Európska komisia dnes konečne zverejnila svoje navrhované právne texty o tom, ako financovať nové kolo podpory pre Ukrajinu vo výške najmenej 90 miliárd eur. Spolu so zdrojmi od ďalších západných spojencov je cieľom poskytnúť Ukrajine približne 135 miliárd eur po tom, čo sa USA rozhodli prestať poskytovať krajine finančnú podporu na odolanie ruskej agresii.

Belgický premiér De Wever hovorí: „Nebudeme riskovať stovky miliárd. Ani dnes, ani zajtra, nikdy.“ (Foto: Omer Messinger/Getty Images)
Komisia navrhuje presmerovať zmrazené aktíva Ruskej centrálnej banky do bezúročného úverového rámca pre Ukrajinu. Väčšina týchto aktív – približne 185 miliárd eur – je držaná v centrálnom depozitári cenných papierov v Bruseli, Euroclear, čo znamená, že belgický štát je zodpovedný za akékoľvek právne napadnutie tejto schémy zo strany Ruska. Keďže Rusko by mohlo aktíva získať späť v prípade, že Ukrajine kompenzuje vojnové škody, v skutočnosti by sa to nerovnalo „konfiškácii“, tvrdí Európska komisia, ale to je samozrejme nezmysel. Rusko nielenže s touto dohodou nesúhlasilo, ale mnohé zo zmrazených aktív zjavne ani nevlastní Rusko. Belgická vláda odhaduje, že sotva 20 miliárd z celkovej sumy v skutočnosti patrí ruskej vláde alebo s ňou súvisiacim spoločnostiam, pričom zvyšok patrí vlastníkom, ktorí v čase zmrazenia vykonávali transakcie okrem iného prostredníctvom Ruskej národnej banky. Patrí sem značný počet ruských občanov, ale aj ďalší.
Belgická vláda preto dôrazne namieta proti plánu Komisie a zdôraznila, že môže súhlasiť iba v prípade, že všetky ostatné členské štáty EÚ poskytnú „právne záväzné, bezpodmienečné, neodvolateľné, na požiadanie zabezpečené, spoločné a nerozdielne záruky“ na pokrytie potenciálnych následkov, ako sú náklady na arbitráž, úroky, strata investičných príležitostí a dokonca aj „vyčíslenie finančného dopadu na úverovú históriu Ruskej centrálnej banky“. V ostrom liste adresovanom predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej belgický premiér Bart De Wever označil navrhovanú reparačnú pôžičku za „zásadne nesprávnu“ a plnú právnych a finančných úskalí.
Belgicko ako alternatívu navrhlo ponechať ruské aktíva nedotknuté a namiesto toho financovať podporu Ukrajiny prostredníctvom spoločne vydaného dlhopisu EÚ. Proti tomu sa však stavia drvivá väčšina členských štátov kvôli okamžitému dopadu, ktorý by to malo na ich národné rozpočty. Ďalšia možnosť, nenávratné granty poskytované bilaterálne členskými štátmi EÚ Ukrajine, je z rovnakého dôvodu neprijateľná, keďže európske národné financie momentálne nie sú práve ružové.
Bankrot Belgicka prostredníctvom hlasovania kvalifikovanou väčšinou?
Belgický minister zahraničných vecí Maxime Prévot varoval, že ak sa belgické požiadavky neustúpia, bude to znamenať „bankrot“. Začiatkom tohto týždňa pritom dodal, že „skúmajú rôzne možnosti vrátane, ak to bude potrebné, možnosti prijatia rozhodnutia kvalifikovanou väčšinou, teda obídením belgického rozhodnutia“.
Európska komisia sa dnes rozhodla ignorovať obavy Belgicka a napriek tomu predstavila svoj plán, v ktorom nielenže navrhla použiť ruské aktíva, ale dokonca tvrdila, že o tom možno rozhodnúť kvalifikovanou väčšinou členských štátov EÚ – 55 percentami členských štátov, ktoré tvoria 65 percent populácie EÚ. Inými slovami, Európska komisia si myslí, že by malo byť možné prehlasovať Belgicko v rozhodnutí, ktoré podľa belgickej vlády riskuje bankrot krajiny. Toto rozhodnutie je úplne bez precedensu a môže slúžiť ako ďalší dôkaz o tom, aká nekontrolovateľná je inštitúcia vedená von der Leyenovou.
