Adventné zamyslenie na tému : AKO ďaleko sme to nechali dôjsť II.

Voľné pokračovanie v téme

A začnime pointou predoslanou v predchádzajúcej časti, kľúčovou príčinou dnešnej doby zloby. Na dennej báze stupňujúce sa obviňovanie, hanenie, špinenie, podnecovanie a hulákanie  tými, ktorí majú dnes mlčať, tými, ktorí boli včera ticho, keď mali hovoriť. Tí samí, dnešní revolucionári, ktorí si neosvojili spomínanú, starú dobrú ľudovú múdrosť. Múdrosť vekov, že všetko, čo do vesmíru vyšleš sa Ti po zásluhe vráti.. 

A o tom samom je dnešná doba, potvrdzujúca túto od veky platnú múdrosť na personifikovanej vzorke doby. Dávajúc do pozornosti jej skoršie vyhlásenia vyslané do verejného priestoru, ako sa oni vedia po zásluhe vrátiť – ako bumerang – na „miesto činu“. A to nasledujúce, druhé „posolstvo verejnosti“ v znení :   

„Môžem spolupracovať len s ľuďmi, ktorým dôverujem..“

v aplikačnej praxi neznamená nič iné, ako na základe tohto nevinne vyzerajúceho „pracovného dôvodu“ uskutočňovať zmeny vo vedení štátnych, mocensko-správnych orgánov – výmenou za tých „dôveryhodných“. 

A nebolo by na tejto praxi nič zlovestné, keby sa tento reinkarnovaný symbol predchádzajúcej doby  nezjavil na verejnosti ako nový mravný fénix, kazateľ novej morálky, ktorý začal zrazu kopať hlava-nehlava, viniac z tejto metódy výmeny vrcholových funkcionárov dnešnú vládnu koalíciu. Zabúdajúc pritom na tú starú ľudovú pravdu. Vlastne o dvoch. O tom metaforickom, vyššie uvedenom bumerangu, a o tom skôr spomínanom volovi.. 

A PREČO sa k tomu bumerangu a volovi opäť vracať..? 

Pre zdôraznenie samotnej prapodstaty-podstaty príčiny dnešnej zlovestnej doby. Dokonca tej najzradnejšej. Nenáhodnej, systémovej, vedome, umelo formátovanej z moci sily schopnej obrátiť svet hore nohami. 

A uplatnenie tejto schopnosti a jej dôsledkov na verejný aj súkromný život ľudí vychádza zo zvrátenej filozofie dosiahnuť politické ciele „za každú cenu“. Splniť účel, ten, ktorý, ako je známe svätí prostriedky. Bez ohľadu na to, že klamlivo a nekalo, počítajúc s tým, že účelové svinstvá milosrdný čas zahladí. Umožní ich nechať potichu „vyhniť“. Zatiaľ čo, rovnaké praktiky politického súpera sa neodpúšťajú. 

A tu je pes zakopaný. Lebo len samotné ticho pôvodcu svinstva nestačí.  Lebo o tom, či sa nechajú v prvom prípade „vyhniť“ plynutím času, a v druhom prípade vyrobiť z rovnakého dôvodu kauzu, o to sa dnes stará hlavná hybná sila spoločnosti – MÉDIA,  pracujúce s touto špinavou technológiou moci na princípe : urobiť „z komára somára alebo zo somára komára..“

A toto je nosný, diabolský spôsob ako v parlamentnej demokracii obísť politickú súťaž, s cieľom (zákulisne) zmeniť politické pomery a existujúci spoločenský, hodnotový poriadok v štáte v prospech svetonázorovo blízkej ideologickej sekty. Toto je neakceptovateľný „modus operandi“ korporátnych médií v roli nelegálneho „cezhraničného prevádzača“ nespokojného obyvateľstva na druhú, na tú „správnu stranu brehu“. V roli „strážneho psa“  verejného priestoru, ktorý definitívne rezignoval na úlohu nezávislého a váženého strážcu jeho čistoty. 

V tomto zmysle už funguje ako neformálna „politická sila“, pracujúca ako neregistrovaná kapitálová obchodná spoločnosť, so špinavým podnikavým portfóliom zahrňujúcim uplatňovanie moci v štáte, s rozhodujúcim „balíkom obchodovateľných akcií“ na vplyv na verejnú mienku. Mimo regulárnu politickú súťaž. Byť hlasno alebo ticho. Za alebo proti politickému súperovi. Aby sa manipulatívnym spôsobom problém buď vyrobil, urobil kľúčovým pre veľkú časť potenciálnych „spoločníkov“, dostanúc ho na obrazovku alebo na prednú stranu novín, a opakovane sa k nemu vracať. Alebo naopak. Nechať stratiť v čase. Alebo, ešte inak, na hrubo, do tretice. Zabrániť (súperovi)  – brániť sa, teda (ne)poskytnúť verejný priestor.. 

