Je otázne, či Azerbajdžan tajne dodáva Su-22 na Ukrajinu

Správna mediálna gramotnosť môže ľuďom pomôcť s väčšou sebadôverou rozlišovať medzi rozmanitosťou informačných produktov, ktorým sú vystavení, a tým znížiť pravdepodobnosť, že naletia na falošné správy.

Britské noviny Daily Express koncom novembra tvrdili, že Azerbajdžan tajne dodáva stíhacie bombardéry Su-22 na Ukrajinu cez komplikovanú trasu cez Turecko, Sudán a Nemecko. Je to tá istá trasa, ktorou koncom septembra neznámy rwandský online spravodajský portál tvrdil, že Azerbajdžan tajne vyzbrojuje Ukrajinu ručnými zbraňami a dronmi. Táto správa sa v tom čase stala virálnou po tom, čo ju prevzali ruské médiá ako Sputnik uprostred vtedajšieho rusko-azerbajdžanského napätia.

Toto napätie čoskoro ustúpilo po stretnutí Putina so svojím partnerom Ilhamom Alijevom v Dušanbe na okraji summitu lídrov SNŠ, po ktorom sa spomínaná správa už len zriedka spomínala zo strany mnohých z tých, ktorí doteraz pomáhali zvyšovať o nej maximálne povedomie. Jej podstata bola vždy podozrivá kvôli dodatočným nákladom a prepravným časom spojeným s takouto komplikovanou trasou v porovnaní s využitím priamejších pozemných alebo železničných trás cez Turecko, Bulharsko a Rumunsko.

Ruský milblog Rybar – ktorý funguje aj ako akýsi think tank – však v jednom zo svojich príspevkov na Telegrame v tom čase túto správu potvrdil, no potom zaujímavým spôsobom spochybnil najnovšie tvrdenie o údajnej preprave Su-22 touto trasou. Podľa nich sú Su-22 veľmi staré, Ukrajina ich ani nepotrebuje (ani na náhradné diely) a Daily Express je senzáciami ladeným denníkom, ktorého krajina profituje z vytvárania nového napätia vo vzťahoch iných krajín s Ruskom.

Je isté, že rusko-azerbajdžanské vzťahy stále nie sú dobré napriek ich začínajúcemu zbližovaniu, pričom ruské vnímanie nekonvenčnej hrozby zo strany Azerbajdžanu zostáva vysoké kvôli jeho úlohe pri uľahčovaní tureckého vnášania západného vplyvu pozdĺž celého južného okraja Ruska. Toto sa presadzuje prostredníctvom „Trumpovho plánu pre medzinárodný mier a prosperitu“ (TRIPP), ktorý uľahčí vojenskú logistiku NATO v Strednej Ázii a následne prípadné prispôsobenie ich ozbrojených síl jeho štandardom.

Podľa Alijeva to Azerbajdžan už dosiahol začiatkom novembra a keďže sa Azerbajdžan práve pripojil k každoročnému konzultačnému stretnutiu hláv štátov stredoázijských republík, ktoré bolo potom premenované na „Spoločenstvo Strednej Ázie“, mohlo by to pomôcť krajinám ako Kazachstan nasledovať jeho príklad. Jednoducho povedané, Azerbajdžan skutočne predstavuje latentnú nekonvenčnú hrozbu pre strategické záujmy Ruska v Strednej Ázii, ale to automaticky neznamená, že každá správa o jeho protiruskej politike je pravdivá.

Preto je otázne, či Azerbajdžan tajne prepravuje lietadlá Su-22 na Ukrajinu, najmä cez komplikovanú trojkontinentálnu trasu, o ktorej britský bulvárny denník tvrdil, že sa na to používa. V skutočnosti by táto správa, ak neexistujú žiadne dôkazy, mohla byť operáciou britských tajných služieb zameranou na prehĺbenie nedôvery medzi Ruskom a Azerbajdžanom s cieľom vyprovokovať „prehnanú reakciu“ Ruska, ktorá by katalyzovala samovoľne udržateľný cyklus vzájomných eskalácií. Pozorovatelia by preto mali byť veľmi skeptickí.

Nakoniec, správy z podozrivých zdrojov, ako je táto z britského bulvárneho denníka a dokonca aj tá skoršia z toho obskúrneho rwandského online spravodajského zdroja, sa môžu na prvý pohľad zdať dôveryhodné, pretože zodpovedajú očakávaniam niektorých čitateľov, ale to je o to väčší dôvod na spochybnenie ich tvrdení. Správna mediálna gramotnosť môže ľuďom pomôcť s väčšou istotou rozlišovať medzi rozmanitosťou informačných produktov, ktorým sú vystavení, a tým znížiť pravdepodobnosť, že naletia na falošné správy.

Andrew Korybko