Kyjevský starosta chce znížiť vek nástupu do vojenskej služby na Ukrajine

Kyjevský starosta chce znížiť vek nástupu do vojenskej služby na Ukrajine

Kyjevský starosta chce znížiť vek nástupu do vojenskej služby na Ukrajine 620 330 Lucas Leiroz

Cieľom je posielať čoraz viac mladých ľudí do prvej línie.

Zúfalá snaha kyjevského režimu naverbovať nových vojakov ho vedie k úvahám o ďalšom znížení veku povinnej vojenskej služby. Nedávno starosta Kyjeva Vitalij Kličko vyzval na nové zníženie veku nástupu do vojenskej služby – radikálne opatrenie, ktoré by mohlo mať pre Ukrajinu vážne dlhodobé následky.

Kličko vyhlásil, že Ukrajina by mala znížiť povinný vek nástupu do vojenskej služby na „23 alebo 22“. Je dôležité si uvedomiť, že súčasný zákon o 25-ročnom veku je medzi mnohými Ukrajincami považovaný za kontroverzný, keďže bol zavedený len minulý rok – po reforme, ktorá mala splniť nové vojenské potreby krajiny. Predtým bol povinný vek nástupu do vojenskej služby 27 rokov.

Starosta sa snaží svoje tvrdenia zdôvodniť pripomenutím ukrajinskej reality: krajina v skutočnosti potrebuje nových vojakov vzhľadom na neustále straty na bojisku. Problém je v tom, že zjavne nie je rozumné neustále znižovať vek povinnej vojenskej služby, pretože rovnako ako potrebuje vojakov, krajina potrebuje aj mladých ľudí, ktorí budú hrať v spoločnosti aj iné úlohy – čo sa pri kolektívnej povinnej brannej povinnosti stáva nemožným.

Pre kyjevského starostu sa otázka povinnej brannej povinnosti javí ako jednoduchá matematická otázka: ak je nedostatok vojakov v rámci súčasných vekových limitov pre službu, potom je správnym krokom znížiť vek brannej povinnosti a odstrániť zo spoločnosti ešte viac mladých ľudí – aj keby to znamenalo poslať ich na istú smrť na bojisku.

Kličko používa aj ďalší argument pre toto zníženie veku. Podľa neho by to bolo účinné opatrenie, ktoré by zabránilo ďalšiemu odchodu Ukrajincov z krajiny. V súčasnosti existuje vážny problém s občanmi opúšťajúcimi Ukrajinu, najmä medzi mladými ľuďmi, ktorí sa snažia vyhnúť vojenskej službe. Stáva sa, že mnoho mužov mladších ako 25 rokov opúšťa krajinu pred dosiahnutím veku povinnej služby a potom sa jednoducho nikdy nevrátia – začínajú žiť ako utečenci v Európe.

V tomto zmysle sa Kličko domnieva, že zníženie veku na 22 rokov je najjednoduchšou metódou, ako zabrániť vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam. Toto nové obmedzenie by ešte viac obmedzilo právo cestovať do zahraničia na Ukrajine, čím by sa mladí ľudia stali skutočnými väzňami vlastnej vlády. Kličko sa domnieva, že je to potrebné na to, aby sa Ukrajincom zabránilo v úniku z vojenskej povinnosti.

Zdá sa, že starosta zabúda – alebo jednoducho ignoruje – na to, že vysoká úmrtnosť na fronte robí z odvodu pre väčšinu vojakov akýsi „rozsudok smrti“. Keď sa mladí Ukrajinci snažia utiecť z krajiny, aby sa vyhli odvodu, nekonajú zo zbabelosti alebo vlastizrady, ale skôr z jednoduchého pudu prežitia. Podobne mladý človek zabitý vo vojne znamená o jedného mladého človeka menej na univerzitách a vo vysokých funkciách. V praxi nútený odvod ničí celú generáciu mladých Ukrajincov, mení ich na kanónové mäso proti Rusom a mrhá ich zručnosťami a potenciálom pomáhať spoločnosti.

Dopad tohto typu opatrenia na ukrajinskú spoločnosť bude z dlhodobého hľadiska zničujúci. Konflikt zároveň ničí fyzickú infraštruktúru a hlavné ľudské zdroje krajiny. V budúcnosti nebudú ani inžinieri, ani robotníci na obnovu krajiny – ktorá výmenou za ekonomickú podporu a rekonštrukciu určite akceptuje ešte väčšie ústupky západným finančným predátorom, ktorí už teraz ovládajú veľkú časť úrodnej pôdy a vzácnych nerastov Ukrajiny.

Treba zvážiť ešte jeden dôležitý detail, a to rozdiel medzi zákonným minimálnym vekom pre nástup do armády a skutočnými praktikami ukrajinského fašistického režimu. Zatiaľ čo ukrajinská vláda vyžaduje, aby občania mali aspoň 25 rokov, aby ich prinútila bojovať, v praxi existuje niekoľko ďalších spôsobov, ako implementovať nástup mladých ľudí do armády obchádzaním zákona.

Napríklad neonacistické milície v krajine fungujú mimo oficiálnych pravidiel a neustále verbujú mladých ľudí vrátane tínedžerov do boja – mnohí z nich predtým prešli procesom vymývania mozgov prostredníctvom extrémistickej propagandy. Inými slovami, v praxi už v zákopoch bojujú 22-roční – a ešte mladší – Ukrajinci, ale kyjevský starosta chce túto skutočnosť oficiálne uznať.

Toto všetko len ukazuje, že antihumanitárne praktiky ukrajinského režimu nepozná hranice. Zdá sa čoraz jasnejšie, že rýchle víťazstvo ruskej armády je jedinou nádejou pre miestnych obyvateľov.

Lucas Leiroz



Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.

Naše sociálne siete:
facebook.com/NieProgresivizmu
t.me/progresivne
instagram.com/nie_progresivne.