A táto .likvidačná trojkombinácia dnes (ne)regulárne zlikvidovala základné pravidlá politickej súťaže. Lebo neprípustne, nelegitímne mení podmienky, umožňujúce mať rovnaký prístup, rovnaké možnosti, rovnaký priestor na uchádzanie sa o priazeň občana, voliča. A platí najmä s ohľadom na to, že dnes „najhlasnejšia“ zvukovo-obrazová ponuka je v rukách súkromných majiteľov, z veľkej časti zahraničných, neprehliadnuteľne, ideologicky na strane opozičných strán. A tá, ktorá je rozhodujúca pre väčšinu ľudí s „bielymi“ skúsenosťami, len paberkuje ako chudobný príbuzný. Ešte „včera“ ruka v ruke s nimi. Dnes len s „nepatrnou“ zmenou..      

A dôvod vychýlenia politickej súťaže na „správnu stranu“..? „

Aparátnici“, ktorí tento druh moci v štáte rozmenili na drobné v „spravodajských a publicistických zákopoch“ zakuklení v spomínaných médiách, dnes príčiny aj dôsledok toho, čo vidíme denno-denne na obrazovke i na ulici. 

PRETO nám je bytostne treba vrátiť politickej súťaži, o ktorú sa dnes hrá vabank, „glanc“. Najprv odvahu  a statočnosť ľudí, ochotných ísť aj proti prúdu, a s nimi rešpektujúce „pravidlá hry“. A to nejde inak, ako v pexese. Dostať „do obrazu“ chýbajúce kocky. Pre jeho čitateľnosť  dýchateľný kyslík, a vrátiť (pôvodný) význam etickým kódexom a charakter „mediálnym radám“. Aby sa nedostávali do verejného priestoru len „komáre“ alebo len „somáre“. Lebo ako život všeobecne nie je čierno-biely – aj ten, či dnes práve ten, politický, sa na obrazovke nemá, nesmie  pohybovať iba v amplitúde, na spôsob – hosana alebo ukrižuj..

PRETO treba v STVR (do dôsledkov) vyčistiť mediálne záobrazie“, vysporiadať sa s tými samými „robotníkmi prevádzačskej fy“, ktorí si išli a idú stále svoje. Praktikami, ktoré už nevidí, prepáčte, iba idiot. 

To jednostranné verejné, (citovo podfarbované) podhadzovanie „skutkov, ktoré sa stali“ na UA, už aj účelovo rátajúc na prstoch padlých a ranených, aby násobne, neporovnateľne neľudskejšie, nehumánnejšie, krvavejšie s tými zo včera v Pásme Gazy a na širšom blízkom východe – v menšom rozsahu a frekvencii – aj to (len neutrálne) iba odhlásili. Aby pri tomto manipulatívnom spôsobe uplatňovania vplyvu na verejnú mienku podpaľovali a udržovali oheň (nenávisti) voči Rusom, voči celému národu – a na druhej strane zatláčali do úzadia závažnejší rozmer (ne)poskytovaného spravodajstva – (ľudské) ciele a (plošný) rozsah zverstiev Izraela, páchaných genocídnym spôsobom na Palestínčanoch, na ich, Izraelom okupovanom území. 

To verejné podhadzovanie (osvedčených) politických analytikov a bezpečnostných expertov. To, odrazu, len „odvčera“, vyvážené spravodajstvo, kde TV-obrazovka už pripomína orloj, s tými samými trpaslíkmi, točiacimi sa v kruhu každý boží večer. Aby si každý pri svojom výstupe „kýchol“ a „kopol“. Dôsledne pritom zachovajúc zastúpenie každej sekty jednotlivo, ba už aj tých, ktoré nemajú zastúpenie v NR SR. Lebo každá „rana do terča“ sa počíta..

Aby títo amnéziou trpiaci charakteroví hochštapleri – z večera na ráno – zabudli, ako za (povinne vyváženú) účasť J. Čarnogurského na obrazovke vtedajšej RTVS na počiatku vojny na UA musel odísť  Vahram Chuguryan z postu riaditeľa sekcie spravodajstva a publicistiky. Nie mimochodom, za účasť človeka, ktorý chodil s kožou na trh, keď ešte mnohí z nich neboli ešte ani v pláne, alebo sa ešte len hrali na pieskovisku s kýblikom. Aby Anka Žitná dostala výpoveď, počujete dobre, len za rozhovor, ktorý urobila s profesorom Jeffrey Sachsom. Ako pracovne vystrnadili profesora Hrušovského. Ako postupovali rovnako, len sofistikovanejším spôsobom, uplatneným na doc. Chmelárovi, doktorovi Bukovskom, atď., atď.   

