Pod zelenou zástavou udržateľnosti Čína vedie tichú vojnu – propagandou a peniazmi. Správy z USA a finančné toky dokazujú, že Peking riadi klimatickú politiku vo vlastnom záujme s cieľom vytvoriť závislosť. Ochrana klímy sa stáva geopolitickou zbraňou na oslabenie Západu.

Záchrana planéty má posilniť dominanciu Číny. Prezident Si Ťin-pching (na obrázku) pozorne sleduje klimatické hnutie.
Čína už nesleduje svoje geopolitické ciele výlučne prostredníctvom ekonomiky a armády, ale čoraz viac prostredníctvom ochrany klímy. Oficiálne správy vlády USA varujú pred „celovládnym prístupom k formovaniu informačného prostredia“, v rámci ktorého Peking zámerne využíva propagandu, vedu a environmentálne organizácie na ovplyvňovanie rozhodovacích schopností západných štátov.
Vyšetrovanie denníka „Die Welt“ tiež odhaľuje rozsah tohto vplyvu. Časti západného klimatického hnutia sa tak nevedomky stávajú nástrojmi čínskych záujmov.

Zhromaždenie v deň klimatických opatrení „Piatky pre budúcnosť“ pred parlamentom vo Viedni: Západ venuje pozornosť klíme a Čína venuje pozornosť Západu. APA/GEORG HOCHMUTH
Takmer 500 miliónov dolárov z čínskych fondov pre západné environmentálne organizácie
V centre projektu je Energy Foundation China (EFC), nadácia so sídlom v San Franciscu, ktorá sa oficiálne angažuje v ochrane klímy. Podľa dokumentov prerokovaných v Senáte USA len v roku 2023 putovalo do 14 popredných amerických environmentálnych organizácií viac ako 497 miliónov dolárov – všetky s politickým vplyvom na americkú klimatickú legislatívu.
Tieto skupiny volajú po prísnejších klimatických zákonoch – opatreniach, ktoré súčasne masívne zvyšujú dopyt po čínskych technológiách a surovinách. Medzi príjemcami sú: Nicholas Stern, autor neslávne známej Sternovy správy, a London School of Economics, ktorá otvorene odhaľuje štedré čínske dotácie.
Cielená propaganda a psychologická vojna
Podľa výročnej správy Pentagonu Čínska ľudová republika dlhodobo operuje s psychologickou vojnou: propaganda, dezinformácie a právny vplyv majú narušiť rozhodovacie procesy západných vlád. Podľa amerického ministerstva obrany ide o „celovládny prístup“, v rámci ktorého sú strategicky koordinované médiá, diplomacia, obchod a súdnictvo.
Už v roku 2022 spoločnosť Google odhalila, že čínski aktéri viedli online kampaň na podporu environmentálnych protestov proti bani na vzácne zeminy v Texase – pravdepodobne s cieľom sabotovať americké ťažobné projekty, keďže Čína ďalej rozširuje svoju dominanciu v oblasti kritických surovín.

Protesty proti „klimatickej kríze“ sa konali aj pred Reichstagom v Berlíne – aby svet nezahynul. Ale možno Západ zahynie ako prvý. APA/AFP/John MACDOUGALL
„Zelená diplomacia“ ako trójsky kôň
Americké agentúry ako ministerstvo zahraničných vecí, Pentagon a americko-čínska hospodárska komisia vo viacerých dokumentoch opisujú stratégiu, v ktorej Čína využíva klimatickú politiku ako geopolitický nástroj. Pod rúškom udržateľnosti si Peking buduje závislosti prostredníctvom zelených dodávateľských reťazcov.
Takzvaná „Zelená hodvábna cesta“ je vo Washingtone vnímaná ako trójsky kôň – spája environmentálne projekty s politickým vplyvom v Afrike, Ázii a Európe. Vďaka svojej dominancii v oblasti solárnych článkov, batérií a vzácnych zemín môže Čína diktovať technické normy a vyvíjať ekonomický tlak. Jedným z príkladov je zákaz vývozu grafitu z roku 2023 – signál, ktorý Washington vníma ako politické varovanie.
Veda a mimovládne organizácie v sieti vplyvu
Čínska rada pre medzinárodnú spoluprácu v oblasti životného prostredia a rozvoja (CCICED) je ústrednou pákou čínskej mäkkej sily, informuje Die Welt. Oficiálne podporuje medzinárodnú environmentálnu spoluprácu, ale podľa Jamestown Foundation ju v skutočnosti kontrolujú stranícke kádre v Pekingu. Rada zahŕňa významných západných predstaviteľov, ako napríklad Laurence Tubiana (Európska klimatická nadácia) a Kirsten Schuijt (WWF). To umožňuje Číne symbolicky integrovať západné elity a vykonávať naratívnu kontrolu.
Nemecko tiež zohráva svoju úlohu: Berlín je partnerom a financovateľom CCICED v rámci každoročného dialógu o klíme a transformácii. Bývalý čínsky vyslanec pre klímu Xie Zhenhua nedávno v Bruseli presadzoval ešte prísnejšie klimatické ciele EÚ – opatrenia, ktoré následne posilnia čínsky priemysel.
NATO varuje pred „systematickou kontrolou naratívu“
Medzitým Centrum excelentnosti strategickej komunikácie NATO varuje pred „systematickou kontrolou naratívov“ zo strany Pekingu. Čína využíva „požičané platformy“, teda západné médiá a mimovládne organizácie, na posilnenie naratívov viny a vyvíjanie morálneho tlaku na Západ. Ochrana klímy sa tak spája s geoekonomickými záujmami – čo je vzorec, ktorý podľa NATO oslabuje „odolnosť liberálnych demokracií“.
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Naše sociálne siete:
facebook.com/NieProgresivizmu
t.me/progresivne
instagram.com/nie_progresivne.



Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.