REPORTÁŽ z „krajiny“, kde VČERA má byť ZAJTRA…

PRÍHOVOR k „veriacim“ na protestnom zhromaždení 17.novembra roka páne 2025

Kapitola prvá

EKONOMIKU si (vraj) zlikvidovať nedáme..

Milí „veriaci“, služobníci pána stamodtiaľ, dnešný príhovor nebude dôsledkoch, aj keď viem, že vám to lahodí ušiam. Dnes, obzvlášť dnes, nám je treba obrátiť sa. Najprv dozadu. Aby prišlo to pravé obrátenie. Duchovné. V myšlienkach, slovách a najmä v skutkoch. Vediac však, že obrátenie na spôsob sv. Pavla nie je vaša šálka kávy, tak na tento sviatočný deň prijmite aspoň spätný pohľad na poučný svetský obraz znázorňujúci dobu plnú hriechov, tak podobnej tej, v ktorej ešte apoštol Pavol veril v iných pánov, v ktorej mal ešte iné hodnotové presvedčenie. Prijmite ho prosím s vierou, že tento poctivo zdokumentovaný obraz biedy tej doby, ktorý je kľúčom k spoločnému duchovnému obráteniu, pohne vaším svedomím, s dôverou v prinavrátenie ono známe PAX et BONUM, pokoj a dobro, späť na Slovensko.

Sklamem však tých, ktorý v tejto súvislosti čakali na obraz talianskeho barokového maliara Caravaggia s rovnomenným názvom. Bo dnes to bude „umenie“ z iného súdka. Umenie udržať si pri dnešnom čítaní emócie na uzde..

A nejde začať inak, ako netaktnou otázkou, ktorá nepatrí do vášho slovníka. PREČO dôsledky, prečo nikoho nezaujíma PREČO je tomu tak ? A hneď nato, KTO je za to zodpovedný ? LEBO aj laikovi musí byť jasné, že zákon prírody sa oklamať nedá. Tentokrát ten o akcii a reakcii, v opačnom poradí povedané, že každý dôsledok má svoje príčiny. A o tie sa niekto, niekde a niekedy v tomto štáte pričinil. Majúc na mysli reálnu príčinnú zodpovednosť za rapídne zvýšenie nákladov na živobytie, za nebývalé zdecimovanie spoločenskej morálky a na jej základe znefunkčňovanie práva, kľúčovej podstaty, na ktorej stojí štát, ústavný a verejný poriadok – a za nevídané zhoršenie bezpečnostnej situácie.

V Hirošime hodiny v čase Č zastali, na Slovensku sa napodiv ako na povel spustili

V tomto kontexte je zavrhnutia hodné, že pri „súdení“ reálne existujúcich dôsledkov sa cieľavedome pestuje vo verejnosti dojem, akoby sme sa pritom dnes ocitli na zelenej lúke, presnejšie na zelenej lúke TU, doma. A vôkol nás tiež len a len samá zelená lúka. Akoby sme sa práve prebudili zo zlého sna do doby, v ktorej len práve touto dobou prestalo na Slovensku všetko fungovať. Akoby čas začal plynúť len od ostatných parlamentných volieb..

A čo je na tom najobskúrnejšie, že táto starostlivo pestovaná účelová skratka, cieľavedome upriamujúca pozornosť na každé otvorenie úst koalície, na akúkoľvek tému, na každé prijaté opatrenie, aby bolo  v okamžiku pertraktované v médiách. Vždy s tým istým kritickým podtextom, pripisovaným len súčasnej vláde. Bezcharakterne, s nulovou (ne)schopnosťou sebareflexie a osobnej politickej a morálnej zodpovednosti za príčiny dnešného stavu..

Preto je už načase prestať vajatať bezobsažné mantry o ničení ekonomiky a pozrieť sa ich autorom na zuby v realite faktov, ktoré nepustia. A na tento účel upriamiť pozornosť na prvotné východiská, ktoré sú kľúčom k lepšiemu pochopeniu príčin dneška, poukazujúc pritom na dôvody oných účelovo predhadzovaných dôsledkov, s akými sme dnes všetci konfrontovaní.