VTEDY, ako povedal „malý klasik“, nebol (tiež) čas povedať ľuďom celú pravdu…?

Aj vtedy, keď na celú, opakujem, na celú TV obrazovku vylepili títo vnútorní aparátnici z Markízy nápis „DEZOLÁTI v ULICIACH“. Na margo spontánnej mierovej demonštrácie s mottom ukončiť vojnu na UA diplomatickou cestou. Mimochodom s poctivým zámerom, nie zo zištných dôvodov, ako sme boli a sme svedkami falošných demonštrácií, organizovaných na zastretie ich pravého účelu – povaliť vládu. Demokraticky zvolenú.  

PREČO – vtedy „HLUCHÁNI“ a „SLEPÚCHOVIA“ z „dnešných“ námestí a rovnako tak z dnešných moralizujúcich súkromných médií mlčali..? Prečo sa až dnes domáhajú slobody, práva, morálky, nezávislosti..? Prečo  tí samí (aparátnici) robia dnes nechutné verejné divadlo na tému cti, zásadovosti, vernosti hodnotám, ktorá ich núti (zrazu) nebyť ticho. A prečo u väčšiny len vtedy, ak sa im práve stúplo na otlak..? A u zvyšku z falošnej solidarity. Prečo p. Kovačič, prečo p. Vincze..? A či len z čírej rodinnej solidarity aj vy „pani Vinczeová..?“  

Či počuli ste, že by sa niekto z tých dnešných „ctihodných, čestných, charakterných, verných svojim zásadám“ – VTEDY ozval verejne, keď bola sloboda, právo, morálka, nezávislosť Popoluškou, držanou násilne v kúte ..? 

–  keď sa robili ďalšie psie kusy, medicínske experimenty na ľuďoch.. 

–  keď sa podvodne a klamlivo nútilo ľudí testovať a očkovať (Vakcína je sloboda“).. 

– keď sa potupne zneužívala vtedajšia vládna moc na likvidáciu slobody slova a prejavu

  nezákonným, protiústavným (aj v rozpore s primárnou legislatívou EÚ) zatváraním

  nepohodlných alternatívnych médií v celom rozsahu – bez predchádzajúceho súhlasu súdu

  a bez odôvodnenia (!).. 

– keď  novodobí moralisti volali po „zašívaní“ speváčky SIMY, lebo je kresťanka.. 

– keď sa prijímal zákon len a len ušitý na vybraného človeka, aby sa stal – hoc aj právne vo

  výkone trestu (!) – šéfom ŠP, s paradoxným poslaním „dozorovať“ dodržiavanie zákonnosti, 

– keď sa – v rozpore s legislatívnymi pravidlami a najmä v dôsledku bezprecedentnej straty časti

  zvrchovanosti a vzdania sa právnej jurisdikcie na území SR – prijímal „okupačný zákon“

  o vojenskej spolupráci s USA (na škaredé dni..), 

– keď vláda v statuse vyslovenia nedôvery nelegitímne darovala vojenský majetok UA vo výške

  vyše 700 mil. eur, a navyše tým aj zásadne oslabila obranyschopnosť štátu,  atď., atď.

TOTO je skutočná (personálna) pliaga doby, presnejšie jej príčiny, ktoré treba mať na zreteli pri každom vystúpení hlásnych trúb tejto, dnes prevažujúcej politickej sily. Bez ohľadu na to, či vystupujú ako užitoční idioti alebo naopak ako iniciatívny blbci..    

II.

Vráťme sa cez tento príčinný oblúk na začiatok. K „bumerangu“ aj k „volovi“, k exemplárnemu príkladu dnešnej reprezentačnej revolucionárky, dnes kľúčového nástroja (mediálnej) politickej sily na plnenie svojho „podnikavého“ poslania – nakladanie s verejnou mienkou. Spôsobom známym zo šoubiznisu, kto nie je na obrazovke – akoby nebol. Aby sa opakom zrodila celebrita.

A toto je ten prípad súčasnej hviezdy politického šoubiznisu, Kolíkovej..

TOTO je spomínaný modus operandi v rukách dnešnej zákulisnej politickej sily, obchodníka s verejnou mienkou. Urobiť z nikoho – niekoho. Urobiť inak z bezvýznamného, fejkového (politického) tovaru – „komerčnú“, na verejnom trhu obchodovateľnú, dobre predávajúcu komoditu. Na trhu, kde o cene rozhoduje lacná reklama, bez ohľadu na jej pôvod, akosť, chuť a dobu spotreby. 

