Svetská spomienka, venovaná dnes „všetkým živým..“

Vitajte späť. Pri voľnom pokračovaní v téme, pri slávení sviatku zosnulých. Sviatku, pri ktorom nemáme vzdávať hold, úctu a rešpekt iba k životu v živote i po živote svojich blízkych, ale v čistote svojich myšlienok byť zároveň úprimný voči sebe samým. A na tento účel vykonať nezištnú vnútornú očistu. Lebo toto je nesplatený dlh, ako sa nám dnes vracia na stôl aj s úžerníckymi úrokmi. Dlh, prehlbujúci sa každým dňom, za ktorý každý z nás nesie svoj diel viny, svoju nedielnu osobnú zodpovednosť.. 

Dajme v tejto súvislosti nateraz bokom dlhé rozumovanie, lebo nosnou kataklyzmou dneška je krátka pamäť. Dnes už historická. Tá, ktorá je neodmysliteľným mostom medzi minulosťou a žitou prítomnosťou. Tá, o ktorej sa nenadarmo hovorí, že ten kto ju nepozná, musí svoju minulosť prežiť znovu. Akurát, že s oveľa skazonosnejšími dôsledkami. 

A na potvrdenie tejto historickej pravdy nemusíme ísť hlboko do minulosti. Stačí sa len vrátiť o jednu (volebnú) križovatku našich dejín späť. Do doby, kedy nastal zlom, aký Slovensko nepoznalo od „revolučných“ udalostí v roku 1989. Svojimi dôsledkami ešte ničivejší, lebo na rozdiel od toho novembrového zničil to najcennejšie, čo štát môže vlastniť. Na počiatku vieru a dôveru v konanie vládnych elít, ktoré je nosnou doskou pre existenciu a udržanie spoločenskej morálky a od nej sa odvíjajúcej občianskej, politickej a právnej nadstavby – prirodzenej osobnej a mediálnej auto-regulácie, spôsobu verejného diskurzu, zachovania rešpektu a úcty k druhým v rodinách i vo verejnom priestore. Všetko v záujme udržateľného pokojného, dôstojného a bezpečného života ľudí.  

1. „Tanec s vlkmi“ sa nevypláca. A ten predvádzaný v štvorylke obzvlášť..

LEBO to, čoho sme dnes živými svedkami – to je neprehliadnuteľný tanec na verejnom pódiu, ktorý sa odohráva priamo pred našimi očami ako neskutočné (historické) deja vu. S rovnakým obsadením, s rovnakým ideovým zámerom i s rovnakým súc už „predvolebným“ prevedením. Ba na neuveriteľný dôvažok, aj s rovnako vedľajším, rovnako vtedy – ako aj dnes – opovrhovaným krovím. Matovičovým OĽANO.  

Ako pod kopirákom, porovnateľným s tým spred 5-tich. Poučne. Ba až s alarmujúcou  podobou. Prakticky s identickými 4-rmi vlkmi na verejnom parkete – Progresívne Slovensko/Spolu, SaS a strana Za ľudí – s rovnako, aj vtedy s nechceným, 4.-tým, chýbajúcim partnerom do nevyhnutnej štvorylky, KDH. Len s tým rozdielom, že včerajšie „Spolu“ nahrádzajú dnešní „Demokrati“. Koľké to pritom podobenstvo, ak predošleme s pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote, že rovnako ako vtedajšie „Spolu“, skončia aj oni ako prívesok za lomítkom..  

A predsa je tu pri dnešných „tanečných“ kortešačkách ešte jeden, hoci iba „technický“ rozdiel. V „hnacom motore“ hnutia, dávajúceho mu výkon a smer . V rozdiele nemajúcom však  meritórny vplyv na jeho dnešnú vychýlenú politickú prax, na jeho fundamentálne hodnotové portfólio, zahrňujúce presadzovanie nosných, neporušiteľných a neprekročiteľných kresťanských zásad v praktickej straníckej politike.

Lebo „nula z nuly pošla“. Lebo pred 5-timi rokmi tým „pokazeným motorom“ bol extravagantný politický exhibicionista Hlina v postavení samotného predsedu hnutia,- zatiaľ čo dnes túto rolu plní, tentokrát v utajenom režime, osobnostne síce iná, ale hodnotovo podobná figúra, Aby z toho nefalšovaného druhého, správneho brehu falošne nahlodával spôsobom jemu vlastným základné kresťanské axiomy, vychádzajúce z 2 000 ročnej kresťanskej doktríny. 

Preto sa v tomto kontexte nemožno ani čudovať, že to bol práve on, ktorý nezahlasoval za novelu Ústavy, ktorý ohrozil presadenie historicky neopakovateľnej možnosti zakotviť do Ústavy základné východiskové ľudské a štátoprávne postuláty. Tie chrániace naše rodové dedičstvo i prítomnú budúcnosť pred životom bez hraníc všetkého druhu a bez pravidiel, zvykov a tradícií, aké sú nám na Slovensku blízke. 