V tomto zmysle je treba mať na zreteli východiskové dôvody, ktoré to majú na svedomí – nehospodárne a svojvoľne rozhajdákané verejné zdroje a s ním spojené  zadlženie štátu s úverovou slučkou, s následným domino efektom, prejavujúcim sa na ekonomickom (ne)zdraví štátu.

A to je ten ťaživý náklad, ktorý sa tragicky podpísal pod dnešný stav štátu, a ktorý sa premyslene stal aj „programovým“ východiskom opozície, s vopred vykalkulovaným zámerom, podľa ktorého dobiehajúce „Achillove päty“ štátu z čias rokov 2020-23 majú ambíciu byť – pre príznačnú krátkozrakosť svojho fanklubu a tupozrakosť čoraz väčšieho počtu ľudí nezaujímajúcich sa, nepýtajúcich sa – vodou na mlyn, ako presvedčivo a uveriteľne zomlieť dnešnú vládnu koalíciu..

FAKTY, dnes už tie historické, nepustia

Odhliadnuc od medicínskych príčinných súvislostí, dnes preukázaných nad-úmrtí občanov Slovenska v relatívnom aj absolútnom vyjadrení (20 tisíc, s odkazom na Zajacovu štúdiu, a najvyšší počet mŕtvych vo svete, pripadajúcich na celkový počet obyvateľov) – plus dnes (ešte) nemerateľné počty zatĺkaných, aj nenahlasovaných vedľajších účinkov na zdraví ľudí v dôsledku očkovania riadne (EK) neregistrovanou látkou, podávanou ľuďom v (3.) štádiu jej klinického skúšania priamo na nich – treba mať na pamäti svojvoľne vynakladané a bezdôvodne použité finančné prostriedky, ako ich zadokumentovala dobová história :

• náklady na (celonárodné) testovanie na COVID-19, ktoré dosiahli len v roku 2021 vyše 400 mil. eur, náklady na dobrovoľne násilne vykonávané očkovanie za rovnaké obdobie ďalších 130 mil. eur
• ďalšie milióny sa naliali do (súkromných) médií na jalové, kontraproduktívne a čo horšie, na zavádzajúce klamlivé politické reklamy na (štátnu) propagáciu očkovania, testovania a nehorázne zviditeľňovanie fejkovej lotérie, de facto verejnej korupcie; bo len v roku 2021 samotná Markíza získala na tento podvodný účel badžet vo výške viac ako 5 (slovom päť) miliónov eur (len od Tiposu v tomto čase 3,5 milióna..).
• nehorázne sumy vynaložené na prevádzkovanie MOM, dosahujúce mesačne aj 10-tisícové príjmy/náklady, pritom bez ohľadu na reálne výkony (!),
• škandalózne zneužívané verejné zdroje na financovanie spomínanej lotérie; len náklady na ňu dosiahli neuveriteľných 27 miliónov eur (!)
• rovnako tak na im podobné verejné korupčné praktiky zamerané na nalákanie seniorov na očkovanie; len za rovnaké obdobie roka 2021 bolo na tento účel vynaložených 216 mil. eur (!)
• na odmeny zamestnancom „v prvej línii“ a na nákupy zdravotníckeho materiálu, ktoré len za toto obdobie dosiahli spolu 198 mil. eur (!),
• aby hotovou výkladnou skriňou bezhlavého hospodárenia s verejnými zdrojmi boli deravé, zneužívané schémy na netransparentné a korupčné poskytovanie koronadotácií, atď., atď..

čo suma sumárum pri tomto bezuzdnom kolotoči, v ktorom lietali milióny vzduchom ako vínne mušky, pritom v hrubom nesúlade so záväznými rozpočtovými pravidlami, znamenalo bezprecedentné vynaloženie MILIÁRD eur bez regulárneho ekonomického odpočtu a bez legitímneho právneho krytia. Zároveň medicínsky neakceptovateľnými praktikami, a pokiaľ ide o účinky, ešte aj podvodným a klamlivým spôsobom.

