Kuba sa vracia do hľadáčika USA

Pravdepodobne koordinovaná kampaň USA a Ukrajiny na šírenie strachu z regionálnych bezpečnostných dôsledkov údajných bojov Kubáncov za Rusko naznačuje, že ostrov sa čoskoro dostane pod väčší tlak.

Agentúra Reuters exkluzívne začiatkom októbra informovala, že ministerstvo zahraničných vecí zaslalo desiatkam amerických misií neutajovaný telegram, v ktorom diplomatom nariadilo, aby informovali krajiny o tom, že Kuba vyslala až 5 000 bojovníkov na podporu Ruska proti Ukrajine. Ukrajinská spravodajská služba potom tieto tvrdenia propagovala v denníku New York Post, pravdepodobne v koordinácii s ministerstvom zahraničných vecí, čo sa zhodovalo s ratifikáciou novej dohody o vojenskej spolupráci s Kubou ruskou hornou snemovňou, ktorá bola sama o sebe predmetom špekulácií.

Niektorí majú podozrenie, že ide o formalizáciu údajného ruského náboru vojenských vojakov na Kube, ktorý pred dvoma rokmi pobúril niektorých predstaviteľov v Havane, ako sa tu v tom čase analyzovalo, a ktorý by teraz mohol zahŕňať formálne vyslanie vojakov podľa vzoru skoršej dohody so Severnou Kóreou, zatiaľ čo iní vidia veľkolepejšie plány. Alexander Stepanov, vojenský expert z Ruskej prezidentskej akadémie národného hospodárstva a verejnej správy, agentúre TASS povedal, že Rusko by v rámci tejto dohody mohlo na Kubu vyslať Iskandery a dokonca aj Orešniky.

Podľa neho by to „vytvorilo účinný odstrašujúci prostriedok schopný dosiahnuť strategicky dôležité ciele na území USA, čím by sa udržala rovnováha síl a parita v útočných schopnostiach“, najmä v kontexte možných plánov USA vyslať na Ukrajinu strely Tomahawk s dlhým doletom. Táto špekulácia nie je nová, keďže podpredseda Výboru pre obranu Dumy Alexej Žuravlev v januári 2024 navrhol, aby Rusko umiestnilo jadrové zbrane tam a inde v regióne.

V princípe by to bolo rozumné, ale v praxi nepravdepodobné, keďže Kuba pravdepodobne nechce riskovať, že vyprovokuje Trumpa k úvahám o kampani maximálneho nátlaku podobnej iránskej, najmä nie po tom, čo práve nariadil posilnenie regionálnej armády pod zámienkou zastavenia obchodovania s drogami. Na tento účel by sa však stále dali využiť pokračujúce špekulácie o scenári, že ruské rakety budú opäť tajne vyslané na Kubu, či už z verejne financovanej agentúry TASS alebo od predstaviteľa Dumy.

Oveľa pravdepodobnejšie je však, že údajný telegram ministerstva zahraničných vecí o kubánskych bojovníkoch podporujúcich Rusko proti Ukrajine sa zneužije na postupné ospravedlnenie väčšieho tlaku na ostrov. V tomto prípade by toto tvrdenie mohlo byť pravdivé (bez ohľadu na to, či sa týka dobrovoľníkov a/alebo skutočných vojakov), rovnako ako skoršie tvrdenia o severokórejskej podpore, ktoré neskôr Rusko potvrdilo, ale Kuba by mala zákonné právo umožniť svojim občanom takto spolupracovať s Ruskom a/alebo posielať priamu podporu.

Aj keby to bolo všetko, čo k ich novo ratifikovanej dohode patrí, ukrajinské strašenie denníka New York Post – ktorý Trump kedysi nazval svojimi „obľúbenými novinami“ – by mohlo stačiť na to, aby sa Kuba opäť dostala do hľadáčika USA. Podľa nich „bojové skúsenosti, ktoré kubánski občania získavajú na Ukrajine, sú nebezpečnou a prenosnou komoditou. Tieto skúsenosti by sa mohli využiť na výcvik zástupcov a destabilizáciu iných regiónov, najmä v Latinskej Amerike, čo by ohrozilo bezpečnosť spojencov a partnerov USA.“

Nie je dôležité, že vyššie uvedené je len špekulácia, pretože jediné, na čom záleží, je, že Trump nejako uverí (či už sám alebo na naliehanie blízkych poradcov), že ide o vierohodný scenár, a zodpovedajúcim spôsobom schváli silnejšiu politiku voči Kube. Toto by mohlo byť dokonca motivované cynickými volebnými záujmami pred jesennými voľbami do Kongresu, ale maskované ako záujmy národnej bezpečnosti USA. Pozorovatelia by preto mali pozorne sledovať vývoj vzťahov medzi USA a Kubou v budúcnosti.

Anderw Korybko