A čo je po tom všetko najnehanebnejšie je jeho prvoplánový motív. Bytostný odpor voči Ficovi a Smeru vôbec, vediac že v jeho prípade nešlo iba o ľudský skrat ani o obyčajný úlet, ale že stojí na opačnej strane brehu, ako hnutiu prináleží, výsostne z ideologických dôvodov. Ako o tom svedčia jeho aktivity, vykonávané v rovnako v utajenom režime v osudovom osmičkovom roku, v roku 2018, kedy sa na mimovládnej báze podieľal rukou spoločnou a nerozdielnou s „vlkmi“ z rovnakej krvnej skupiny na „skúšobnom majdane“. Na verejnom tanci. Nezabúdajúc, že vtedy a na dlhé potom sa ten „tanec s vlkmi“ demonštroval na Kuciakovom hrobe..    

PS  : Pre tých, ktorý to (filmové) predstavenie od Costnera pod rovnomenným názvom, „Tanec s vlkmi“, nevideli. 

Že ten, ktorý v tom predstavení hral prvé husle, bol považovaný za zradcu pre tých z ktorých vzišiel. Pamätaj preto, dnešný nechcený, ale potrebný „partner“ do tanca, na toto svetské politické memento mori. Lebo história vrátane tej biblickej sa, ako čítate dobre, opakuje. Tragicky pre tých, ktorí nevedia toto posolstvo čítať. A ešte tragickejšie pre tých, ktorí si to všetko na konci dňa odnesú.. 

A čo myslíte kresťanskí „demokrati“ KTO..? Fico..? Smer..? 

Ak, tak len dnes. Ale zajtra to budeme MY, všetci. MY, nie tá klaka dobre platených bruselských poskokov, už dnes zaopatrených „zadzobancov“ na 100 zím, ktorí sú už dávno za vodou. A čo horšie, ak bude najhoršie a „najzimšie“ zmiznú zo Slovenska (ako sa už pred voľbami zastrájali) ako gáfor. Len nepríjemná uhlíková stopa po nich zostane. A MY, ponechaný sami na seba, zostanúc v rozvrátenom štáte iba ako kostolné myši, izolovaní, zavretý doma v rukách zahraničných veriteľov..

1. Shakespeare tento zvrátený stav pomenoval jadrne

LEBO toto nie je iba úlet, ani náhodný skrat. Lebo parafrázujúc ho na dnešné pomery, toto už svedčí o tom, že je niečo zhnité v tom hnutí kresťansko-demokratickom. Lebo sa už nedá nevidieť, ako sa so svojím fundamentálnym svetonázorovým presvedčením v hnutí narába ako so sezónnym kabátom, ktorý je možné vymeniť podľa dobovej potreby. Lebo inak nejde pochopiť, ako je možné, že hlboké, vnútorné, za žiadnu cenu nemeniteľné (kresťanské) presvedčenie, ktoré je vlastné tomuto hnutiu, zmení z večera na ráno, akoby len bičom pleskol – ich dobový „kráľ aj s kráľovnou“. A za nimi v závese už aj ten 3., tentokrát obyčajný pešiak..

PRETO je namieste sa spýtať – či v tomto kontexte už ozaj stačí na demonštratívne vystúpenie z tohto hnutia, na bazálne popretie svojho vnútorného „ideologického“ presvedčenia, len nesúhlas s konkrétnym hlasovaním v NR SR..? 

• v prípade Holečkovej neuveriteľný, hanebne perfídny – nesúhlas s hlasovaním hnutia za 13. dôchodok;  nedopovediac, že zato, že to presadzuje vládna koalícia..
• v prípade Štefanca rovnako neuveriteľne a rovnako perfídne – nesúhlas s hlasovaním za novelu Ústavy; dopovediac v jeho prípade, že zato, že je to aj agenda vládnej koalície..
• v prípade Hlinu, tohto straníckeho skokana, ktorému bolo pritesno v OĽANO,  ktorému v mravnom bezvedomí vložilo KDH do rúk vedenie hnutia – bezhranične nenaplnené  ambície..  

Ale vrcholným číslom mravného úpadku dobového vedenia hnutia, s bezprecedentným popretím nosných princípov hnutia a elementárnej ľudskej morálky, ktorý je aj v slovenským pomeroch neprekonateľný – bolo, keď sa bývalý vrcholový dvoj-záprah hnutia (individuálne) rozhodol z jedného dňa na druhý kopať za hodnotový protipól, za stranu liberálnych extrémistov. 

