Rusko berie fínsky front novej studenej vojny veľmi vážne

Medvedevov článok ukazuje, že Rusko je pripravené čeliť všetkým hrozbám NATO pochádzajúcim z Fínska.

Bývalý ruský prezident a súčasný námestník tajomníka Bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev začiatkom septembra zverejnil v agentúre TASS ostrý článok s názvom „Nová fínska doktrína: Hlúposť, klamstvá, nevďačnosť“, v ktorom Fínsko skritizoval za jeho bývalé spojenectvo s nacistami a varoval pred novými hrozbami z jeho strany. Toto sa deje po správach z mája, že Rusko posilňuje svoju obranu pozdĺž fínskych hraníc, ktoré boli analyzované tu a obsahujú odkazy na niekoľko brífingov na túto tému.

Veľká časť Medvedevovho článku je venovaná obdobiu druhej svetovej vojny, pričom osobitná pozornosť sa zameriava na to, čo Najvyšší súd Karélie (autonómnej republiky v Rusku hraničiacej s Fínskom) minulý rok uznal za fínsku genocídu sovietskeho ľudu v tomto období. Toto zameranie má Rusom pripomenúť, že Fínsko bolo kedysi nepriateľom ich krajiny, hoci Moskva po druhej svetovej vojne prejavila k nemu milosrdenstvo, aby vytvorila neutrálnu nárazníkovú zónu, ktorá formálne zostala v platnosti až do vstupu Fínska do NATO v roku 2023.

Medvedevovým motívom je zjednotiť Rusov na podporu ráznejšej politiky ich krajiny voči Fínsku v reakcii na jej novú nepriateľskú politiku od vstupu do tohto bloku. Patria sem dodržiavanie západných sankcií a súhlas s tým, že USA môžu využívať až 15 vojenských zariadení. NATO navyše podľa Medvedeva „v súčasnosti intenzívne ovláda všetkých päť operačných prostredí Suomi (ako Fíni nazývajú svoju krajinu) – pozemné, námorné, vzdušné, vesmírne a kybernetické priestory“. Hrozby sa preto znásobujú.

Varoval, že Rusko by mohlo vymáhať trestnú zodpovednosť za genocídu sovietskeho ľudu, ktorú Fínsko spáchalo počas druhej svetovej vojny, keďže v medzinárodnom práve neexistuje premlčacia lehota na tento zločin, a požadovať ďalšie odškodnenie, ak tento trend bude pokračovať podľa očakávaní. Jeho článok sa krátko nato skončil zlovestnou poznámkou, že Fínsko by mohlo „navždy“ stratiť svoju štátnosť, ak sa zapojí do ďalšej vojny proti Rusku. Podtextom je, že ide o čoraz pravdepodobnejší scenár, ktorý Rusko berie do budúcnosti veľmi vážne.

Vzhľadom na tento článok je načase prehodnotiť hrozbu, ktorú NATO predstavuje pre Rusko prostredníctvom Fínska. Pred nedávnym vývojom sa niektorí v Rusku domnievali, že formálne členstvo Fínska v bloku sa v skutočnosti veľa nezmení, keďže Fínsko je už desaťročie de facto členom, čo z neho robí skôr symbolický úspech pre NATO než zmysluplný vojensko-strategický úspech. Nepredvídali však to, čo Medvedev opísal ako „ukrajinizáciu samotného Fínska, ktorá prebehla potichu“.

Toto bolo spôsobené oživením ultranacionalistických nálad v spoločnosti, podporovaných NATO, ktoré majú podobu etnicko-teritoriálnych revanšistických cieľov voči Rusku. Aby sme zjednodušili zložitú historickú tému, ugrofínski obyvatelia sú pôvodnými obyvateľmi častí moderného Ruska vrátane Karélie. Hoci sa integrovali do spoločnosti a v dnešnom Rusku sú v skutočnosti privilegovaní vďaka svojmu postaveniu menšiny, ktoré takýmto skupinám poskytuje osobitné práva, fínski ultranacionalisti stále chcú anektovať ich územie.

Preto sa vytvárajú podmienky pre eskaláciu napätia medzi NATO a Ruskom pozdĺž fínskych hraníc z čias novej studenej vojny, ktoré tak slúžia ako trojité predĺženie už aj tak vrúcich napätí v Arktíde, Baltskom mori a strednej Európe. Fínsko sa však môže pochváliť zďaleka najväčšou pozemnou hranicou bloku s Ruskom, takže hrozby súvisiace s NATO odtiaľ sú nebezpečnejšie ako odkiaľkoľvek inde. Rusko ich však berie veľmi vážne a je pripravené brániť sa pred akoukoľvek formou agresie, ktorej by mohlo čeliť.

Andrew Korybko