Arménsky rusko-ukrajinský obilný škandál je vážnejší, než si mnohí uvedomujú

Potenciálne nahradenie lacného ruského obilia Arménskom drahším ukrajinským obilím by mohlo zhoršiť jeho už aj tak ťažkú ​​finančnú situáciu, a tým prinútiť Azerbajdžan a/alebo Turecko, aby navrhli záchranný balík výmenou za ďalšie ústupky v oblasti suverenity v jeho strategickej južnej provincii Sjunik.

Ruská zahraničná spravodajská služba (SVR) informovala, že Arménsko plánuje nahradiť lacné ruské obilie drahším ukrajinským obilím dotovaným EÚ, aby tak signalizovalo podporu Kyjevu a ďalej sa dištancovalo od Moskvy. Premiér Nikol Pašinjan túto správu poprel , pričom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov trval na tom, že nie je nepodložená, ale potvrdil, že Arménsko dostalo ponuky na kvalitnejšie a lacnejšie obilie, ku ktorým „nebude ignorovať“. Dôležitý je širší kontext.

Arménsko práve dostalo prvú várku ruského obilia po železnici cez Azerbajdžan za tri desaťročia, po čom Pašinjan zvažoval dovoz ďalšieho ruského tovaru tou istou trasou. Umožnila to normalizácia arménsko-azerbajdžanských vzťahov koncom leta, ktorú sprostredkovali USA a ktorá viedla aj k „Trumpovi trase pre medzinárodný mier a prosperitu“ (TRIPP). Tento koridor hrozí podkopaním regionálnej pozície Ruska tým, že uľahčí Turecku vnášanie západného vplyvu pozdĺž jeho južnej periférie.

Počas posledných nepokojov v Arménsku začiatkom leta nebolo známe , že TRIPP bude oznámený o necelé dva mesiace neskôr, ale s odstupom času sa tomu dalo vyhnúť, keby Pašinjan rezignoval, ako požadovali protestujúci, o ktorých naznačil, že ich podporuje Rusko. K moci sa dostal na vlne protiruských nálad a odvtedy túto kartu pravidelne používal, najmä po porážke Arménska v konflikte o Karabach v roku 2020, pričom nedávno dokonca obvinil KGB z poštvania jeho ľudu proti Azerbajdžancom a Turkom.

Rusko preto Pašinjanovi nedôveruje a jeho vzorec protiruského správania dodáva dôveryhodnosť správe SVR o jeho plánoch nahradiť lacné ruské obilie drahším ukrajinským obilím dotovaným EÚ, a to aj napriek jeho rečiam o zvýšení dovozu iného ruského tovaru cez Azerbajdžan. Ako zhodnotili jej špióni: „Príťažlivé je, že EÚ sa ponúka dohoda ‚tri za cenu jedného‘: obilie pre Arménsko, podpora pre Kyjev a podpora nedôvery medzi Moskvou a Jerevanom.“

Problémom však je nadmerné financovanie. Podľa nich si EÚ nemôže pohodlne dovoliť dovoz ukrajinského obilia, ktoré je „viac ako dvakrát drahšie“ ako ruské, a preto je pravdepodobnejšie, že „Jerevan bude musieť platiť priebežne“, ak tento plán uskutoční. Z toho vyplýva, že už aj tak finančne problémové Arménsko by s tým malo problém, keďže ceny by rástli na celom svete a štátna pokladnica by sa vyprázdňovala ešte rýchlejšie, čo by mohlo viesť k ďalšiemu kolu nepokojov.

Najnovší scenár bol vyvolaný predstavou, že Pašinjan predal Arménsko jeho turkickým susedom, a táto viera by sa mohla čoskoro zintenzívniť, ak by s vyššie uvedenou dohodou súhlasil. V takom prípade by Azerbajdžan a/alebo Turecko mohli Arménsko zachrániť výmenou za ďalšie ústupky v oblasti suverenity v južnej provincii Sjunik, ktorá bude hostiť TRIPP, čo by nemuselo viesť k formálnemu územnému postúpeniu, aby sa predišlo negatívnym zahraničným reakciám. Toto je vierohodný scenár, ktorý Pašinjan možno dokonca zámerne presadzuje.

Podriadenie Arménska „Organizácii turkických štátov“ ako de facto „neoosmanského sandžaku“ by mohlo byť nevyhnutné kvôli dohode TRIPP, ktorú by jej azerbajdžansko-turecké opory mali zabezpečiť silou, ak by Jerevan niekedy dostal strach, ale podmienky by mohli byť menej prísne, pokiaľ im Arménsko nebude finančne zadlžené. Jeho politická nezávislosť je už stratená, ale strata jeho finančnej nezávislosti by mohla viesť k strate jeho sociokultúrnej nezávislosti, po ktorej by mohla nasledovať turkifikácia, aj keď spočiatku len postupná.

Andrew Korybko