A je len otázkou času, kedy tam skončí aj ten tretí stranícky hráč do „kresťanského mariaša“. Profesionálny „kariérny turista“, pre ktorého bol výťahom do vrcholovej politiky SDKÚ, z ktorého v čase, keď už predstavovala potápajúcu sa loď s nulovým politickým výtlakom prestúpil do novej lode, kde na ponúknutej pozícií „1. dôstojníka“ na kandidátke KDH doplával rovno do Europarlamentu.. 

Dobrá správa je, že tam už dnes Slovensku neškodí. 

Tá zlá, že ešte v roku 2023 stihol flagrantne poškodiť záujmy Slovenska – hlasovaním za odsúdenia hodnú „zelenú daň“, teda za vypúšťanie CO2 pri kúrení (plyn, uhlie, olej) a tankovaní nafty a benzínu. V skratke známej ako ETS2, ešte známejšej vo verejnosti ako tzv. emisné kvóty pre domácnosti, pre ktoré, ak sa táto hrozba nepodarí zastaviť, horko zaplačú pre známu východiskovú situáciu najmä cenzové domácnosti na Slovensku..

Netreba osobitne pripomínať, že tak činil ruka v ruke so svojimi, progresívnymi a liberálnymi druhmi, vždy pripravenými plniť svoj mentálny „medzivolebný program“ – škodiť národným a štátnym záujmom Slovensku doma i v zahraničí. V skratke povedané,  nám všetkým.. 

A že nejde iba „poéziu“, ale o tvrdú prózu, o tom svedčí krutá (právna) realita. Lebo tú daň si vyžerú domácnosti naisto, ak sa nepodarí tento psí kus zrušiť alebo zmeniť. V tom najhoršom variante schválením kompenzačných opatrení. Lebo toto likvidačné opatrenie má už podobu schválenej, dnes už záväznej SMERNICE, ktorú musí každý členský štát vrátane Slovenska – či sa mu to páči alebo nie – povinne transponovať/preniesť do svojho právneho poriadku. Pod nezanedbateľnou sankčnou hrozbou konania EK voči „neposlušnému“ členskému štátu, Slovensko nevynímajúc.. 

A je pritom dnes bez reálneho právneho významu, že Národná rada SR na tento účel prijala uznesenie, ktorým sa prijatými závermi postavila proti vyššie uvedenému rozšíreniu systému obchodovania s emisnými kvótami EÚ na budovy a cestnú dopravu (skoršie prijaté ETS 1 zahŕňa emisie z výroby elektriny a tepla, priemyselnej výroby).

A cynickým vrcholom tejto biedy je, že :

• „mediálni prestitúti“ zo známych firiem so zahraničnou majetkovou účasťou tento likvidačný sociálny atak bagatelizujú alebo dokonca nehorázne podporujú a
• „užitoční idioti“ na verejných protivládnych protestoch im ešte aj súhlasne „ťapkajú“..       

V tejto súvislosti je namieste kvízová otázka, dávajúca nato preukazné odpovede : 

• Čo myslíte, ako hlasovala „1.dáma KDH“, vtedajší 2.  zástupca tohto hnutia v Europarlamente..?
• Čo myslíte, ako sa durchom durch zachovala pri hlasovaní o uznesení celá opozícia vrátane KDH..?        

Záver so smutným koncom 

Nuž ruku na srdce. Každého príčetného človeka, ktorý má aspoň trochu rozumu a štipku empatie s druhými musí zdvihnúť zo stoličky toľké pokrytectvo, tieto 2 farizejské tváre, ktoré na jednej strane si idú hlas vykričať, ako vláda likviduje slovenské domácnosti (vediac pritom dobre, prečo sa znižuje životná úroveň ľudí), aby sa na druhej strane bezcitne obrátili chrbtom snahám vlády zachrániť, čo sa ešte dá, pritom, o čo sa sami pričinili..  

TOTO je ozajstná zrada na národných a štátnych záujmoch našej vlasti. TOTO je skutočný politický HAZARD so Slovenskom, kde sa hazarduje s iným, ďaleko vážnejším, dôležitejším portfóliom, ako je to, voči ktorému sa dnes hnutie tak od podlahy (v NR SR) vyhraňuje. A verte, že tento druh hazardu nemá nič spoločné s Tiposom..   

A tak v tomto bezzásadovom dianí v hnutí už nepríde uletené – ani  sa spýtať, či v tejto novodobej Sodome „konzervatívne“ KDH – po vzore Kiskovho „Za ľudí“ – nie je v skutočnosti kádrovou prípravkou ich vrcholových  funkcionárov pre vstup do „zberného tábora“ vykostených liberálov. Dnes už myšlienkami, slovami i skutkami na nerozoznanie od tých, ktorí si dnes na orwelovský spôsob ešte stále píšu „Progresívne Slovensko“.. 

Lebo prezentované fakty nepustia a rozum už ozaj neberie..

Laco Kopál