DVE varovné FOTOGRAFIE Slovenska. Zhora, a zvnútra

I.

Najprv si „pozrite“ v ORIGINÁLI tú, zhora, od neznámeho autora

Dívám se na fotografie z protestu na Slovensku. Lidé v ulicích, davy mladých křičících hesla proti vládě demokraticky zvoleného premiéra Fica. Ne, nebudu Slovákům říkat, co mají dělat, to je jejich věc. Jen mi to připomíná něco, co už jsem viděl, ukrajinský Majdan, pokusy o převrat v Gruzii, protesty v Rumunsku. A teď Slovensko. Všechno to má společného jmenovatele.. …

Vidím placený komparz, hromadu kašpárků, co křičí cizí slogany..

A teď ti lidé. DAV. Mladí, kolem. Hlavně dvaceti let, to by mohli být Slováci. Ale ti starší ? Ti drží ukrajinské vlajky, mají ukrajinské stužky. Protestují ještě Slováci o Slovensku..? Nebo jsou to davy cizinců..? …

Jak je možné, že starší generace Slováků, ti, kteří budovali základy, mlčí..?

Jak to, že se nechali odstrčit..? Jak jsme to dopustili, že naše děti, české i slovenské, už nemají úctu..? Že nemají vlastní myšlenky..?

A neříkejte mi, že vaše děti ne. Každý to říká, že jeho děti jsou jiné. Ale nejsou. Podívejte se na ty zástupy. Všichni tak víme, že jsme to zvorali. Vychovali jsme je špatně…

Jak mohou dvacetileté děti, co nezažily komunismus, poučovat nás, kteří jsme v něm žili..? Co tak o tom vědí..? Nic ! Ale mají tu drzost nám říkat, jak to bylo. Jak jsme jim to mohli dovolit..?

A ta nenávist. Jak mohou tyhle děti tak nenávidět Rusko ? Nemusí ho milovat, nemusí omlouvat, co se tak stalo na Ukrajině. Ale nenávist.? Nenávist k národu, bez kterého by tady vůbec nebyli ? Bez kterého by jejich rodiče a prarodiče nepřežili?

Kam jsme je to dovedli..?

II.

A na čo sa dívam, ako Slovák, ja..? Na okukaný FALZIFIKÁT, tentokrát nie z Helvétie, ale ako je zrejmé, z nasledovného popisu fejkovej fotografie,  z „krajiny“ galského kohúta.

Dívam sa na (medzinárodnú) súťaž o budúcnosť Slovenska. Na TRAŤ v súťaži, v ktorej sa pobežia (pravdepodobne) iba 2 úseky. Na trať v (zrýchlenom) behu, v ktorom na druhom  úseku v euro-atlantickom drese prevzala štafetový „Kolík“ nová súťažiaca – od „Trójskeho koňa“, dovezeného rovno na dvor Grasalkovičovho paláca. Od „koňa“, ovenčeného už malou zelenou „Nobelovou (Goldmanovou) cenou“, ktorý mal za domácu úlohu otvoriť  Slovensku dokorán vstupné dvere pre jeho novú politickú budúcnosť. Aby sa ani po jeho odchode natrvalo nezabuchli..

V tejto (politickej) súťaži nie je však cieľom rýchly pohyb ich nôh, ale pohyb politického systému na Slovensku. Presnejšie odklon Slovenska od nastavenia doterajšieho hodnotového rámca priorít, zodpovedajúcich jeho národným a štátnym záujmom.  Záujmom, ktoré sú tŕňom v oku tých, ktorí majú za úlohu korelovať ich, robiť ich závislým od inej, v praxi už odskúšanej metodiky, tej už spomínanej z UA, z Gruzínska, z Rumunska. Na báze, aká bola nahrubo experimentálne odskúšaná v rámci projektu „Arabská jar“..

A TOTO je Achillova päta dneška. Lebo „svinské“ spôsoby a metódy, ako to urobiť v našich súťažných podmienkach, nie sú ničím novým. Lebo história machiavellovských praktík má ešte hlbšie korene, vo Veľkej francúzskej revolúcií, ktorá je pre nás historickým mementom, a poučením zároveň. Lebo v „metodike“ sviniarov sa v princípe nič nezmenilo :

• využiť vo svoj prospech slabosť neinformovaných a nepýtajúcich sa ľudí na skrivodlivosť, na hriechy, ktoré vedia zdvihnúť zo sedadiel, vediac dobre, že tento diapazón manipulatívnych možností je v skúsených rukách marketérov neobmedzený .

A vieme dobre, že slovenský človek je na tento druh previnenia veľmi citlivý. A rovnako zbrklý, schopný pritom skočiť na lep každému šmejdovi s pochybným tovarom..

A zvrhlosť dnešných sviniarov spočíva práve v poznaní „terénu ľudskej duše“, ktoré dnešní pohrobkovia zneužívajú v práve prebiehajúcej „Veľkej slovenskej revolúcií“ rovnako pohoršujúcim spôsobom, ako ich predchodcovia. Najprv demonštratívne spochybniť povesť, dobré meno svojej obete., aby ju morálne a politicky zdiskvalifikovali pred očami širokej verejnosti a dostali mimo súťaž. Aby s týmto vedomím goebbelsovsky šírenú propagandu dnešní jakobíni dostali do kostnej drene dúhových papagájov z námestí – „aby uverili, aj keď nevideli..“

• keď rovnako ako vtedy, keď Máriu Antoinettu neprávom označili za hlavného vinníka „bankrotu štátnej pokladnice“ – a tým pádom aj zhoršenie života dolných, bežných ľudí –

aj dnešní jakobíni podhadzujú tým samým špinavým spôsobom neinformovaným a nepýtajúcim sa ľuďom podobnú mantru o tom, že hlavným vinníkom rozvratu verejných financií a následného zhoršenia životnej úrovne je Fico/Smer.