A tam to zďaleka nekončilo. Lebo to dobové bezodné šafárenie nemalo dno  

Lebo len bezhlavá alokácia verejných zdrojov, skokové navyšovanie verejných výdavkov a verejného dlhu, s osobitnou 20 miliardovou „úverovou sekerou“, predstavovali mlynský kameň na krku Slovenska, ktorý ho v dôsledku jeho hrubej veľkosti (v roku 2021 s alarmujúcim, už vyše 63 %-ným podielom na HDP)  potápal do hĺbky, z ktorej ho dodnes treba v záujme ekonomického prežitia štátu sanovať. Lebo (druhotný) domino efekt by bol v založenej úverovej slučke na krku likvidačný. A nielen z ekonomických dôvodov na strane štátu, ale aj, či najmä, v dôsledku jeho  hrozivej vonkajšej závislosti. Finančnej od súkromných veriteľov a štátoprávnej od bruselských vydieračov..

Či treba pomôcť „historickej pamäti“..? Myslím, že na tento účel stačí aj tá „včerajšia“..

TOTO treba mať dnes na zreteli na 1.mieste. Toto, pre dnešnú vládnu koalíciu „predĺžené dedičstvo“, , ktoré ironicky vzaté nejde odmietnuť, ako je to v takýchto prípadoch dovolené zákonným a testamentárnym dedičom v občianskoprávnom rámci..

A pritom je to práve ono skazonosné zdedené portfólio, ktoré dnes nielen samotné Slovensko, ale aj vládnu koalíciu ťahá k preferenčnému dnu. Lebo ako peniaze robia peniaze, aj (zdedený) dlh robí (ešte) väčší dlh, lebo s  tým dlhom, ako ekonomický zákon káže, rástli a naďalej rastú aj úrokové náklady. A že nejde o drobné, pre lepšiu predstavivosť hrozby tohto Damoklovho meča ide rádovo o 2 MILIARDY eur.

A čo je v tejto súvislosti pre štát, pre vládu bičujúce je fakt, že v dôsledku týchto okolností dosiahnutá výška verejného dlhu na úroveň sankčného pásma, aktivujúceho mechanizmus dlhovej brzdy (bez ohľadu na schválený rozpočet) – zamedzuje financovanie verejných výdavkov, čím sa vystavuje automaticky, zo zákona, stopka štátu na disponovanie s nákladmi spojenými s fungovaním štátu.

A čo je v tejto spojitosti najzávažnejšie – z titulu existujúceho najvyššieho pásma dlhovej brzdy, do ktorého sa v tomto rámci dostalo Slovensko – podľa ústavného zákona o dlhovej brzde 22. novembri 2025 vláde vyprší dvojročná výnimka z uplatnenia ustanovených sankcií, ktoré zákon viaže s dosiahnutím dlhového stropu; a nejde pritom v tomto kontexte obísť povinnosť vlády požiadať Národnú radu SR o vyslovenie dôvery..

Preto je dnes štát, v záujme zachovania funkčnosti už „povinný“ robiť drakonické opatrenia, ktoré v tejto fáze už nemôžu zostať bez citeľných následkov u žiadnej fyzickej a právnickej osoby na Slovensku. LEBO (včerajšia) príčina je „nepriznaným otcom“ (dnešného) dôsledku. A dvíha sa žalúdok, keď človek vidí, že tí samí, včerajší priami a nepriami hrobári dôvery a spolupatričnosti ľudí na Slovensku, verejných financií a právneho štátu dnes vystupujú v roli jeho spasiteľov.

Lebo Covid sám o sebe nebol príčinou, ale prostriedkom na bašovanie, na zneužívanie postavenia verejného činiteľa, na preukázanú nekompetentnosť, ako o tom svedčí uvedená referenčná vzorka metód a spôsobov uplatnenia ekonomickej svojvôle.

