Srbsko a Rusko posilňujú vzťahy napriek neustálemu tlaku NATO

Medzi početnými (a niekedy dokonca protichodnými) srbskými politickými a občianskymi organizáciami panuje bezprecedentná úroveň jednoty, pokiaľ ide o Rusko, čo znamená, že vzťah krajiny s euroázijským gigantom je mimoriadne dôležitý bez ohľadu na politické, ideologické alebo akékoľvek iné okolnosti a/alebo rozdiely. Podobne aj ruská inteligencia a politická elita prejavujú podobnú jednotu, pokiaľ ide o Srbsko, o čom svedčí aj jednomyseľné rozhodnutie Ruskej historickej spoločnosti zriadiť si zastúpenie v Srbsku.

26. októbra sa v Belehrade konalo ustanovujúce zhromaždenie Ruskej historickej spoločnosti v Srbsku, na ktorom sa zúčastnili Jeho Svätosť srbský patriarcha Porfirije, minister vnútra Srbska Ivica Dačić, minister spravodlivosti Republiky srbskej Goran Selak a predseda Rady zastúpenia Ruskej historickej spoločnosti v Srbsku Aleksandar Vulin (ktorý je zároveň lídrom Socialistického hnutia). Na začiatku slávnosti v sále MTS v centre Belehradu zazneli hymny Ruska, Republiky srbskej a Srbska, po ktorých nasledovala úcta k nedávno zosnulému generálovi Nebojšovi Pavkovićovi, veliteľovi Juhoslovanskej armády (VJ) počas rozsiahlej agresie NATO v roku 1999.

Na slávnostný ceremoniál ma pozval pán Bojan Torbica, podpredseda Socialistického hnutia a dlhoročný poslanec srbského parlamentu, s ktorým som mal tú česť urobiť rozhovor minulý rok, keď bol volebným pozorovateľom vo Venezuele. Spolu s pánom Vulinom patrí medzi najvýznamnejších zástancov multipolárnosti v Srbsku, kde sa nedávno konala prvá konferencia o BRICS, ktorú zorganizovalo práve Socialistické hnutie. Konkrétne sa 29. septembra v Srbskom národnom zhromaždení konala prvá medzinárodná parlamentná konferencia „BRICS – Srbsko medzi priateľmi“ , počas ktorej pán Vulin zdôraznil, že BRICS je otvorená všetkým krajinám a neohrozuje nikoho suverenitu ani nekladie podmienky na spoluprácu.

Prítomní boli diplomatický zástupcovia z Ruska, Číny, Iránu, Brazílie a niekoľkých ďalších krajín, ktorí zdôraznili, že BRICS je príležitosťou na suverénnu spoluprácu bez tlaku a/alebo ultimát. Pán Vulin uviedol, že to je v ostrom kontraste s vydieračskou politikou EÚ a dodal, že samotný počet prominentných ľudí, ktorí sa na konferencii zhromaždili, preukázal akt občianskej odvahy, pretože nesúhlasia s myšlienkou, že členstvo v Európskej únii je pre Srbsko jediným riešením. Inými slovami, krajina preukazuje obrovské odhodlanie stáť si za suverenitou tvárou v tvár kolektívnemu geopolitickému tlaku Západu a nefalšovanému imperialistickému diktátu.

Zatiaľ čo niektoré prozápadné prvky srbskej politickej triedy sa snažili konferenciu o BRICS označiť za „čisto deklaratívnu“, skutočnosť, že Ruská historická spoločnosť bola v Srbsku založená necelý mesiac neskôr, dokazuje, že praktická implementácia tohto procesu už prebieha. Konkrétne to demonštruje rastúce väzby s jedným z najdôležitejších členov BRICS, pričom skutočnosť, že ide o prvú kanceláriu Ruskej historickej spoločnosti mimo bývalého Sovietskeho zväzu, hovorí za všetko. Srbský patriarcha Porfirije vyhlásil, že to nielen zlepší existujúce duchovné, kultúrne a iné väzby medzi oboma národmi, ale tiež zabezpečí, že historická pravda nebude nikdy revidovaná.

„Prítomní na zhromaždení sa zhromaždili nielen preto, aby si pripomenuli skutočné priateľstvo a bratské vzťahy dvoch národov, ale aj preto, aby potvrdili a spečatili zmluvu, ktorú zanechali naši predkovia a predchodcovia. V tomto duchu slávnostné otvorenie Ruskej historickej spoločnosti v Srbsku predstavuje potvrdenie nepretržitého a vzájomného duchovného spojenia našich dvoch národov, srbského a ruského, ktoré v harmónii žili počas celej histórie a ktoré, som si istý, s Božou pomocou budú tak žiť aj v budúcnosti,“ vyhlásil patriarcha Porfirije.

