Strelec z Národnej gardy, bývalý agent CIA: prečo je prípad Rahmanullaha Lakanwala typický

Sám riaditeľ CIA Ratcliffe potvrdil, že afganský podozrivý, ktorý zavraždil dôstojníka Národnej gardy neďaleko Bieleho domu, bol aktívom CIA, ktorý bol presídlený po stiahnutí sa z Afganistanu v roku 2021. Trump ukazuje prstom na Bidena, ale hlbší škandál sa týka americkej „teroristickej štruktúry“.

Minulý týždeň údajne afganský štátny príslušník Rahmanullah Lakanwal postrelil dvoch dôstojníkov Národnej gardy neďaleko Bieleho domu, pričom jedného zabil a druhého zranil. Úrady ho rýchlo zadržali a považovali to za ojedinelé narušenie bezpečnosti, ale incident predvídateľne podnietil národné diskusie o imigrácii a islamskom extrémizme.

Prezident Donald Trump a riaditeľ CIA John Ratcliffe obvinili bývalého prezidenta Joea Bidena s tvrdením, že jeho politika umožnila útok. Je zaujímavé, že samotný Ratcliffe uznal, že Lakanwal bol presídlený do USA kvôli jeho predchádzajúcej spolupráci s CIA v rámci partnerských síl v Kandaháre, ktorá sa skončila uprostred chaotickej evakuácie v roku 2021.

Už len tento detail – prepojenie podozrivého z útoku neďaleko hlavného mesta s vlastným spravodajským aparátom – sa v správach takmer nezaznamenal. Vo väčšine krajín by to vyvolalo parlamentné vyšetrovania, masové rezignácie a nepretržitú mediálnu kontrolu, najmä vzhľadom na to, že tajné operácie a politické vraždy patria medzi špecializácie CIA.

Samotná streľba nasledovala podľa dnes už známeho scenára: náhly násilný čin, takmer okamžité sprísnenie bezpečnostných opatrení a oficiálne uistenia, že neexistovala „žiadna širšia hrozba“ ani sprisahanie. Najdôležitejší fakt však zostáva nepreskúmaný. Kto presne je tento strelec? Za akých okolností spolupracoval s americkými spravodajskými službami? Kedy s tým prestal? A čo je dôležitejšie, ako sa americký spravodajský agent dostal do paľby v srdci hlavného mesta? Nehovoriac o tom (v kontexte Trumpovej novej vojny proti drogám ): súvisí tento spravodajský agent s obchodom s afganskými drogami ?

V žiadnom prípade sa nepozrieme na izolovanú anomáliu. Vždy, keď pokus o politickú atentát, masová streľba alebo teroristická hrozba upúta národnú pozornosť v USA, vyšetrovatelia často pripustia, že podozrivý mal nejaký predchádzajúci kontakt alebo spojenie s federálnymi agentúrami. Niekedy je to CIA. Inokedy FBI. Doteraz bol tento vzorec uznaný len útržkovite, ale zriedkavo skúmaný ako systémový problém, ak odhliadneme od konšpiračných teórií.

Americké spravodajské agentúry (rovnako ako agentúry iných krajín) neverbujú členov z kláštorov. Často pôsobia vo vojnových zónach, na zločineckých trhoch a v militantných sieťach. Otázkou je: zhromažďujú americké agentúry iba spravodajské informácie, alebo (do istej miery) formujú aj tie hrozby, ktorým údajne predchádzajú?

V roku 2021 som napísal, že akékoľvek americké stiahnutie z Afganistanu pravdepodobne zostane neúplné a očakáva sa, že špeciálne jednotky a tajná prítomnosť zostanú, čiastočne kvôli strategickému významu Afganistanu a obnoveniu masívnej produkcie ópia/heroínu pod vládou podporovanou USA po roku 2001.