LEBO rovnako možno čítať neskutočné podobenstvo z tej doby ako z otvorenej knihy, pri ktorom vidno, že sa zmenil iba cieľ ich pomsty a zámienka na (morálnu a fyzickú) likvidáciu vyhliadnutej obete, keď francúzsku kráľovnú v ich hľadáčiku nahradila dnes nová obeť, slovenský premiér..

• keď účelovo šírenú klamlivú propagandu medzi hladným ľudom v znení : „Qu’ils mangent de la brioche – „Keď nemajú chlieb, nech jedia koláče..“ – ten dnešný „Roberspierre z Trnavy“, ako hlavný organizátor počiatočného teroru na Slovensku – nahradil úmyselným šírením propagandy o účte Fica na Belize vo výške 670 miliónov eur,, o údajnej schránkovej firme na Cypre, o Počiatkovej vile vo Francúzsku ako majetku SR – s limitovanou dobou spotreby, viazanou na (povolebnú) politickú likvidáciu Smeru/Fica,
• keď rovnako ako u Antoinetty ani u Fica nesmeli chýbať útoky na osobnú česť, v správnej chvíli vytiahnuté správy o ľudských slabostiach, nevere, amorálnom živote,

Aby, vrátiac sa na Slovensko, po splnení účelu, ktorý svätil tieto svinské prostriedky, už ani pes neštekol. Nedajúc si nespomenúť pritom na ten neprepočuteľný, masový a opakovaný štekot z roku 2018, a ešte dlho po ňom. Po udalosti, nepochybne skrývajúcej – vo svetle Epsteinových sms-iek-  ešte navonok nevyplavené príčiny jej pravého pôvodu vzniku..  

Ale čo je zo všetkého najhoršie, nielen že tento mentálne chorí muž beztrestne, bez akejkoľvek právnej a morálnej zodpovednosti za protiústavný teror kalí naďalej politické vody, ale že sa na pravdivosť tých mimoriadne závažnych obvinení trestno-právneho charakteru dodnes nikto nepýta(l). Ani orgány trestného konania, ani, či predovšetkým tie zmanipulovaní strážcovia „pravdy“, protivládne média, ktoré to vtedy s takou neskrývanou iniciatívou vedome šírili vo verejnom priestore..

Vediac pritom, že to mediálni prestitúti vtedy vedeli, ale v mene vyššieho (proti-ficovského) cieľa bolo treba držať na verejnosti „hubu“ a„murínovi z TT“ chrbát. Aby si oni nezamazali svoje špinavé paprče, a aby pritom vykonal TOTO cieľové „konečné (politické) riešenie“ na verejnej scéne za nich. A zároveň dúfajúc, v to konečné, (fyzické) riešenie niekým verným zo štekotajúceho davu..

PS 1:

• Prvoplánový zámer vtedajším jakobínom vyšiel dokonale. Pošpiniť povesť, a následne popraviť. Lebo sa im podarilo vštepiť do hláv a duší ľudí zo spodného poschodia nebotyčnú nenávisť voči Márií Antoinette, aby za hlučného súhlasného pokriku davu, toho neinformovaného, oklamaného publika, bola popravená verejne, na pódiu, ako uveriteľná hriešnica svojej doby..

Podobnosť na Slovensku čisto náhodná..?

Áno, ale len pre tých menej obdarených slobodným duchom, pre tých, ktorí na námestiach doposiaľ vždy uverili, hoci nevideli, ktorí bezprizorne odsúdili hoci nepoznali, a čo je ešte horšie, ani nemajú záujem (s)poznať..

• Prvoplánový zámer dnešným jakobínom vyšiel na 50 % tohto dych berúceho podobenstva. Zatiaľ bez následnej politickej a (nedokonanej) fyzickej popravy…

PS 2

Ale, ako to už u revolúcií podobného druhu chodí, ako je známe, že práve ona požiera ako prvé obete – svoje deti, pre túto opakovanú historickú pravdu treba uviesť, že rovnako ako skončil francúzsky predobraz, Robespierre, vtedajší hlavný organizátor teroru, rovnako skončil dnes aj ten včerajší, trnavský. Jeho pohrobok. Popravený svojimi bývalými kumpánmi. Tentokrát politicky. Zatiaľ..

A už len ostatný pohľad do šatne.

Dávajte dobrý pozor na záverečné metre trate. V tejto fáze na „Kolík“. Na jej pohyby v súťaži, ktorá nemá pravidlá. V súťaži, v ktorej nechýbali a naďalej nechýbajú zakázané podporné prípravky, dovážané zo zahraničia. „Stereodidy“ zvyšujúce výkon a rast „svalovej hmoty“, aby tú (politickú) súťaž o budúcnosť Slovenska rukou spoločnou a nerozdielnou tieto naturalizované euroobčianky  (uveriteľne) vyhrali..

Športu zdar, a tomu politickému zvlášť..

Laco Kopál