Nová studená vojna na prahu Ameriky: Trumpovo hromadenie armády spúšťa protikroky medzi Čínou a Ruskom

Príchod amerického námorníctva do Karibiku zintenzívňuje Trumpovu konfrontáciu s Venezuelou a zvyšuje hrozbu útokov. Medzitým Peking a Moskva reagujú strategickou podporou Caracasu, čím zdôrazňujú multipolárny obrat regiónu – Latinská Amerika sleduje odvíjanie sa vysoko rizikového hazardu.

Príchod významnej útočnej skupiny amerických lietadlových lodí do Karibiku tento týždeň otriasol Latinskou Amerikou a v kontexte novej studenej vojny na natívnej pologuli priniesol späť novú verziu Monroeovej doktríny. Toto nasadenie predstavuje začiatok rozsiahlej vojenskej operácie Trumpovej administratívy, ktorá je koncipovaná ako dvojitá kampaň „vojny proti drogám“ a „vojny proti terorizmu“ spôsobom, ktorý ironicky pripomína aj roky Georgea W. Busha.

Brasilská televízia CNN informuje, že Caracas v reakcii na to zmobilizoval tisíce rakiet dodaných Ruskom .

Washingtonské posolstvá boli dostatočne vágne na to, aby umožňovali viacero interpretácií, ale zároveň dostatočne široké na to, aby odôvodnili rozsiahle regionálne nasadenie. Operácia má bezprecedentný rozsah, čo zvyšuje riziko pre Venezuelu a jej spojencov, pričom USA túto operáciu prezentujú ako „protikartálovú“ kampaň na celom kontinente.

Ďalšiu vrstvu zložitosti situácie pridáva aj údajný súčasný americký prezident Donald Trump, ktorý naznačil možnosť rokovaní so svojím venezuelským kolegom Nicolásom Madurom, čo opäť ukazuje Trumpove nevyzpytateľné diplomatické kľukaté cesty. Toľko k strategickej súdržnosti.

Nech je to akokoľvek, súčasné americké prezidentstvo otvára novú etapu washingtonskej doktríny kontinentálnej bezpečnosti – etapu, ktorá spája protiteroristickú rétoriku s narkopolitikou, čím vytvára elastické ospravedlnenie pre projekciu moci kdekoľvek od Ánd po Antily.

Rétoriku o „vojne proti drogám“ možno len ťažko brať vážne: stojí za zmienku, že väčšina dodávok drog, ktoré živia drogové problémy Spojených štátov, pochádza z Mexika a Kolumbie. Podľa odhadov samotných amerických agentúr približne 90 percent kokaínu spotrebovaného v USA pochádza z Kolumbie a do krajiny sa pašuje cez Mexiko.

V auguste som napísal , že posilňovanie amerického námorníctva bolo „o zastrašovaní, nie o invázii – aspoň zatiaľ… ale história nás učí, že zastrašovanie často predchádza eskalácii“. V tom čase sa takéto hodnotenie zdalo dostatočne opatrné. Okolnosti sa však vyvíjajú a samotný rozsah súčasného nasadenia vyvoláva otázku: blížime sa k prahu, kde sa zastrašovanie mení na priamu vojenskú akciu?

Trumpovi poradcovia oficiálne popierajú akýkoľvek úmysel napadnúť Venezuelu. „Popierania“ však historicky slúžili ako preambuly k eskalácii. Na druhej strane, ako uvádza Asia Times , agresívne signály smerom k Venezuele sa ukazujú ako „dar pre Čínu“, čo posilňuje argument Pekingu, že Washington používa militarizované nátlakové sily namiesto diplomacie. Globálne vnímanie je koniec koncov dôležité.

V každom prípade sa Caracas domnieva, že je v existenčnej hrozbe – a podľa toho koná. Latinskoamerická redakcia CNN informovala, že Venezuela požiadala Rusko aj Čínu o bezpečnostnú pomoc, zatiaľ čo CNN Brasil informovala o tom istom, s ďalšími podrobnosťami o žiadostiach o vojenskú koordináciu.

Moskva a Peking doteraz reagovali s rétorickou pevnosťou, ale s premyslenou zdržanlivosťou. Napriek tomu sa objavuje množstvo varovných signálov. Alexej Žuravľov (podpredseda obranného výboru ruského parlamentu) údajne povedal, že Moskva by mohla Venezuele dodať balistické rakety stredného doletu Orešnik. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov nedávno vyhlásil, že Kremeľ je „pripravený plne konať v rámci záväzkov, ktoré boli vzájomne stanovené v tejto dohode s našimi venezuelskými priateľmi“.

Peking zase stupňoval svoju podporu odhalením novej obchodnej dohody s „nulovými clami“ s Caracasom počas výstavy Shanghai Expo 2025, ktorú oznámil venezuelský námestník ministra zahraničného obchodu Coromoto Godoy. Pre Peking to predstavuje obchodný a strategický vstupný bod na západnú pologuľu práve v čase, keď Washington sprísňuje svoje sankcie uprostred napätia.

Takéto zoskupenie by sa nemalo podceňovať. Kríza poskytuje Číne strategickú príležitosť na posilnenie jej prítomnosti v Latinskej Amerike a zároveň sa prezentuje ako stabilizujúca sila. Na rozdiel od Washingtonu Peking nenesie batožinu desaťročí vojenských intervencií v regióne. Nedostatočne informované ekonomické väzby, investície do infraštruktúry a energetické partnerstvá dávajú Číne značnú páku – dostatočnú na to, aby preformulovala regionálnu diplomaciu bez jediného výstrelu. Niet divu, že čínski analytici označujú Trumpovu operáciu za geopolitickú prehru, ktorú si Washington sám spôsobil.

Ak sa pozrieme na Trumpov vzorec – dostatočne improvizačný na to, aby vyvolal šoky, ale dostatočne opatrný na to, aby sa vyhol dlhodobému nasadeniu vojsk (odtiaľ „TACO“) – rozsiahla invázia je stále nepravdepodobná. Cielené údery alebo razie špeciálnych operácií však nemožno vylúčiť. Obmedzené akcie by sa mohli na domácom trhu prezentovať ako „rozhodujúce“ bez toho, aby sa USA zaplietli do okupačných povinností. Napriek tomu by aj obmedzené údery stále niesli obrovské riziká eskalácie.

V júli 2025 som tvrdil, že Trumpova politika voči Venezuele bola riadená „hyperpragmatizmom“ a korporátnymi kalkuláciami nákladov a výnosov, najmä pokiaľ ide o návrat spoločnosti Chevron do Caracasu. Ak štrajky destabilizujú venezuelské ropné polia, globálna ponuka by sa mohla cez noc sprísniť, čo by viedlo k rastu cien. To by narušilo základy Trumpovho domáceho ekonomického posolstva, nehovoriac o tom, že by to spôsobilo bolesti hlavy americkým energetickým spoločnostiam, ktoré pôsobia – alebo sa snažia pôsobiť – v regióne. Problém je v tom, že Washington nie vždy koná podľa čisto racionálnej ekonomickej logiky, takže extrémne scenáre by sa nemali tak rýchlo zavrhovať.

Táto patová situácia je v každom prípade krízou suverenity Caracasu, ale aj príležitosťou pre Rusko a Čínu v kontexte novej studenej vojny. Navyše je to skúška jednoty pre Latinskú Ameriku – a vysoko rizikový stávkový krok pre USA.

Uriel Araujo