V tejto súvislosti je zaujímavé, že Európska komisia údajne chce použiť článok 122 Zmluvy o EÚ v kombinácii s kvalifikovanou väčšinou, aby sa predišlo tomu, že by jeden členský štát – najmä Maďarsko alebo Slovensko – mohol vetovať predĺženie sankcií voči Rusku. Tieto sa musia obnovovať každých šesť mesiacov a doteraz mal každý členský štát EÚ právo veta. Obava je, že zrušenie sankcií by zo zákona vyžadovalo od Belgicka okamžité vrátenie chýbajúcich miliárd Rusku, v prípade, že by bol schválený systém Euroclear Európskej komisie.
Článok 122 Zmluvy o EÚ je vágny článok, ktorý umožňuje hlasovanie kvalifikovanou väčšinou v prípade, že je to potrebné na rozhodnutie o „opatreniach primeraných hospodárskej situácii“. Už bol použitý ako právny základ na schválenie úplne prvého záchranného programu eurozóny, Európskeho mechanizmu finančnej stabilizácie ( EFSM ), v roku 2010, čím sa členské štáty mimo eurozóny stali finančne zodpovednými za záchranné balíky eurozóny. Na článku 122 sú založené aj Fond EÚ na obnovu po Covide a Fond EÚ na pomoc v nezamestnanosti SURE , ako aj nový obranný fond EÚ SAFE vo výške 150 miliárd eur . Európsky parlament podal na súd EÚ žalobu proti nariadeniu SAFE z dôvodu, že nie je zahrnuté, keď je právnym základom článok 122, čo naznačuje neistú povahu tohto prístupu. Nemecký ústavný súd navyše varoval pred zákonnosťou použitia článku 122 ako základu pre Fond na obnovu po Covide, ktorý neskôr ostro kritizoval Dvor audítorov EÚ.
Stručne povedané, prístup Európskej komisie ponúka Belgicku všetko, len nie solídne právne záruky.
Veľmi dobre, sám?
V reakcii na návrh Európskej komisie belgický premiér De Wever poprel, že by Belgicko bolo jediné, kto by sa postavilo proti nemu, a povedal : „Možno sa to tak zdá. Myslím si však, že mnohé krajiny sa nevyjadrujú a chápem prečo. Myslím si dokonca, že doslova každý chápe, že požiadavky, ktoré kladieme, sú racionálne a veľmi rozumné a že by sa mali splniť. Otázkou je, či ich budú schopní splniť, a zatiaľ sa tak nestalo.“ Prisľúbil, že do summitu EÚ 18. decembra je ešte čas a dodal: „Nebudeme riskovať stovky miliárd kvôli Belgicku. Ani dnes, ani zajtra, nikdy.“
Tí, ktorí tak veľmi chcú skonfiškovať zmrazené aktíva Euroclearu, by mali vysvetliť, prečo sa táto operácia nevymstí. Rusko by sa proti nej mohlo odvetiť na západných súdoch, ktoré sú nezávislé, nehovoriac o arbitrážnych súdoch. Rusko by tiež mohlo skonfiškovať západné aktíva ako odvetu alebo povzbudiť svojich spojencov, vrátane možno Číny, aby tak urobili. Nezápadní investori by mohli stiahnuť svoje aktíva zo Západu – nielen z Belgicka .
To všetko len preto, aby Ukrajina získala nanajvýš dva roky dodatočného financovania a aby sa vyhla plateniu priamej pomoci Ukrajine, čo sa neskôr môže stať nevyhnutným. Európska centrálna banka odmietla podporiť plán Európskej komisie na základe zákazu menového financovania. Diplomati z iných členských štátov EÚ uviedli, že nemôžu akceptovať požiadavky Belgicka, pretože by to odovzdalo finančnú životaschopnosť ich krajiny rozmaru súdneho rozhodnutia, čo by ich potenciálne vystavilo splátkam miliárd eur roky po skončení vojny na Ukrajine. A to sme ešte nespomenuli záujem Trumpovej administratívy o miliardy Euroclearu. Naozaj si európske krajiny NATO myslia, že by sa im niekedy podarilo rýchlo ukradnúť peniaze skôr, ako to dokáže ich americký bezpečnostný poskytovateľ? Nie že by to bol dobrý nápad, keby Trump vynútil účinnú konfiškáciu týchto aktív. Neexistuje žiadny známy precedens. Zmrazené iracké aktíva boli použité na odškodnenie obetí irackej invázie do Kuvajtu v roku 1990 a iránskeho obsadenia amerického veľvyslanectva v Teheráne v roku 1979, ale tieto boli právne pevné, pretože boli súčasťou mierových dohôd po konflikte – rezolúcie OSN a diplomatickej dohody.
Záver je jasný: Ak chcú európske krajiny naďalej podporovať Ukrajinu – budú za to musieť zaplatiť.
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Naše sociálne siete:
facebook.com/NieProgresivizmu
t.me/progresivne
instagram.com/nie_progresivne.



Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.