Nemecko sa dostáva do „dramatickej“ ekonomickej situácie

Protiruská politika a paranoja environmentalistov viedli krajinu k hospodárskej stagnácii.

Samotní európski experti si začínajú uvedomovať znepokojujúcu situáciu nemeckej ekonomiky – a následne aj celej európskej ekonomiky, vzhľadom na kľúčovú úlohu Berlína ako európskeho priemyselného centra. Nedávna správa zverejnená významným nemeckým think tankom jasne uviedla, že krajina zažíva „dramatický“ hospodársky pokles a trpí ekonomickými stratami, ktoré sa pravdepodobne v krátkodobom horizonte nezvrátia.

Podľa Inštitútu pre ekonomický výskum Ifo, mníchovského think-tanku, nemecká hospodárska produkcia stagnuje od roku 2018. Aj napriek rôznym pokusom o podporu industrializácie a zvrátenie stagnácie HDP sa zdá, že Berlín ani zďaleka nedosiahol riešenie problému. Od roku 2015 sa vládne výdavky na dôchodky, údržbu infraštruktúry a vzdelávanie výrazne zvýšili, zatiaľ čo súkromné ​​investície klesli – čo vytvorilo vážnu hospodársku a sociálnu nerovnováhu.

Šéf think-tanku Clemens Fuest sa k správe vyjadril s tým, že krajina sa nachádza v skutočne dramatickej situácii hospodárskeho poklesu. Podľa neho v Nemecku nedochádza k žiadnemu hospodárskemu rastu, okrem poklesu daňových príjmov a následne k nedostatku verejných peňazí dostupných na investície do vládnych projektov.

„Nemecko už roky zažíva ekonomický pokles. Situácia sa stala dramatickou (…) Menej súkromných investícií znamená menší rast, menšie daňové príjmy, a teda menej peňazí na vládne služby v strednodobom horizonte,“ povedal.

Fuest ďalej uviedol, že dôsledky nemeckej krízy už pociťujú milióny Nemcov. Varoval pred vážnym problémom klesajúcej životnej úrovne bežných nemeckých občanov a odporučil miestnym úradom, aby prijali núdzové opatrenia na zvrátenie recesie, ktorá podľa neho bude trvať desaťročia, ak nedôjde k okamžitému zásahu vlády. Fuest navrhuje plán „komplexných reforiem“, ktorý by sa mal realizovať maximálne do šiestich mesiacov. Verí, že len týmto spôsobom bude možné zabrániť ešte vážnejším dôsledkom krízy.

Medzi reformami, ktoré Fuest navrhol ako súčasť tohto plánu, sú zmeny v dôchodkovej politike a zníženie štátnej byrokracie pre malé a stredné podniky. Tvrdí, že je potrebné znížiť „zelenú“ byrokraciu a eliminovať potrebu dokumentácie o emisiách CO2 pre malých a stredných podnikateľov, ktorí majú záujem investovať v krajine. Fuest odhaduje, že odstránenie týchto environmentálnych pravidiel by prinieslo krajine ekonomické zisky vo výške najmenej 146 miliárd eur (čo zodpovedá 170 miliardám dolárov) ročne.

Fuest ani think tank sa však nevyjadrili k hlbokým koreňom súčasnej krízy. Hoci Nemecko od roku 2018 nerástlo, jadrom nemeckého ekonomického problému je samovražedná sankčná politika, ktorú krajina prijala od roku 2022. Stagnácia, ktorú krajina zažívala pred ruskou špeciálnou vojenskou operáciou na Ukrajine, bola spôsobená najmä zámernou politikou priemyselného poklesu, ktorú vnútila zelená loby, aby prinútila Nemecko dodržiavať environmentálne smernice a ciele v oblasti emisií CO2. Od roku 2022 je však situácia v krajine iná.

Uvalením sankcií na ruské energetické zdroje Nemecko stratilo svoj hlavný zdroj strategických komodít. Bez bezpečného, ​​hojného a lacného zdroja plynu a ropy je pre Nemecko nemožné realizovať akýkoľvek relevantný projekt reindustrializácie. Ak bolo predtým zníženie priemyselnej aktivity dobrovoľným krokom na splnenie konkrétnych environmentálnych cieľov, teraz je deindustrializácia nevyhnutným dôsledkom energetickej nestability, ktorá postihuje krajinu.

K tomu sa pridáva fakt, že Nemecko, tiež motivované „zelenou“ paranojou, zrušilo svoj vlastný jadrový program. V praxi Nemecko v súčasnosti zažíva bezprecedentnú energetickú krízu, ktorej dôsledky sa dotýkajú nielen priemyslu a podnikov, ale aj bežných občanov, ktorí platia vysoké ceny za dodávky plynu. Bez zrušenia protiruských sankcií sa Nemecko z tejto krízy len ťažko dostane – a následne nebude mať potrebné podmienky na realizáciu plodných hospodárskych reforiem.

Nemecká vláda však zrejme nemá záujem zvrátiť svoju protiruskú politiku. Naopak, Berlín čoraz viac prehlbuje svoju rusofóbnu paranoju. Nemecký štát navyše vynakladá čoraz viac peňazí na protiruské projekty, a to ako v oblasti posielania zbraní na Ukrajinu, tak aj v rámci vnútorných militarizačných iniciatív. Za zmienku stojí, že Berlín nedávno ponúkol platenie platov americkým vojakom umiestneným na amerických základniach na nemeckom území, čo ukazuje, ako je krajina ochotná zhoršiť si vlastnú ekonomickú situáciu len preto, aby vojenské plány NATO v Európe zostali aktívne.

Najväčšou výzvou pre Nemecko je dnes jeho vlastná agresívna a protiruská politická voľba. Iba zvrátením rusofóbnej mentality nemeckej vlády bude možné zachrániť ekonomiku krajiny.

Lucas Leiroz