Lavrov odhalil dvojaký meter USA pri riešení levantského a ukrajinského konfliktu

Nesnažil sa len získať body mäkkej sily, ale aj naznačiť kreatívne spôsoby, akými by sa nedávne levantské riešenia schválené USA mohli v záujme konzistentnosti aplikovať na Ukrajinu.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov poskytol v polovici októbra informatívny rozhovor pre denník Kommersant. Ruské medzinárodné médiá sa zameriavali najmä na jeho vyjadrenia o vzťahoch s USA, obavách z možného presunu rakiet Tomahawk na Ukrajinu a o špeciálnej operácii, ale zároveň odhalil dvojaký meter USA pri riešení levantského a ukrajinského konfliktu. Tu je presne to, čo povedal a čo bude následne analyzované z hľadiska jeho praktického významu:

„[Trumpova deklarácia za trvalý mier a prosperitu] zdôrazňuje, že ochrana ľudských práv, zabezpečenie bezpečnosti, rešpektovanie dôstojnosti Izraelčanov aj Palestínčanov, ako aj tolerancia a rovnaké príležitosti pre všetky regióny, sú kľúčom k udržateľnosti dohody (tejto deklarácie). Deklarácia vyzýva na odstránenie extrémizmu a radikalizmu vo všetkých formách. Zlaté slová. Ale z nejakého dôvodu sa to vzťahuje na Palestínčanov a Izraelčanov, ale nie na Rusov na Ukrajine.“

Nedávno, pokiaľ ide o ďalšiu časť Blízkeho východu, Sýriu, osobitný zástupca USA pre Sýriu (a tiež veľvyslanec USA v Turecku) Thomas Barrack povedal, že Sýrska arabská republika potrebuje systém blízky federácii, ktorý by zachoval kultúru a jazyk všetkých etnických a náboženských skupín v spoločnosti. Presne o tom boli Minské dohody. Z nejakého dôvodu je Západ pripravený uplatňovať tieto princípy všade, ale na Ukrajine „nie je pripravený“.

Počnúc prvou časťou Rusko požaduje denacifikáciu Ukrajiny, ktorá si vyžaduje „odstránenie extrémizmu a radikalizmu“ vo všetkých formách prostredníctvom hybridných kineticko-právnych prostriedkov. Kinetické prostriedky sa presadzujú prostredníctvom útokov na fašisticky inšpirovaných ukrajinských milícií, ako je brigáda Azov, zatiaľ čo právne prostriedky sa predpokladajú ako súčasť trvalého politického riešenia, ktoré chce Putin. Podobne symbolická multilaterálna výzva ako Trumpovo vyhlásenie by mohla byť prvým krokom k tomuto cieľu uprostred prebiehajúcich rokovaní.

Čo sa týka druhej časti, Rusko nepostúpi Ukrajine sporné regióny, ktoré má pod kontrolou po tom, čo ich obyvatelia v septembri 2022 hlasovali za pripojenie k Rusku, ale mohlo by požadovať subfederatívne kultúrno-jazykové práva pre Rusov, ktorí zostanú v oblastiach kontrolovaných Ukrajinou, ak sa frontová línia zastaví. Aby bolo jasné, Rusko oficiálne trvá na tom, že oslobodí celé sporné regióny, ale spomínaný návrh inšpirovaný Minskom a Sýriou by mohol uľahčiť dosiahnutie veľkého kompromisu, ak by všetky strany mali politickú vôľu.

Dôležitosť odhalenia dvojakého metra USA pri riešení levantského a ukrajinského konfliktu preto nespočíva len v získavaní bodov mäkkej sily, ale aj v náznaku kreatívnych spôsobov, akými by sa vyššie uvedené levantské riešenia schválené USA mohli v záujme konzistentnosti uplatniť na Ukrajinu. To predpokladá, že USA majú záujem o konzistentnosť politiky, ale či už je to správne alebo nesprávne, neuberá to na Lavrovových motívoch, keď poukazuje na politické precedensy, ktoré samotné USA práve vytvorili.

Realisticky vzaté, Trump po viac ako pol roku od začiatku rozhovorov s Putinom nemá záujem o náhle prijatie ruských návrhov ohľadom Ukrajiny, pretože ak by to urobil, už by na Zelenského vyvíjal tlak, nie by eskaloval svoju rétoriku a neuvažoval by aj o vojenskej eskalácii. Napriek tomu by ho pokračujúce ruské pozemné zisky a predvídateľné zlyhanie ďalšej potenciálnej ofenzívy Ukrajiny podporovanej USA mohli prinútiť k prehodnoteniu, v takom prípade by sa Lavrovove implicitné návrhy stali relevantnými.

Andrew Korybko