A k tomuto už ozaj nieto viac čo dodať. Alebo predsa – je to v tomto preukázanom krivom zrkadle doby ozaj také ťažké pochopiť, že o túto skazonosnú situáciu pre štát a bolestnú pre ľudí sa rukou spoločnou a nerozdielnou primárne pričinila bezcharakterná znôška novovekých spasiteľov, ktorí chcú dnes farizejsky zachraňovať Slovensko..?

Lebo toto už ozajstne pripomína zdravotnícke zariadenie, kde je dovolené považovať za samozrejmosť vydávanie reality za opak. Lebo je evidentné, že psie kusy, aké predvádzajú na verejnosti tieto tvory v 4-tvor kombinácií, v ktorej sa pritom bezzásadovo pokúšajú spojiť oheň s vodou, majú len jediný cieľ, dostať sa k moci za každú cenu..

S bodkou na „i“. Pripomenutím vrcholového čísla tohto škodiaceho (malo-mocneho) tábora plného „radoby cnostných a nepoškvrnených. Vysielaním signálu, že však MY nič, to je maslo toho „paka“ z Trnavy, nehorázne zamlčujúc, že ľudia z progresívnej a liberálnej zložky spoločnosti, ktorá dnes tvrdí muziku, boli „na celé kilá“ v inkriminovanom čase infiltrované v politicky angažovaných mimovládkach, vo vrcholových štruktúrach štátu, v médiách i v medicínskych kruhoch, ktoré to „stamodtiaľ“ manažovali. Len ilustratívne pripomeňme :

• „nezávislého“ úradníka T. Hellebranta z Útvaru hodnoty za peniaze (toho, podľa ktorého o. i. majú dôchodcovia na Slovensku nadštandardné dôchodky), ktorý sa z večera na ráno stal členom PS
• „nezávislú“ redaktorku z bývalého RTVS (tá, podľa ktorej sa o pravde nediskutuje), ktorá sa zrazu z večera na ráno ocitla na kandidátke do Europarlamentu za PS
• „nezávislého“ šéfa úradníckej vlády Ódora (tej vymenovanej Čaputovou, ktorá sa pritom verejne dušovala, pokryteckým spôsobom jej vlastným, že ide výlučne o vládu odborníkov) sa zrazu z večera na ráno vykľul prímas kandidátky PS do Europarlamentu..

Takže takto nie, panáčikovia, takto nie..

PS :

A ten 4-tý farizej do neradostnej vyhliadky, s biblickým prílepkom, ako vieme iba čušal. Ako voš pod chrastou. Nevedno, či zo solidarity alebo len z nedostatku odvahy vystúpiť z tieňa. V každom prípade jedno horšie od druhého..

Aby sa po ostatných voľbách prebudil ako medveď po zimnom spánku, aby mu zrazu vadilo, čo mu celé 3 roky neprekážalo. Aby sa opäť spolčil s programovo protichodnými stranami. Nepoučiac sa, zabudnúc pritom po dlhej „3-ročnej zime“ na neskutočnú historickú paralelu. Na situáciu ako vystrihnutú z čias spred predchádzajúcich volieb, z roku 2019, kedy tento stranícky outsider- rovnako ako dnes, aj vtedy, v rovnakom ponižujúcom postavení (potrebného žolíka), vsadil na rovnakú kartu. Len s tým rozdielom, že na rozdiel od (formálneho) podpísania vtedajšieho  „Paktu o neútočení v predvolebnej kampani“ – dnes sme v princípe svedkami toho tej samej situácie, toho samého účelu, tej samej dohody, majúcej len neformálnu podobu.

A na dovŕšenie tejto historickej „kacírskej“ paralely dnes nechýba ani nepísaná dohoda o vylúčení akejkoľvek formy spolupráce so súčasnými koaličnými stranami, Smerom a SNS.

Čo k tejto zmutovanej afinite dodať..?

