Štít demokracie Von der Leyenovej: Budeme odteraz voliť len podľa bruselských pravidiel?

Brusel pod vedením Ursuly von der Leyen pracuje na „štíte pre demokraciu“. Oficiálne má bojovať proti falošným správam na internete, pričom miliardy prúdia do sietí na overovanie faktov. Kritici varujú, že v extrémnych prípadoch by systém mohol riadiť volebné debaty a ovplyvňovať, ktoré strany sa považujú za „dôveryhodné“.

S iniciatívou „Štít demokracie“ chce von der Leyenová (na obrázku) oficiálne ochrániť Európu pred dezinformáciami – alebo skôr umlčať kritické hlasy? APA/AFP/Brendan Smilowski

Veľký projekt z Bruselu: Opatrovníctvo namiesto ochrany

Kritici však varujú, že v najhoršom prípade by sa tento nový a drahý výtvor mohol stať mocným nástrojom proti demokracii. EÚ by v budúcnosti mohla sama rozhodovať o tom, čo sa môže hovoriť – a to aj počas volebných kampaní – a ktoré strany sa považujú za „legitímne“.

Podľa Komisie sa Štít demokracie opiera o tri hlavné piliere: ochranu informačného priestoru, zabezpečenie slobodných volieb a posilnenie médií a občianskej výchovy. Na papieri to znie ako stabilita pre digitálny svet. Konkrétne detaily sú však pre pozorovateľov alarmujúce.

Nebezpečenstvo je preháňané a „dezinformácie“ zostávajú nedefinované.

Medzinárodný think tank „Budúcnosť slobody prejavu“ – nezávislý výskumný inštitút na Vanderbiltovej univerzite (USA) – varuje, že nový „štít demokracie“ EÚ ohrozuje presne to, čo má chrániť: slobodu prejavu. Nebezpečenstvo dezinformácií sa z politických dôvodov masívne zveličuje – dokonca ani agentúry EÚ nenašli v posledných európskych voľbách žiadne dôkazy o koordinovanej manipulácii. Napriek tomu podľa Ursuly von der Leyenovej Brusel plánuje „rýchlo odstrániť a zablokovať škodlivé informácie“, ktoré ohrozujú samotné jadro slobody prejavu.

Navyše, pojem „dezinformácia“ je právne nepoužiteľný a politicky vysoko riskantný: nikto nedokáže neutrálne definovať, čo zahŕňa – a v tom spočíva potenciál zneužitia.

Platformy sú už požiadané o vymazanie legálneho obsahu

Obzvlášť alarmujúce je: EÚ dlhodobo vyvíja tlak na platformy, aby mazali aj legálny materiál ako „dezinformáciu“. Zo strachu pred sankciami je obsah preventívne odstraňovaný, obmedzovaný alebo označovaný – ide o formu tichej cenzúry cez zadné vrátka. Ešte problematickejšie je: Brusel deleguje rozhodnutia o pravde na mimovládne organizácie a overovateľov faktov, ktorí sami nie sú neutrálni. Mnohí sú financovaní štátom, politicky zaujatí alebo preukázateľne urobili nepravdivé hodnotenia. Think tank zhŕňa: „Overovanie faktov nie je zázračným liekom“ – a: „Presadzovanie pravdy zhora nadol na internete nefunguje.“

Príklad Taiwanu: Transparentnosť a dôvera namiesto zákazov a tlaku

Namiesto posilňovania demokratickej odolnosti sa vytvára infraštruktúra pravdy, ktorá čoraz viac nahrádza otvorenú diskusiu filtrami, zákazmi a regulačným tlakom – čím sa viac podobá autoritárskym štátom než západným demokraciám. Pravidlá platforiem, filtre obsahu a mechanizmy kontroly určujú, ktoré postoje sú politicky „žiadané“.

Ako protimodel think tank poukazuje na Taiwan: Tam sa proti dezinformáciám nebojuje vymazávaním, ale transparentnosťou, otvorenými dátami a dôverou v informovaných občanov – presne tou dôverou, ktorá sa v Bruseli čoraz viac stráca.

