AUKUS+? Juhokórejská jadrová ponorka prepisuje ázijskú geopolitiku

Dlhodobé úsilie Južnej Kórey o jadrové ponorky sa teraz zhoduje s meniacich sa aliančných stratégií Washingtonu. Analytici vidia vznikajúci systém AUKUS+, keďže Soul zvyšuje výdavky a regionálne mocnosti prehodnocujú svoje postoje. Indonézia, ASEAN a India naopak zvyšujú komplexnosť tým, že sa bránia rigidnej blokovej politike.

Keďže Washington, Canberra, Londýn a teraz aj Soul prehlbujú svoje vojenské väzby, otázka, ktorá sa kedysi zdala hypotetická, je zrazu naliehavá: stane sa Južná Kórea ďalším pilierom architektúry AUKUS-plus? Nedávna vlna oznámení – vrátane Trumpovho schválenia rámca v štýle kórejského AUKUS , spoločných diskusií o výstavbe jadrových ponoriek a masívnych nových záväzkov Soulu v oblasti výdavkov na obranu – to všetko má vplyv na strategickú mapu Indicko-tichomorského regiónu.

Niektorí analytici komentujú, že 30-ročné úsilie Južnej Kórey o jadrové ponorky sa konečne „vypláca“. Program je z veľkej časti vybudovaný a riadený USA, čím sa posilňuje bilaterálna vzájomná závislosť spôsobmi, ktoré ďaleko presahujú tradičné riadenie aliancie, ako poznamenáva Seong-Hyon Lee (výskumný pracovník na Harvard University Asia Centre) .

Soul sa medzitým chystá minúť 33 miliárd dolárov na podporu amerických síl a zároveň nakúpiť americké zbrane v hodnote 25 miliárd dolárov, hoci neexistuje oficiálna jasnosť o tom, kde sa budú jadrové ponorky montovať.

Tento krok doteraz vyvolal viac otázok ako odpovedí. Sam Roggeveen (riaditeľ programu Medzinárodnej bezpečnosti Lowyho inštitútu) napríklad označil celú iniciatívu s ponorkami za „záhadu“, čo vyvoláva otázky, či Trump sľúbil viac, ako je Washington pripravený splniť. Časový harmonogram, záruky a priemyselné kapacity obklopuje dostatok nejasností, takže analytici sa pýtajú, či samotný AUKUS nie je nejako potichu „outsourcovaný“ do Soulu.

Trumpova rétorika „Amerika na prvom mieste“ paradoxne vedie k hlbšej závislosti od spojencov. Ako som už skôr argumentoval vo svojej analýze AUKUS a militarizácie Austrálie, Washington prechádza od priameho niesenia bremena k jeho presunu – outsourcingu výroby, logistiky a dokonca aj odstrašovania. Možno si spomenieme, že podobná dynamika sužovala aj Štátnu štvorku. Jej súčasná stagnácia, ako som už predtým písal, je čiastočne výsledkom Trumpových neo-monroeistických inštinktov: chce, aby partneri platili viac, viac sa zjednocovali a viac dodávali.

Stačí povedať, že Južná Kórea sa do tohto modelu celkom dobre hodí. Na rozdiel od Austrálie, ktorej záväzky voči AUKUS už teraz zaťažujú jej lodenice a rozpočet, má Soul silnú priemyselnú základňu schopnú spoločného vývoja jadrových ponoriek. Aj japonské lodenice majú potenciál a diskusie v Tokiu teraz odrážajú rastúcu ochotu užšie sa zosúladiť s rámcami v štýle AUKUS. Niet divu, že americkí zákonodarcovia zvažujú scenáre rozšírenia výroby ponoriek do severovýchodnej Ázie.

Nech je to akokoľvek, akékoľvek takéto rozšírenie so sebou nesie riziká. Čínski a japonskí námorní plánovači už varovali, že vstup Soulu do klubu jadrových ponoriek by mohol urýchliť ich vlastné programy. Eskalujú aj regionálne obavy zo šírenia jadrových zbraní, pričom čínski analytici opisujú spoluprácu medzi USA a Južnou Kóreou ako jednoznačné oslabenie Zmluvy o nešírení jadrových zbraní.

