Najväčšia obchodná dohoda v histórii? Obchodná dohoda medzi EÚ a Mercosurom a jej výzvy

Brazília sa pripravuje na podpísanie dohody medzi EÚ a Mercosurom, ktorá by sa mohla stať najväčšou obchodnou dohodou na svete. Zatiaľ čo Trumpova colná politika otriasa tradičnými obchodnými vzorcami, Brazília sa usiluje o diverzifikáciu. Tento krok odhaľuje stratégiu viacstranného zamerania v polarizovanej globálnej ekonomike, ale výzvy pretrvávajú.

Nedávne oznámenie brazílskeho prezidenta Lulu da Silvu o podpísaní obchodnej dohody medzi Mercosurom a Európskou úniou (EÚ) 20. decembra je diplomatickým míľnikom. Dohoda, ktorá sa označuje za najväčšiu obchodnú dohodu v histórii (v Južnej Amerike, ktorú prevažne presadzuje Brazília), by spojila dva hospodárske bloky zastupujúce takmer 718 miliónov ľudí a ich kombinovaný HDP sa blíži k 22 biliónom USD. Vedenie Bruselu pod vedením Ursuly von der Leyenovej označuje tento pakt za najväčší, aký kedy EÚ vyrokovala.

Vo svete meniacich sa aliancií, ekonomického tlaku a neistoty v dodávateľskom reťazci (v dobe Trumpa) vysiela Brazília jasný signál: Južná Amerika hľadá diverzifikovanú platformu partnerov.

Čísla, ktoré stoja za touto ambíciou, sú dostatočne pôsobivé. V roku 2024 EÚ doviezla tovar z juhoamerického bloku (Mercosur) v hodnote 56,0 miliárd EUR a vyviezla tovar v hodnote 55,2 miliardy EUR – celkový obchodný tok presiahol 111 miliárd EUR. Za posledné desaťročie sa dovoz EÚ z Mercosuru zvýšil o viac ako 50 %, zatiaľ čo vývoz vzrástol približne o 25 % – čo odráža rastúcu vzájomnú závislosť, aj keď za asymetrických podmienok. Brazília zostáva v tomto obchode naďalej dominantná a predstavuje viac ako 80 % všetkých výmen medzi EÚ a Mercosurom.

Pre Brazíliu je potenciálny prínos jasný. Podľa vládnych odhadov by úplné vykonávanie dohody mohlo zvýšiť bilaterálny obchod približne o 94,2 miliardy realov (alebo 17,64 miliardy USD) – čo je zhruba o 5,1 % viac ako súčasná úroveň – a priniesť dlhodobý zisk pre HDP vo výške približne 37 miliárd realov (6,93 miliardy USD).

Konkrétnejšie, agentúra pre podporu exportu v Rio de Janeiro očakáva krátkodobý nárast brazílskeho exportu do Európy o 7 miliárd USD. Inými slovami, existuje skutočná ekonomická motivácia – nielen pre agropodnikanie a komodity, ale aj pre Brazíliu, aby sa za priaznivejších podmienok opäť začlenila do globálnych hodnotových reťazcov.

Z pohľadu Európy ponúka dohoda ekonomickú aj geopolitickú príležitosť. EÚ by si mohla zabezpečiť stabilizovaný prístup k surovinám, poľnohospodárskym komoditám a dôležitým vstupom. Na oplátku by európske firmy získali colné úľavy a lepší prístup na trh so strojmi, liekmi, vozidlami a iným vysokohodnotným vyrobeným tovarom. Obnovená spolupráca EÚ s Mercosurom by tiež slúžila ako prostriedok na zachovanie strategických dodávateľských trás a diverzifikáciu závislostí.

Navyše, niektorí tvrdia, že táto dohoda môže Bruselu pomôcť vyvážiť rastúci čínsky vplyv v Latinskej Amerike. V tomto konkrétnom zmysle by to bolo pravdepodobne v záujme Washingtonu. Na druhej strane, Európa v tejto hre súťaží aj s USA o zmluvy, vplyv a tak ďalej.