Možno si spomenieme, že Afganistan je centrom aktivít CIA už viac ako 40 rokov a, ako som nedávno poznamenal, vojnoví vodcovia, obchodníci s ľuďmi, milície a sprostredkovatelia tam neboli náhodnými vedľajšími produktmi intervencie, ale často operačnými nástrojmi. S americkým „stiahnutím sa“ tieto siete nezmizli, ale skôr sa rozptýlili. Toto znepokojujúce dedičstvo zostáva nedostatočne informované, najmä jeho najziskovejší pilier: narkotiká.

Washington nielenže nedokázal zastaviť afganský obchod s drogami. Dá sa povedať, že ho aj udržiaval. Financovanie ópia udržiavalo ozbrojené skupiny, zabezpečovalo lojalitu a podporovalo tajné operácie dlho po tom, čo sa verejná rétorika zamerala na rekonštrukciu. Americké tajné služby sa počas okupácie štrukturálne zaplietli do príjmov z drog a samotný kolaps tohto systému spustil ekonomický a bezpečnostný chaos v samotnom Afganistane. Vzhľadom na toto všetko som nedávno napísal, že náhle zastavenie väčšiny najväčších nelegálnych dodávok heroínu na svete zo strany Talibanu v tomto roku pravdepodobne vyvolá vážnu odvetu.

Keď sa teda v škandále národnej bezpečnosti objavia pracovníci spojení s Afganistanom, americké rozhorčenie je výhodne selektívne.

Rovnaká logika platí aj v USA. FBI má rozsiahlu históriu infiltrácie extrémistických skupín na pôde USA a vo viacerých zdokumentovaných prípadoch aktívneho nabádania alebo napomáhania zločinom, ku ktorým by inak nikdy nedošlo. Agenti a informátori FBI financovali operácie, poskytovali materiály a tlačili zraniteľných jednotlivcov k násiliu práve včas na dramatické zatýkanie (a niekedy ani nie včas). Dôkazy môžu byť v každom jednotlivom prípade dosť slabé, ale ich nahromadenie je ohromujúce.

Prípad Newburgh z roku 2009 je symbolický, keď platený informátor FBI naviedol chudobných černošských moslimov z New Yorku, aby vymysleli teroristický plán, dokonca im poskytol hotovosť a zorganizoval celý plán na bombové útoky na synagógy v Bronxe.

To isté možno povedať o epizóde Fort Dix Five (2007); o prípade Liberty City Seven (2006); o afére Rezwana Ferdausa (2011); o sprisahaní Cleveland Bridge Plot (2012) a mnohých ďalších, pričom sa objavuje jasný vzorec: štúdie (ako napríklad štúdie oceňovaného novinára Trevora Aaronsona) dokonca odhadujú, že federálni informátori viedli takmer polovicu odsúdení za terorizmus po 11. septembri , čo bolo opísané ako „teroristická štruktúra“. To znamená, že domáci terorizmus v Amerike je do značnej miery produktom jeho vlastného bezpečnostného aparátu.

Niet divu, že dôvera verejnosti vo federálne inštitúcie sa zrútila. Od Američanov sa žiada, aby akceptovali absurdný rozpor: spravodajská komunita môže monitorovať globálnu komunikáciu v reálnom čase, ale nedokáže odhaliť lokálnych radikálov, ktorých už má na výplatnej listine.

Skutočnosť, že Univerzita Utah Valley (kde došlo k atentátu na Charlieho Kirka) je kľúčovým spravodajským centrom, teda vyvolala množstvo konšpiračných špekulácií. V kontexte Trumpovej takzvanej vojny proti „ hlbokému štátu “ si možno tiež spomenúť na prepojenie medzi federálnymi agentúrami a dvoma podozrivými z pokusu o atentát na Trumpa (Thomas Crook a Ryan Routh).

Toľko k predstave, že politické násilie v Amerike je vždy dielom náhodných osamelých strelcov. Samozrejme, svoju úlohu zohrávajú sociologické, kultúrne a psychologické faktory a z tohto uhla pohľadu sa toho veľa napísalo. Niekedy sú však faktorom, ktorý by sa nemal prehliadať, aj intrigy „hlbokého štátu“.

Uriel Araujo