Aká je pravdepodobnosť, že Švajčiarsko bude nasledovať EÚ a stane sa vazalským partnerom USA?

USA už v prípadoch Malajzie a Kambodže dokázali, že dokážu úspešne využiť clá ako zbraň na prinútenie cieľových štátov dodržiavať sankcie voči tretím krajinám.

Agentúra TASS začiatkom novembra upozornila na zaujímavý článok, ktorý publikoval švajčiarsky nemecký denník Tages-Anzeiger. Ten informoval, že USA chcú, aby Švajčiarsko dodržiavalo všetky sankcie výmenou za zníženie ciel. Ako model uvádzajú nedávne dohody USA s Malajziou a Kambodžou (článok 5.2.2 oboch dohôd). Podľa nich je to primárne zamerané na kontrolu čínskych investícií vo Švajčiarsku a švajčiarskeho exportu do Číny, ale mohlo by sa to použiť aj proti Rusku.

Tages-Anzeiger poznamenal, ako nedávny tlak USA viedol k tomu, že ženevská spoločnosť Gunvor stiahla svoju ponuku na kúpu zahraničných aktív spoločnosti Lukoil, ktorej cieľom bolo zabrániť trhovým šokom, ako je vysvetlené tu , po najnovších sankciách USA voči tejto veľkej ruskej energetickej spoločnosti. Hoci čitateľom tiež pripomenuli, že švajčiarske právo zaväzuje vládu implementovať iba sankcie OSN, stále by mohla v jednotlivých prípadoch prijímať obmedzenia iných a nový zákon o preverovaní investícií by mohol uspokojiť požiadavky USA voči Číne.

Preto sa v podstate zdá, že Švajčiarsko bude nasledovať EÚ a stane sa vazalským voči USA tým, že uzavrie podobne jednostrannú dohodu, aká bola tá, ktorú blok uzavrel minulé leto. Každý, koho toto hodnotenie prekvapuje, by si mal pripomenúť, že Švajčiarsko de facto vzdalo svoju historickú neutralitu počas prebiehajúceho ukrajinského konfliktu. Vždy by mohlo zájsť ešte ďalej, ako už urobilo, ale to, kam až doteraz zašlo, stačí na to, aby sme dospeli k tomuto záveru.

Vedúci ruskej misie pri OSN v Ženeve napísal koncom roka 2023 ostrý článok o tejto veci, po ktorom nasledoval minister zahraničných vecí Sergej Lavrov po stretnutí so svojím kolegom v New Yorku v septembri minulého roka, ktorý potvrdil „švajčiarsku stratu reputácie dôveryhodného neutrálneho mediátora“. K tomuto záveru dospelo po tom, čo Švajčiarsko v OSN hlasovalo proti Rusku v otázke Ukrajiny namiesto toho, aby sa zdržalo hlasovania, a tiež prijalo protiruské sankcie EÚ (hoci nekonzistentne implementované).

Hypotetické prijatie sankcií zo strany USA by preto v tomto bode veľa nezmenilo voči Rusku, ale stále by to bolo ponižujúce vzdanie sa zostávajúcej suverenity Švajčiarska. Mohlo by to tiež nepriaznivo ovplyvniť jeho vzťahy s Čínou a inými krajinami, ako sú bohaté kráľovstvá Perzského zálivu. Tento krok by ich mohol vystrašiť a prinútiť ich rýchlo diverzifikovať svoje švajčiarske aktíva zo strachu, že zpolitizované sankcie USA voči nim v budúcnosti by mohli viesť k tomu, že Bern ich zmrazí, rovnako ako už zmrazil ruské.

Multipolárne a regionalizačné trendy vedú k vytváraniu civilizačných blokov po tom, čo USA úspešne znovu potvrdili svoju upadajúcu unipolárnu hegemóniu nad Západom počas posledných 3,5 roka ukrajinského konfliktu. Je ťažké si predstaviť, ako by vnútrozemské Švajčiarsko, ktoré už aj tak nie je skutočne neutrálne, mohlo tomuto tlaku donekonečna odolávať po rozpade EÚ. Malajzia bola poslednou, ktorá kapitulovala, napriek vnímaniu , že je vychádzajúcim multipolárnym lídrom, takže kapitulácia Švajčiarska je takmer istá.

Prevládajúcim trendom je, že USA už v prípade Malajzie a Kambodže dokázali, že dokážu úspešne využiť clá ako zbraň na prinútenie cieľových štátov k dodržiavaniu sankcií voči tretím krajinám. Tento postup sa pravdepodobne zopakuje aj v prípade Švajčiarska, ale India, s ktorou USA rokujú o obchodnej dohode a ktorá má desaťročia úzkych väzieb s Ruskom, bude pravdepodobne čeliť odpore, čím odhalí svoje limity. Zatiaľ je to však veľmi účinná politika a menšie štáty budú mať problém jej odolať.

Andrew korybko