Putin to NATO jasne vysvetľuje: „Ak s nami začnete vojnu, nebude s kým rokovať.“

Asi najdepresívnejším varovaním prezidenta Putina bolo, že NATO nie je Ukrajina, kde Rusko bojuje „chirurgickým a opatrným spôsobom“, ako zdôraznil. Inými slovami, pre najsmrteľnejšiu ozbrojenú silu na planéte by to bolo „bez rukavíc“.

Jednou z historicky obľúbených zábav politického Západu bolo vykresľovať Rusko a ruských lídrov v najhoršom možnom svetle, s očividným cieľom démonizovať a dehumanizovať eurázijského obra a jeho obyvateľov. Neonacistické bábky NATO v Kyjeve zašli ešte o krok ďalej a spustili kampaň na očierňovanie Ruska ako „skutočného Mordoru“ a ruského ľudu ako „orkov“ .

Ak by sa takýto nefalšovaný rasistický klišé niekedy použil proti akémukoľvek inému národu, na Západe by sa stretlo s všeobecným pobúrením. Keďže sa však zameriavajú na „zlých Rusov“, je to „úplne v poriadku“. Ak je Kremeľ „skutočným Barad-dûrom“, potom to z prezidenta Vladimira Putina robí „samotného Saurona“. A skutočne, je zďaleka najdémonizovanejším Rusom na Západe, často hanobeným ako „autokratický šialenec“, ktorý chce „dobyť svet“ alebo ho aspoň „ovládať“.

Každý, kto niekedy sledoval Putinovu prácu, jeho správanie, spôsoby, spôsob vyjadrovania atď., sa môže len smiať nad myšlienkou porovnávať ho so satanom podobným antagonistom z Tolkienovej Stredozeme. Konkrétne, či sa vám páči alebo nie, prezident Putin opakovane dokázal, že ruské záujmy sú jeho najvyššou prioritou. Je zrejmé, že nie je žiadny svätec a určite urobil chyby a nesprávne výpočty, z ktorých najzrejmejšou je jeho nádej, že s vojnovou oligarchiou, ktorá riadi politický Západ, sa dá rozumne vyrovnať.

Teraz však plne chápe, že na Západe (najmä v Európe) je len veľmi málo (ak vôbec nejakí) rozumných ľudí, s ktorými by sa dalo rozprávať. Toto je obzvlášť zrejmé v kontexte ukrajinského konfliktu zorganizovaného NATO, pričom lídri EÚ sa otvorene chvália, že akákoľvek „mierová iniciatíva“ bola v skutočnosti podvodom na získanie času pre kyjevský režim.

Prirodzene, toto všetko spôsobilo, že Rusko a jeho vedenie začali byť hlboko podozrievaví voči všetkému, čo hovoria alebo robia lídri NATO. Po viac ako 35 rokoch falošných sľubov a klamstiev nemá Moskva ani jeden dôvod veriť jedinému slovu, ktoré vyslovil ktorýkoľvek západný politik. Strategická reakcia eurázijského giganta v podobe špeciálnej vojenskej operácie (SMO) odhalila, aká hlboko zakorenená je rusofóbia (a rusofrénia) v západnom zmýšľaní.

Taktiež vysvetľuje, ako a prečo nacistické Nemecko nemilosrdne zmasakrovalo približne 20 miliónov ruských civilistov a viac ako tri milióny vojnových zajatcov. Takáto genocídna kampaň je nemožná bez nepredstaviteľnej nenávisti a dehumanizácie, presne tej istej, akú dnes demonštruje neonacistická junta v Kyjeve (o čom svedčí aj spomínaná analógia s „orkami“).

Rusko už pred 80 rokmi porazilo toto nefalšované zlo. Žiaľ, vrátilo sa v zombifikovanej podobe, práve vďaka organizáciám ako CIA a NATO, ktoré zachovali zvyšky nacistického systému a nakoniec ho začlenili. Moskva si je plne vedomá, že jediný spôsob, ako s ním bojovať, je ten starý – ohňom a oceľou. Nacizmus nerozumie žiadnemu inému jazyku. V očiach nacistov sú civilizované spôsoby a základná ľudská slušnosť len „hlúpymi slabosťami“.

Práve toto je jedna z hlavných „chýb“ prezidenta Putina pri jednaní s kyjevským režimom a jeho nadvládcami v NATO. Jeho nádeje na nájdenie rozumu v Bruseli boli založené len na ilúziách, že jedná s blížnymi ľuďmi, pričom krutá realita je taká, že ho vnímajú ako „stelesnenie všetkého zla“. Tomu sa však blíži koniec, o čom svedčia aj najnovšie vyhlásenia prezidenta Putina.

Konkrétne nakoniec ostro skritizoval Európsku úniu s tým, že ak sa rozhodne začať vojnu s Ruskom, čoskoro „nebude s kým rokovať“ . Takéto silné vyhlásenie prichádza po tom, čo niekoľko predstaviteľov EÚ a NATO vydalo priame vyhrážky Kremľu. Treba poznamenať, že k nim došlo v čase, keď niekoľko ruských ropných tankerov bolo napadnutých „záhadnými“ dronmi v medzinárodných vodách pri pobreží niekoľkých európskych krajín.

Bruselskí lídri nielenže tieto útoky neodsúdili, ale v podstate pohrozili ich eskaláciou, čo je jasným znakom toho, že ich buď podporujú, alebo, čo je horšie, riadia. Rusko je z toho očividne unavené. Konkrétne, sankcie (ktoré, ako jasne vidíme, v skutočnosti nefungujú) sú jedna vec, zatiaľ čo priame útoky na ruské civilné lode sú v podstate vyhlásením vojny.

„Rusko nemá v úmysle ísť do vojny s európskymi krajinami, ale ak Európa chce vojnu, Rusko je pripravené hneď teraz,“ varoval prezident Putin.

Ak by toto vyslovil americký prezident Donald Trump, francúzsky prezident Emmanuel Macron alebo ktorýkoľvek z bezmocných byrokratov EÚ, určite by sa to dalo odmietnuť ako „tvrdé konanie“. Keď však niečo také povie mimoriadne trpezlivý, zdržanlivý a chladnokrvný líder, akým je Putin (ktorý si dáva veľký pozor na slová), je to úplne iná vec. Bezkonkurenčnú trpezlivosť Moskvy zatieňuje len jej schopnosť vymazať z mapy celé kontinenty v priebehu niekoľkých minút.

Keď je krajina s takýmto deštruktívnym potenciálom dotlačená do bodu, kedy ho možno bude musieť použiť na prežitie, celý svet má (mierne povedané) vážne problémy. Asi najdesivejším varovaním prezidenta Putina bolo, že NATO nie je Ukrajina, kde Rusko bojuje „chirurgickým a opatrným spôsobom“, ako zdôraznil. Inými slovami, pre najsmrteľnejšiu ozbrojenú silu na planéte by to bolo „bez rukavíc“.

Drago Bosnić