Veľmi vážny a veľmi dôležitý poznatok. Mimoriadne symptomatický pre dnešnú dobu. Že tento, vtedy vyhovujúci žolík pre zloženie volebného pexesa zostal „pred bránami Ríma“, rovnako ako Hanibal, len ten, na rozdiel od toho vtedajšieho slovenského veliteľa, Hlinu, poznal svoje limity. Vedel, že „morálka vojska“ je dôležitejšia ako lákavý kus  ópia moci, ktorý je na dosah ruky.

Že zrada na tejto hodnotovej veličine sa nevypláca, ako sa o tom na vlastnej koži napokon presvedčil slovenský veliteľ, keď sa mu jeho „kresťanské vojsko“ v deň útoku otočilo chrbtom..

A čo je pritom osobitne poučné, tentokrát viac – ako pre (doposiaľ) nepoučiteľného nového veliteľa vojska, Majerského –  pre jeho „veriacu kavalériu“ , že ten dnešný veliteľ ten nechápavý počin uzatvorenia vtedajšieho „Paktu“ s hodnotovo straníckymi protipólmi sám schválil, vtedy v postavení jedného z vtedajších generálov vojska/hnutia.

Ale ako vraví jedno príznačne pravdivé slovenské príslovie: komu niet rady, tomu niet pomoci

A (iba) ekonomickou svojvoľnosťou to neskončilo. Práve naopak..

Lebo v synergii s ekonomickou svojvôľou tá morálno-právna nabrala násobne na význame, prejavujúcom sa dnes už na bezprecedentne

bezpríčetnom správaní sa veľkej časti ľudí na verejnosti i v súkromí. Určite ako nikdy doposiaľ. So súčasným  dôvetkom, ktorý je už hriešne, čo len vysloviť nahlas.

Že pokiaľ ide o to správanie sa na verejnosti – to nie je ničím iným iba ako „prirodzeným logickým“ výsledkom doby z rokov 2020-23, v ktorej sa podarilo POČAŤ vtedajšej dobovej mocenskej klike pod vedením Matoviča, Hegera a Ódora nebývalú stratu ľudskej dôvery a právnu anarchiu, o akej sme na Slovensku ani nesnívali.

A ruka v ruke s tým je pre súdneho znalca (pomerov) ozajstnou tragédiou vidieť, počuť a najnovšie už aj čítať na chodníkoch, ako sa po parlamentných voľbách darí tento danajský dar pre Slovákov úspešne zveľaďovať staronovým politickým napodobeninám, akurát len dnes preoblečených za novodobých spasiteľov doby.

Quo vadis Slovensko

Čo je však horšie, v stávke je dnes oveľa, oveľa viac, ako len dobové vsadenie na novodobé študentské napodobeniny, túžiace sa po novom originálnym spôsobom zapísať do dejín svojimi kriedovými avantúrami“. Lebo táto societa dnes na verejnom výslní plní nevedomky len a len úlohu zneužitého murína, ktorého zamlčaným podmetom je pripraviť živnú pôdu pre réžiu záverečného dejstva tejto skazonosnej hry.

TU, v našom domácom prostredí už totiž touto dobou prekročili sily zla Rubikon, rozohrali nebezpečnú hru „súdneho dňa“, vabank, kde sa do osudia stavil osud samotného Slovenska, jeho prítomná budúcnosť, jeho existenčná národná a štátna zvrchovanosť – a s nimi aj osud nepripravených, neinformovaných a doteraz sa nepýtajúcich občanov.

A to už je dosť dobrý dôvod na obrátenie. Seba samého. Na vrátenie sa z cesty nebezpečných experimentov, uskutočňovaných na ľuďoch na (celo)národnej úrovni. Opäť raz nekresťansky,  na spôsob, ktorý sme už zažili na vlastnej koži. S historickým poučením neopakovať chyby z minulosti, lebo však viete, ako to vie história zrátať nepoučiteľným..

Laco Kopál