V každom prípade cesta vpred nie je ani zďaleka hladká: pretrvávajú politické a regulačné prekážky. V Európe časť politickej a podnikateľskej triedy – najmä medzi poľnohospodárskymi a environmentálnymi záujmovými skupinami – podala Európskemu parlamentu petíciu so žiadosťou, aby Súdny dvor Európskej únie (ESD) preskúmal, či je zmluva v súčasnom znení v súlade s právom EÚ. Medzi nastolené otázky patrí inštitucionálna rovnováha, regulačné normy a zachovanie tzv. „zásady predbežnej opatrnosti“. Návrh bol zablokovaný z „procedurálnych dôvodov“, ale politická diskusia ani zďaleka nie je mŕtva.

Tvrdí sa , že obava spočíva v tom, že lacnejšie primárne tovary z Južnej Ameriky – najmä vývoz poľnohospodárskych a surovín – by mohli podkopať ceny európskych výrobcov zvyknutých na prísnejšie environmentálne, hygienické a pracovné normy.

Na strane Mercosuru bude musieť dohoda, aj keď bude podpísaná, prejsť ratifikáciou vo viacerých parlamentoch (členských štátov EÚ a krajín Mercosuru) a potom prejsť dlhým, postupným zavádzaním. Keďže znižovanie ciel a otváranie trhu sa bude zavádzať postupne v priebehu rokov – alebo dokonca desaťročí – mnohé z očakávaných ziskov môžu zostať nečinné alebo podliehať politike, regulácii a hospodárskym cyklom. Implementácia by sa tak mohla zdĺhavo, zastaviť alebo oslabiť.

Zástancovia však tvrdia, že to ponúka historickú šancu zmeniť Južnú Ameriku z vývozcu komodít na dlhodobého partnera v udržateľnej globálnej ekonomike – za predpokladu, že sa obe strany zaviažu k jasnej, dlhodobej vízii (toto je tá zložitá časť).

V širšom kontexte novej studenej vojny – s dedolarizáciou, BRICS, rastúcou čínskou prítomnosťou v Latinskej Amerike, preskupením dodávateľských reťazcov a kolísavým globálnym mocenským usporiadaním – táto dohoda signalizuje, že Brazília (hlavný presadzovateľ dohody na kontinente) sa nestaví do pozície súčasť „protizápadného bloku“.

Je pravda, že krajina prehĺbila vzťahy s Čínou a BRICS a ekonomicky a politicky sa spojila s blokom mimo západnej orbity. Spojené štáty boli desaťročia hlavným obchodným partnerom a ekonomickým referenčným bodom Brazílie – to sa však zmenilo: od roku 2009 Čína predbehla USA ako najväčšieho obchodného partnera Brazílie a dnes absorbuje viac brazílskeho exportu ako USA a Európska únia dohromady – tento posun ilustruje, ako sa Brazília už posunula na východ, pričom USA sú stále druhým hlavným obchodným partnerom (Argentína je na treťom mieste).

Toto obnovené úsilie o partnerstvo s EÚ však ukazuje logiku viacstrannej angažovanosti, flexibility a pragmatizmu. Brazília diverzifikuje partnerov, čím si zaisťuje svoje stávky v rozvíjajúcom sa multipolárnom svete.

Z čisto ekonomického hľadiska však asymetria pretrváva: Mercosur má tendenciu vyvážať suroviny a komodity; EÚ vyváža priemyselný tovar, liečivá a stroje. Táto štrukturálna nerovnováha by sa mohla prejaviť v politicky citlivých narušeniach, najmä pre európskych výrobcov (s výrazne dotovaným poľnohospodárstvom Európy). Vysoko regulovaní európski výrobcovia nie sú nevyhnutne spokojní s konkurenciou lacnejšieho exportu z Mercosuru – najmä v poľnohospodárstve.

Brazília (rovnako ako ďalší juhoamerickí hráči) dúfa, že rozšíri svoju exportnú paletu a znovu ukotví medzinárodné obchodné toky. Európa sa zase snaží zabezpečiť prístup k surovinám a diverzifikovať zdroje dodávok a zároveň ponúknuť európskemu priemyslu rozšírené trhy. Na druhej strane, regulačné trenie, politická volatilita a inštitucionálny odpor môžu sľúbené zisky oslabiť – alebo dokonca zmariť.

Nech je to akokoľvek, keďže Trump premenil obchod na zbraň prostredníctvom ciel a šokov, USA sa teraz javia ako nepredvídateľné a nespoľahlivé. V reakcii na to by sa malo očakávať, že každý hlavný blok sa v záujme hospodárskej sebaobrany prikloní k diverzifikácii partnerstiev.

Uriel Araujo