A čo je najzávažnejšie v tomto nečestnom obchode, to je – „v občiansko-právnom“ rámci – neprípustné zamlčovanie „neopraviteľných vád“, nielen v dobe predaja tovaru, ale aj po jeho predaji spotrebiteľom. So súčasným pripomenutím chýbajúcich možností tento tovar reklamovať verejne, na obrazovkách v ich „vlastníctve“ vrátane zúfalo chýbajúcich znalcov, spôsobilých  posúdiť vady tovaru. Rovnako verejne.. 

Čo bol niekto svedkom toho, že by títo „šmedi“ uplatnili verejne, ako morálka a zákon kážu – vo verejnom záujme, čo len v jednom prípade zodpovednosť za vady, už nezákonne „predávaného fejkového tovaru na voľnom trhu“..? V praxi spôsobom, ktorému v práve hovoríme príznačne, zneužitie právomoci verejného činiteľa. 

A ponúkaný,  zamlčaný a naďalej zamlčiavaný exemplárny príklad je toho názorným dokladom     

• vo forme mini príbehu o svojvoľnom odvolaní Romana Fitta z funkcie, predsedu Okresného súdu Bratislava III, ktorý  bol ukážkovým nezákonným zásahom do súdnej moci. V predoslanom metaforickom význame  – doličného príbehu o „somárovi“, ktorý sa mediálnym „komárom“ stal. V reálnom prostredí zamlčaným „skutkom, ktorí sa stal“. 

A že nejde o subjektívny, „na cti utŕhajúci“  názor, o tom svedčí rozhodnutie Správneho súdu v Bratislave, ktoré toto rozhodnutie zrušilo ako nezákonné, vydané v rozpore s judikatúru Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej predseda súdu nie je nadriadeným sudcu ani sudca nie je podriadeným predsedu súdu; ako aj v rozpore s judikatúrou ÚS SR, podľa ktorej minister spravodlivosti nemôže svojvoľne odvolať predsedu súdu, ak si plní svoje zákonné povinnosti.

A o tomto neprofesionálnom spôsobe a odsudzujúcich nezákonných a neetických praktikách dnes vykrikujúcej „pani spravodlivej“ po námestiach (ukazujúc prstom na dnešných vládnych zástupcov) a na TV obrazovkách – najlepšie svedčí vyjadrenie sudcu Krajského súdu v Bratislave Petra Šamka, mimochodom súčasného člena Súdnej rady SR, ktorý toto jej konanie označil za „hanebný počin“ a „poníženie celej justície..“ (Sic..). Áno, je to presne tak..

A čo by sme čakali z logických profesijných, etických a morálnych dôvodov, že príde mea culpa, mea culpa, mea maxima culpa, a hneď za tým vyvodenie politickej zodpovednosti za toto právne, profesijné, etické a politické znemožnenie sa v činnom súbehu – prišiel pravý, nehorázny opak. Návrh na vyvodenie profesijnej a politickej zodpovednosti ministra dopravy – za osobné zlyhanie rušňovodičov (!!!). A nová politická moc volajúca po novej politickej kultúre – v súlade s ich hanebnou praxou – to dala, ako inak, na „somára“ – nechať to vyhniť.. Chápete?  

A čerešňa navrch, profesijný a etický „MAJSTERŠTUK“..

medzi jej politicky odprezentovanými rozhodnutiami. Ako vyšiel z jej „súkromnej dielne“, ktorého výsledkom bola pre justičnú verejnosť ponižujúca architektúra Súdnej mapy. Širší komentár by obťažoval. Lebo na veľkú dieru – treba veľkú záplatu. 

Preto je na tento účel dôvodné prečítať si publikované stanovisko Marcely Kosovej, súčasnej predsedníčky Súdnej rady. A verte, že už len zaň by bol (profesijný) dôvod hanbiť sa za ňu (za tú mapu) na 100 rokov. A o (nepriznanej ) bučiacej politickej zodpovednosti ani nehovoriac. Lebo na to sme si už neprirodzene zvykli. U Kolíkovej obzvlášť..

A to je práve onen osudový bod zlomu, zvyknúť si. Čas, kedy ľahostajnosť uvoľnila na Slovensku stavidlá verejnej žumpe plnej zla, agresie, nenávisti, anarchie a postupujúcej straty identity. Nepochopiac, že bez prevencie (právnou, etickou a politickou) sankciou nedôjde k žiadnej očiste. Ani právnej, ani morálnej ani politickej, ktoré robia spoločnosť imúnnou, zdravou.. 

Dobrá správa je, že je to zároveň aj návod, ako na to.. 

Laco Kopál