČ, takže Trump 2.0 mohol prezentovať svoje navrhované rozšírenie a doplnkový plynovod ako spoľahlivý vlajkový megaprojekt svojho „Nového uvoľnenia napätia“.

5. Nahradiť konkurenciu v Arménsku a Gruzínsku spoluprácou s cieľom udržať Turecko pod kontrolou

Zasahovanie USA do záležitostí Arménska a Gruzínska ohrozuje regionálnu stabilitu, po prvé tým, že prostredníctvom dohody TRIPP posilní vzostup Turecka ako euroázijskej veľmoci, a po druhé tým, že vyprovokuje ďalšiu špeciálnu operáciu, ak budúca prozápadná vláda zaútočí na ruské jednotky v Abcházsku a/alebo Južnom Osetsku. Nahradenie ich konkurencie v tejto oblasti spoluprácou by uvoľnilo vzájomnú dôveru potrebnú na posunutie ich „nového uvoľnenia napätia“ na vyššiu úroveň a zároveň by udržalo Turecko pod kontrolou, čo je v prospech oboch strán.

Hoci Turecko pomáha obmedzovať Rusko, jedného dňa by sa mohlo stať tak silnou euroázijskou veľmocou prostredníctvom expanzie svojej „sféry vplyvu“ na východ, že by sa „stalo nečestným“ a obrátilo sa proti USA. To by mohlo narušiť plánované obmedzovanie Číny USA, ak by s ním Turecko úzko spolupracovalo v Strednej Ázii. Tomuto všetkému by mohlo zabrániť sprostredkovanie rusko-gruzínskej zmluvy o neútočení a upustenie od tlaku na Arménsko, aby vyhostilo ruské jednotky, po čom by im bolo umožnené zabezpečiť si TRIPP, ako bolo navrhnuté.

———-

Podstatou týchto piatich politických návrhov je preventívne odvrátiť ďalšiu bezpečnostnú dilemu medzi NATO a Ruskom a nárast súvisiacich hrozieb pozdĺž ruských hraníc, ktoré by v najhoršom prípade mohli viesť k opakovaniu ich súčasnej zástupnej vojny, a to v dôsledku sabotovania sľubného rusko-amerického „nového uvoľnenia napätia“. Tieto dve jadrové superveľmoci môžu spoločne formovať prebiehajúcu globálnu systémovú transformáciu efektívnejšie ako ktorékoľvek iné duo, aby sa zabezpečila jej čo najväčšia stabilita za daných okolností.

Na to, aby sa to stalo, je potrebné americké riadenie turecko-ruského napätia na Južnom Kaukaze a v Strednej Ázii, rozsiahlom regióne ôsmich bývalých sovietskych republík (viac ako polovica bývalých členských štátov ZSSR) pozdĺž južnej periférie Ruska. Čokoľvek menej výrazné riskuje ďalšie vypuknutie napätia medzi NATO a Ruskom, ktoré by mohlo náhle zvrátiť plánovaný americký „návrat k (východnej) Ázii“ s cieľom silnejšie obmedziť Čínu po skončení ukrajinského konfliktu. Trump 2.0 by preto mal toto uprednostniť.

Andrew Korybko