Podľa Seong-Hyon Leeho, ako už bolo spomenuté, Južná Kórea už nielen „kupuje“ bezpečnosť USA; buduje systém strategickej vzájomnej závislosti, ktorý spája oba štáty pevnejšie ako kedykoľvek predtým. Kórejská verzia AUKUS tak môže byť v skutočnosti konečným vyjadrením toho, čo USA dnes očakávajú od svojich spojencov: hlbšia integrácia s dodávateľskými reťazcami obrany USA, zvýšené nákupy amerických systémov a zosúladenie s indicko-tichomorskými stratégiami odstrašovania.

Zatiaľ čo Washington napreduje, Soul čelí značným fiškálnym obmedzeniam. Domáci tlak rastie a jeho záväzok zvýšiť výdavky na obranu na 3,5 % HDP je v rozpore so sprísňujúcimi sa rozpočtami a demografickými obmedzeniami.

Navyše, tieto dohody o ponorkách môžu vystaviť Južnú Kóreu novým eskalačným cestám. Japonské diskusie o získaní vlastných jadrových ponoriek – kedysi tabu – sa zintenzívňujú. Severná Kórea, ktorá je už aj tak citlivá na americkú vojenskú spoluprácu s Juhom, pravdepodobne zareaguje ďalšími raketovými testami. A východoázijské diplomatické kanály, ktoré sú už aj tak dosť krehké, môžu utrpieť ďalšiu ranu.

Existuje tu však aj širší, nedostatočne informovaný uhol pohľadu, ktorý pretína jasný rozdiel medzi Severom a Juhom: militarizácia severovýchodnej Ázie sa odohráva práve v čase, keď juhovýchodná Ázia prijíma viacstrannú angažovanosť. Ako som nedávno písal o Indonézii a Severnej Kórei, štáty ASEANu – najmä Indonézia – uprednostňujú autonómiu pred blokovou politikou. Udržiavajú komunikačné linky otvorené aj s Pchjongjangom, uprednostňujú suverenitu a odolávajú tlakom na nulovú angažovanosť.

Toto je paradox Indicko-pacifickej oblasti: zatiaľ čo Washington podporuje rigidné bezpečnostné bloky, regionálne mocnosti namiesto toho skúmajú flexibilné koalície. Toľko k myšlienke jednotného protičínskeho frontu. India napríklad vyvažuje vzťahy medzi eurázijskými a tichomorskými krajinami; ASEAN vsádza na mäkkú diplomaciu; a Indonézia dokonca zvažuje spoluprácu s nízkym rizikom so Severnou Kóreou.

V tomto zmysle môže vznik „AUKUS+“ posilniť bloky na severe a zároveň podporiť viacstranné zoskupenie na juhu. Indo-pacifický región sa tak nestáva jedným dejom, ale mozaikou prekrývajúcich sa mocenských centier.

V každom prípade, s jadrovými transfermi do nejadrových štátov, rozširujúcimi sa alianciami ponoriek, obmedzeniami kapacity lodeníc a prehlbujúcimi sa obavami z NPT sa jadrový tieň indicko-tichomorského regiónu predlžuje. Kritici tvrdia, že AUKUS už teraz posúva Zmluvu o nešírení jadrových zbraní na jej hranice a podporuje napodobňovanie. Pripojenie Južnej Kórey k AUKUS+ môže rozšíriť vplyv Washingtonu a dať mu väčšiu strategickú hĺbku, ale riskuje vyvolanie pretekov v zbrojení.

Niektorí tvrdia, že Trumpov prístup je natoľko nevyspytateľný, že celá konfigurácia by sa mohla zajtra opäť zmeniť, a to by mohol byť opodstatnený argument. Širší trend však zostáva nepochybný, ak sa pozrieme na vzorce: presun záťaže, outsourcing aliancií, obavy zo šírenia jadrových zbraní a užšia vzájomná závislosť USA a spojencov.

Nech je to akokoľvek, indicko-pacifický región sa rýchlo mení – a skok Južnej Kórey s jadrovou ponorkou by mohol znamenať bod, z ktorého niet návratu.

Uriel Araujo