„Brusel si buduje obrnenú pevnosť diskusie“

Andreas Rosenfelder, hlavný komentátor denníka Die Welt, vyjadruje podobný názor: Plán EÚ opisuje ako pokus premeniť Brusel na ústredný orgán pravdy. EÚ je podľa neho na ceste k vybudovaniu „obrnenej pevnosti diskusie s monopolom na názory“. Plánované „Centrum pre demokratickú odolnosť“ vníma ako politicky maskovaného arbitra, ktorý v budúcnosti určí, ktoré postoje predstavujú legitímnu kritiku – a ktoré sa považujú za „dezinformácie“.

Kto rozhoduje o tom, čo sa považuje za „dezinformáciu“?

Takmer všetkými kritikami sa prelína ústredná otázka: Kto určuje hranice medzi kritikou, názorom a údajnou manipuláciou? Jeden poslanec Európskeho parlamentu sa už oficiálne opýtal Komisie: „Aké záruky bránia Štítu demokracie obmedziť rozmanitosť názorov – najmä pokiaľ ide o vlastenecké strany?“

Rosenfelder varuje – podobne ako think tank „Budúcnosť slobody prejavu“ – že EÚ má v úmysle nasadiť mimovládne organizácie, aktivistov a sieť overovateľov faktov. Medzi nimi sú aktéri ako kontroverzná Európska sieť pre štandardy overovania faktov, do ktorej patrí Correctiv – tá istá platforma, ktorá vyhrotila politickú klímu v Nemecku pochybným príbehom AfD.

Brusel nešetrí. Deväť miliárd eur – peniaze daňovníkov, samozrejme – má byť sprístupnených tejto „občianskej spoločnosti“. Hovorí sa o „tieňovej armáde informačných strážcov“ – bez mandátu od voličov, bez demokratickej kontroly, čo je obzvlášť problematické.

Kontrola volieb cez zadné vrátka?

Obzvlášť citlivý je plán EÚ na vytvorenie „Európskej siete pre spoluprácu vo voľbách“. Oficiálne má bojovať proti zahraničnému zasahovaniu. Kritici sa však obávajú, že táto sieť by v extrémnych prípadoch mohla sama ovplyvniť národné voľby.

Uvádzajú sa konkrétne príklady: anulované prezidentské voľby v Rumunsku, vylúčenie kandidáta AfD v Ludwigshafene. S novým „súborom nástrojov“ proti „dezinformáciám“ a „nenávistným prejavom“ by Brusel mohol v budúcnosti definovať, ktoré strany môžu kandidovať, ktoré témy sú stále prijateľné na diskusiu a ktoré volebné kampane sa považujú za „čisté“. Toto by sa výslovne vzťahovalo aj na strany, ktoré nie sú v obľube EÚ – alebo ktoré by sa jedného dňa mohli stať nepáči inej mocenskej väčšine v Európe.

Varovné signály z USA

Štít demokracie vyvoláva obavy aj na medzinárodnej úrovni. „Washington by mohol tento plán považovať za priamy útok na slobodu prejavu,“ informuje Euractiv. Platforma ReclaimTheNet hovorí o „náhubku pre slobodu prejavu“.

Ak chce EÚ podriadiť globálne platformy svojim pravidlám, mohlo by to viesť k manipulácii s verejnou mienkou – a nielen k väčšej bezpečnosti.

Autoritársky politický model v mene demokracie

Rosenfelder kritizuje EÚ za čoraz častejšie prijímanie metód, proti ktorým oficiálne tvrdí, že bojuje. Uznáva, že jej diagnóza autoritárskych režimov – že rozdeľujú, diskreditujú médiá a podkopávajú voľby – je presná. Jeho varovanie je však jasné: tí, ktorí veria, že demokraciu možno chrániť iba kontrolou diskusie, sami prijímajú autoritárske politické vzorce. Slobodná spoločnosť nepotrebuje ministerstvo pravdy, ale skôr dôveru vo vlastnú odolnosť.

Zákon o digitálnych službách – plán

Tento vývoj začal zákonom o digitálnych službách (DSA). Záplava nových centier nahlasovania a sťažností na „nenávistné prejavy“ podporovaných mimovládnymi organizáciami už vytvorila atmosféru zastrašovania.

Zdroj: https://exxpress.at/politik/von-der-leyens-demokratie-schild-waehlen-wir-nur-noch-nach-bruesseler-regeln/