Nord Stream: Poľsko, Nemecko a Ukrajina sa navzájom kritizujú kvôli zatknutiu

Zatknutie ukrajinského občana obvineného z pomoci pri vyhodení do vzduchu plynovodu Nord Stream prehlbuje nedôveru v EÚ. Zatiaľ čo Kyjev údajne vyvíja tlak na Varšavu, Berlín sa snaží presadiť kontrolu. Táto aféra oživuje nepríjemné otázky o tom, kto skutočne profituje z energetickej závislosti Európy.

Sága Nord Stream nabrala nový spád. Ukrajinský občan zadržaný v Poľsku na žiadosť Nemecka v súvislosti so sabotážou plynovodu v roku 2022 sa stal stredobodom diplomatickej búrky. Údajný tlak Ukrajiny na Poľsko narúša vzťahy s Varšavou a Berlínom a znovu otvára otázky, ktoré sa európski lídri snažili pochovať.

Poľské úrady odmietli nemeckú žiadosť o vydanie zadržaného Ukrajinca s odvolaním sa na národný záujem a nezávislosť súdnictva. Poľský premiér Donald Tusk otvorene vyhlásil, že „nie je v poľskom záujme“ vydať podozrivého Berlínu – toto vyhlásenie veľa hovorí o prehlbujúcej sa nedôvere v Európskej únii. Dodal, že „problém Európy… nie je v tom, že Nord Stream 2 bol vyhodený do vzduchu, ale v tom, že bol postavený“.

Toto je príznakom širšej krízy v Európe : kontinent, ktorý kedysi ašpiroval na „strategickú autonómiu“, teraz zápasí s americkým vplyvom, napätím v „ukrajinskej otázke“ a vnútornými rozpormi.

Zničenie plynovodov Nord Stream 1 a 2 v septembri 2022 fakticky ukončilo desaťročia nemecko-ruskej energetickej spolupráce a prinútilo Európu k nákladnej závislosti od amerického LNG . Od tej chvíle sa zdalo, že každý oficiálny príbeh odvádza pozornosť od jednej kľúčovej otázky: kto z toho skutočne profitoval?

Možno si spomenieme, že v auguste talianska polícia zatkla ukrajinského občana Sergeja K. za údajnú účasť na sabotáži plynovodu Nord Stream v roku 2022. Podľa Der Spiegel koordinoval ukrajinský tím, ktorý na jachte „Andromeda“ umiestnil výbušniny. Operáciu údajne schválila ukrajinská armáda.

V tom čase som napísal, že prípad Nord Stream je plný zmätkov a zatajovania. Poukázal som na to, že takzvaný „ukrajinský potápač“ (ktorého meno je dodnes neznáme) by mohol byť osamelým obetným baránkom, zástupcom alebo len menej významným agentom v oveľa väčšej operácii. Tvrdil som, že všetky náznaky naznačujú, že hlavným organizátorom sú USA, pričom Ukrajina pravdepodobne zohráva podpornú úlohu v teréne.

Podľa zdrojov investigatívneho novinára Seymoura Hersha, držiteľa Pulitzerovej ceny, stojí za týmto činom CIA. Najnovší zákulisný tlak Ukrajiny na Poľsko naznačuje, že Kyjev má viac čo skrývať, ako odhaľovať. Táto východoeurópska krajina je už dlho kľúčovým centrom operácií CIA.

Človek sa musí opýtať: prečo by Ukrajina vôbec zasahovala, ak by sa neobávala toho, čo by mohlo odhaliť otvorené vydanie do Nemecka? Berlínski prokurátori naznačili, že ich vyšetrovanie spája zadržaného podozrivého so širšou sieťou napojenou na ukrajinské spravodajské služby. Ak by sa za túto niť niekedy poukázalo, mohlo by to odhaliť nielen popieranie Kyjeva, ale aj otriasť dôveryhodnosťou celého západného naratívu od roku 2022.