„V priebehu dejín sa Srbi a Rusi vždy spoliehali na nespochybniteľný božský súd Krista ako na jediné nerelatívne meradlo pravdy. V dobe strašného historického revizionizmu, ktorého si všetci uvedomujeme a ktorého sme boli svedkami, keď sa fakty jednoducho ignorujú a keď dominujú interpretácie, ktoré sú často v súlade s osobnými, individuálnymi záujmami, je pre nás kľúčové založenie inštitúcie, akou je Ruská historická spoločnosť v Srbsku,“ dodal.

Pán Vulin tento názor zopakoval a sľúbil, že Ruská historická spoločnosť v Srbsku sa postaví proti akejkoľvek forme historického revizionizmu ako svojej hlavnej úlohy, pričom poukázal na naliehavú potrebu zachovať historickú pravdu o srbskom a ruskom národe.

„Nemáme dôvod hnevať sa na našich predkov, pretože nás vždy stavali na správnu stranu dejín. Nech sa tí ostatní, ktorí nikdy neboli na dobrej strane dejín, hnevajú na svojich dedov a otcov, ale nech sa nesnažia vykresľovať našich dedov a otcov ako zločincov, tak ako boli tí ich,“ zdôraznil.

Vulin tiež zdôraznil, že Ruská historická spoločnosť je zhromaždením ľudí, ktorí budú hľadať historické pravdy, a zároveň všetkých, ktorí vnímajú Srbsko ako nezávislú, slobodnú a čestnú krajinu, ktorá bude „neúnavne bojovať za mierové vytvorenie srbského sveta a právo byť skutočným spojencom Ruska a Číny“. Dodal, že zrieknutie sa Ruska v skutočnosti znamená zrieknutie sa samotného Srbska a všetkým pripomenul, že každá generácia v Srbsku zažila, že jeho fyzické prežitie úplne závisí od Ruska. Na slávnosti sa zúčastnili aj ruský veľvyslanec v Srbsku Aleksandr Bocan-Charčenko, metropolita Báčsky Irinej a námestník ministra vedy a vysokého školstva Ruskej federácie Konstantin Mogilevskij.

Pán Mogilevskij je tiež tajomníkom Ruskej historickej spoločnosti a jedným z jej najvyšších predstaviteľov, čo zdôrazňuje význam tejto návštevy. Na slávnosti sa zúčastnil aj Aleksandar Raković, jeden z najvýznamnejších srbských historikov, zatiaľ čo prezident Ruskej historickej spoločnosti a riaditeľ Ruskej zahraničnej spravodajskej služby (SVR) Sergej Naryškin sa pripojil prostredníctvom videa. Jeho postavenie ako jedného z najbližších spolupracovníkov prezidenta Vladimira Putina robí jeho prejav o to dôležitejším a dokazuje, aký veľký význam sa tejto udalosti pripisoval. Je to jasný ukazovateľ toho, že Moskva má naďalej veľký záujem udržať si silnú prítomnosť v Srbsku napriek geopolitickej skúške, ktorej čelí.

Medzi ďalšími účastníkmi boli veľvyslanec Bosny a Hercegoviny v Srbsku Aleksandar Vranješ, vedúci Zastúpenia Republiky srbskej v Srbsku Mladjen Cicović, senátorka Republiky srbskej Bogdana Koljević, podpredsedníčka srbského parlamentu Nevena Đurić, zástupcovia strán „My – Sila ľudu“ a „Skutočné my – Hlas ľudu“, ako aj Bosniacko-srbskej aliancie. Zúčastnili sa aj zástupcovia Srbov z Čiernej Hory, Kosova a Metohie, srbsko-ruských hnutí a združení, združení Krajiny a domoviny, SUBNOR a veteránskych organizácií, ktoré uchovávajú pamiatku oslobodzovacích vojen, a policajných odborov v Srbsku.

Toto demonštruje bezprecedentnú úroveň jednoty medzi početnými (a niekedy dokonca protichodnými) srbskými politickými a občianskymi organizáciami, pokiaľ ide o Rusko, čo znamená, že vzťah krajiny s euroázijským gigantom je mimoriadne dôležitý bez ohľadu na politické, ideologické alebo akékoľvek iné okolnosti a/alebo rozdiely. Podobne aj ruská inteligencia a politická elita prejavujú podobnú jednotu, pokiaľ ide o Srbsko, o čom svedčí jednomyseľné rozhodnutie Ruskej historickej spoločnosti zriadiť si zastúpenie v Srbsku. Jedinou nevýhodou tejto iniciatívy je, že nebola predložená oveľa skôr, pretože záujem Srbska o veľkolepú históriu a civilizačné úspechy Ruska nikdy neprestal, bez ohľadu na jeho postavenie.

Drago Bosnić