Rodový TESTAMENT pre pozostalých (Slovákov)

 Adventné zamyslenie III na tému : Ako ďaleko sme to nechali dôjsť..

• Univerzálne „POSOLSTVO“ o „prasknutej žilke v oku“, exemplárneho symbolu a praktickej ukážky systému fungovania moci, metód a spôsobov jej zneužívania, upadania občianskej a politickej morálky „služobníkov štátu“, ich verejnej kompromitácie a nevyvodenej zodpovednosti z doby, ktorá dnešný úpadok mravov priviedla na svet. Aby mu dala krstné meno pokrytectvo a priezvisko nenávisť..

A pre neprehliadnuteľnú, principiálnu paralelu súčasného diania v priestore EÚ s upadajúcou rímskou civilizáciou vpadnime bez úvodu priamo deja, lebo samotnú „spermiu prasknutej žilky v oku“ netreba osobitne predstavovať. Lebo to v príčinnej podstate nie je o nej samotnej. Lebo v širokom kontexte jej príčin a dôsledkov je to praktická (mediálna) ukážka o „komárovi“ a (autorská) o metaforickom volovi a bumerangu. …    

A ten „bumerang“ vyslaný do éteru, bol v inkriminovanom čase BUĎ vedomé klamstvo spojené s zámerom zamiesť pod koberec „ZLO-činy“ páchané na generálovi Lučanskom v ZVJS pod kompetenčným zastrešením Ministerstva spravodlivosti SR, ktorému v rozhodnom čase etalón doby, Kolíková, velil. ALEBO o profesionálnu neschopnosť (s)poznať a vedieť príčiny a okolnosti, ktoré tejto politickej kauze predchádzali, a z ktorej sa vykľula obzvlášť závažná hodinová operácia oka/ hlavy/jej očnej lebečnej časti.

LEBO „tertium non datur“. Tretia možnosť neexistuje. A tie 2 sú pritom jedno horšie ako druhé..

Preto sa z tejto KAUZY v celom vejári hanebných udalostí a neprípustných aktivít nejde, nedá, nemožno vyviniť. Rezignovať na vyvodenie profesijnej, etickej, morálnej a následnej neodňateľnej politickej zodpovednosti. Zodpovednosti vtedajšej vládnej koalície a osobitne jej odvetvovej zložky, MS SR.

Lebo to čo sa stalo, sa nestalo „na ulici“, ale v zariadení podliehajúcom riadiacemu a kontrolnému režimu štátu, za ktorý kompetenčne vystupovalo a vystupuje Ministerstvo spravodlivosti SR. A za ktoré vystupovalo a vystupuje navonok jeho štatutárny orgán, pani spravodlivá (ministerka)..

PS: A že v tejto zamlčiavanej kauze nešlo vo svojej prapodstate o prasknutú žilku v oku, ale o (zamlčiavané) udalosti, ktoré vo vecnom súbehu  pripomínajú (organizovanú) „poľovku“ na generála Lučanského, od jeho väzobného zadržania až po jeho záhadnú smrť – o tom sa možno presvedčiť v anamnéze „skutkov, ktoré sa stali“, o ktorých tá „elitnejšia, humánnejšia, slušnejšia, progresívnejšia, liberálnejšia“ časť národa nechce ani počuť.

PRETO opäť raz tradične, PREČO…? A v čí prospech..?        

A ako už bolo predoslané, tá „žilka“ bola iba mozaikovým kamienkom do dekadentného obrazu biedy, svojvôle a zvrhlosti. Lebo právo, zákon sa zneužívali a morálka zneucťovala ako na páse. Lebo orgány trestného konania nepoznali hranice dovoleného. Aby bolo pritom VTEDY, na verejnosti, zo strany dnešných, hučiacich moralistov, ticho ako v hrobe :

• keď vo väzbe prišiel o život advokát Krivošenko pre preukázané neposkytnutie akútnej zdravotnej starostlivosti, dotvrdzujúc to autorizovane ombudsmanom, verejným ochrancom práv (!)
• keď sa, ako je verejne známe, bezprecedentne zneužíval „inštitút kajúcnikov“ smerom dovnútra aj von; dovnútra, aby sa priznali (bez ohľadu na to, či majú k čomu), alebo aby svedčili voči tretím osobám. A smerom von, aby sa dostali von. Z cely. Za každú cenu; keď sa pritom častokrát odďaľovali procesné úkony a tým sa predlžovala väzba
• keď sa psychicky týrali, a aj nezákonne zatvárali na dlhé mesiace do väzby právne nevinní ľudia, dotvrdzujúc to desiatkami rozhodnutí Ústavného súdu a Najvyššieho súdu SR (!); len na ilustráciu, advokát, JUDr. Ribár, nezákonne strávil v kolúznej väzbe, 565 dní (!),, aby, ako verejne deklaroval, v spojení s možnosťou jej skrátenia bol vyzývaný začať „hovoriť“, aby ho po osemnásť a pol mesačnej väzbe „prepustil“ až Ústavný súd(!)
• keď  za nezákonné stíhanie a väzbu Haščáka sa muselo ospravedlniť MS SR – pod vedením „pani spravodlivej“ a hádajte KTO ho za toto ministerstvo už menej spravodlivo podpísal.? Bé je správne, št. tajomník O. Dostál..
• keď Čaputová odobrala Ivanovi Šimkovi poverenie viesť ministerstvo vnútra zato, že neakceptoval menovanie stíhaného policajta z NAKA do vrcholovej funkcie Inšpekcie MV SR, v ktorej pôsobnosti je zo zákona vyšetrovanie jej členov (!)
• atď., atď.,..