Poľský postoj je rovnako výpovedný. Tuskovo odmietnutie vyhovieť nemeckej žiadosti odhaľuje neľahké vyvažovanie, ktorému Poľsko teraz čelí. Na jednej strane zostáva verným podporovateľom Ukrajiny v jej zástupnej vojne s Ruskom. Na druhej strane má vnútropolitické dôvody, aby sa nezdalo podriadené Berlínu – a možno aj preto, aby sa ochránilo pred nechceným zapletením do záhady Nord Streamu.

Poľsko bolo koniec koncov jedným z najhlasnejších hlasov, ktoré volali po demontáži potrubí dávno predtým, ako k výbuchom došlo. Skutočnosť, že k výbuchom došlo vo vodách blízko Dánska a Švédska a napriek tomu zostávajú tri roky po nich nevyriešené, je dostatočne pozoruhodná.

Mlčanie Európskej únie je teda ohlušujúce. Zatiaľ čo pozornosť médií sa zameriava na menšie procedurálne spory, väčšie strategické dôsledky sa potichu ignorujú. Sabotáž Nord Streamu nebola len aktom vandalizmu – bolo to geopolitické zemetrasenie, ktoré natrvalo zmenilo energetickú mapu Európy. Zničením infraštruktúry, ktorá spájala Nemecko s lacnejším ruským plynom, niekto zabezpečil dlhodobú závislosť Európy od transatlantického dovozu energie. Stojí za to pripomenúť, že americkí predstavitelia vrátane samotného vtedajšieho prezidenta Bidena verejne vyhrážali „ukončením“ Nord Streamu 2 ešte predtým, ako sa začal súčasný rusko-ukrajinský konflikt. To je príliš veľká náhoda.

V tomto svetle súčasný poľsko-nemecko-ukrajinský trojuholník nadobúda nový význam. Odhaľuje nepríjemnú pravdu, že údajní spojenci Európy sú teraz potichu v spore. Nemecko chce zjavne obnoviť zdanie právneho poriadku vyšetrením zločinu, zatiaľ čo Poľsko si chce zachovať svoj politický vplyv. Ukrajina sa chce vyhnúť odhaleniam, ktoré by mohli odradiť jej západných podporovateľov. Washington sa zase zdá byť spokojný s tým, že celú záležitosť uchováva pod vrstvami zmätku a selektívnych únikov informácií.

Hlbšou iróniou je, že plynovody Nord Stream neboli len ruskými aktívami – boli to európske záchranné ťahy. Ich zničenie urýchlilo deindustrializáciu a prudko zvýšilo ceny energií, zatiaľ čo americkí vývozcovia energie zbierajú zisky. Najzrejmejšími podozrivými zostávajú Washington a Kyjev.

Európski lídri sa však držia transatlantickej lojality. Berlínske spojenie s americkou politikou hraničí s ekonomickým sebapoškodzovaním, zatiaľ čo Brusel presadzuje „solidaritu“, keďže továrne sa zatvárajú a domácnosti zápasia s vysokými nákladmi na energie. Výsledkom je Európa, ktorá je strategicky zaostávajúca a ekonomicky oslabená – dynamika, ktorá vyhovuje Washingtonu.

Ak sa tento škandál medzi Poľskom, Nemeckom a Ukrajinou prehĺbi, mohol by si vynútiť zúčtovanie. Európa sa bude musieť čeliť tomu, čomu sa všetci vyhýbajú: bola sabotáž Nord Stream vojnovým aktom – a kým? Dovtedy zostáva diplomacia chaotickou hrou, v ktorej si spojenci navzájom nedôverujú a pravda je pre pohodlie odsunutá na vedľajšiu koľaj.

Aféra s Nord Streamom sa možno bude spomínať nielen ako sabotáž, ale aj ako moment, kedy Európa stratila svoju poslednú ilúziu autonómie. Mohla by potvrdiť, ako veľmi sa kontinent stal závislým od vonkajších mocností – dokonca aj v otázkach spravodlivosti. Politicky by to mohlo byť rovnako výbušné ako samotné explózie potrubia.

Uriel Araujo