A v tejto spojitosti príde kontradikcia, ktorá musí dvíhať svojprávneho človeka zo sedadla. Či chce alebo nie. Návrhy na odvolávanie koaličných ministrov, už hádam voči každému, ktorý, čo len komusi z toho „správneho brehu“ stúpil na otlak.

A nejde pritom už nazvať inak, ako politickým hyenizmom v spojení s charakterovou vadou – a do neba volajúcou stratou pamäti – vyžadovať vo vyššie uvedenom kontexte politickú zodpovednosť voči ministrovi dopravy, Rážovi za milión krát neporovnateľné – čisto osobné, ľudské zlyhanie rušňovodičov, vedúce k zrážkam vlakových súprav – a zostať pritom slepým a hluchým voči vlastným horibilným, „nepremlčaným“ právnym, etickým a morálnym previneniam..

PRETO je čas pre politický ZÁVET pre „duše pozostalých“. Aby sa pýtali :

– AKO je možné, že dovolíme, aby nám diktovali ako máme žiť – bezcitné a stranícky promiskuitné tvory, aby pritom moralizovali a udeľovali všade na vôkol lekcie z politickej etiky, právnej kultúry a osobnej zodpovednosti, zato to trčiace vlastné brvno v oku nie a nie vidieti..?

– AKO je možné, že dovolíme, aby táto „mňačkovská odnož“ s neukojenou chuťou po moci zabíjala na slovenskej politickej akýkoľvek pokus o reflux sebareflexie..?

– AKO je možné, že dovolíme, aby táto  reinkarnovaná guča nových revolucionárov už bez škrupúľ aj počas „denného svetla“ presadzovala ideologické, zvrhlé kultúrno-etické požiadavky svojich zahraničných tútorov, parciálne záujmy minoritných skupín samozvaná elita – na úkor majoritnej časti spoločnosti..?

– AKO je možné, že (bez spätnej väzby) dovolíme, aby dnes (opäť) tí samí tvrdili muziku, aby tí samí sedeli za „zavrchstolom“, aby miešali a už aj rozdávali karty tí, ktorí sa už raz ťažko spreneverili svojim sľubom;  ktorých čoraz viac a čoraz častejšie (nenáhodne) počuť, vidieť a volať na pódiách slovenských miest po zvrhnutí legitímne zvolenej vlády, po občianskej neposlušnosti, po osobnej pomste..?

Ako je možné, že dopúšťame, aby sa- bez reptania, bez odporu národa – do krajnosti podpaľovali a bičovali vášne, narušoval ústavný a verejný poriadok prechádzajúci do (ne)regulárnej anarchie,  aby sa znevažovali, devalvovali a degradovali hodnoty predkov, pochopenie, rešpekt a úcta k človeku s iným názorom, aby sa vyvolávala a podporovala nenávisť človeka voči človeku, aby sa oslavovali a vydávali za vzor hochštapleri, dnes už aj verejne, na pódiách..?

A všetko pritom do právneho a morálneho bezvedomia, počujte dobre – v mene slobody, v mene demokracie, v mene politickej kultúry, v mene „vrátenia právneho štátu“..

A dnes to už došlo tak ďaleko, že sa nenáhodne eskalujúcou majdanizáciou Slovenska už neohrozuje iba pokoj a bezpečnosť ľudí, ale už aj samotné základné piliere našej štátnosti a národnej zvrchovanosti. Tie, o ktoré v tejto prihárajúcej „občianskej vojne“ prvoplánovo išlo, a dodnes promiskuitne  ide…

A ODPOVEĎ na tieto bytostné otázky dneska mal by hľadať každý z nás len a len v sebe..

A „verejná spoveď“ etalónu doby zloby, nech pritom slúži ako východisko na hlbšie zamyslenie. Na oživenie zatláčanej mravnej podstaty človeka. Na obnovenie duchovného predsavzatia vnímať a robiť veci inak, ľudskejšie, dôstojnejšie. A zmysluplnejšie..

V duchu onoho starého známeho kennedyovského – nie brať, nie naťahovať ruky, nie sa domáhať, siahať, žiadať a kričať (na ulici) a veliť, ale dávať, pomáhať a chrániť (naše spoločné). A o dobro sa s ľuďmi deliť..

V skratke, v duchu parafrázovaného štúrovského hesla: MENEJ ŠKODIŤ–VIACEJ TVORIŤ..

A čas ADVENT-u, čas pokánia a duchovnej očisty, je na to tá pravá, príhodná chvíľa..

Laco Kopál