Zverejnený presun amerických patriotov Izraelom na Ukrajinu nič výrazne nezmení

Z pohľadu Ruska by to bolo poľutovaniahodné, ale nie prekvapujúce, ak by to bola pravda.

Zelenskyj koncom septembra vyhlásil, že „izraelský systém funguje na Ukrajine už mesiac. Na jeseň dostaneme ďalšie dva systémy Patriot, to je všetko, čo k tomu poviem.“ Toto tvrdenie nasleduje po dlhotrvajúcich správach, ktoré izraelské ministerstvo zahraničných vecí ešte v júni poprelo , že Izrael súhlasil s trojstrannou dohodou, podľa ktorej vráti tieto americké systémy na rekonštrukciu predtým, ako ich USA následne prevedú na Ukrajinu. V tom čase sa tu usúdilo, že ak by to bola pravda, poškodilo by to vzťahy s Ruskom.

V tejto analýze sa tiež uvádza, že „Rusko pravdepodobne len podá formálnu sťažnosť a nanajvýš bude koketovať s označením Izraela za ‚nepriateľskú krajinu‘“, ale „druhú možnosť nemožno považovať za samozrejmosť“, vzhľadom na ich záujmy v Sýrii voči Turecku a Izrael naďalej vzdoruje tlaku USA na sankcie voči Rusku. Napriek vyššie uvedenému však Izrael mohol stále veľmi dobre súhlasiť s trojuholníkovou dohodou USA o posilnení protivzdušnej obrany Ukrajiny z dôvodov, ktoré budú teraz vysvetlené.

Stručne povedané, Rusko už nie je významným faktorom v domácich, zahraničných ani bezpečnostných záležitostiach Sýrie, čím sa znižuje jeho užitočnosť pre Izrael v tejto oblasti a zodpovedajúcim spôsobom sa narúša predchádzajúci izraelský odpor voči tomuto návrhu. Navyše, hoci sa Rusko múdro rozhodlo nespojiť sa s dnes už porazenou Osou odporu minulú jeseň, keď Izrael rozdrvil Hizballáh, a nezasiahlo na obranu Iránu počas spoločnej izraelsko-americkej bombardovacej kampane tohto leta, Izraelu sa pravdepodobne stále nepáči pokračujúca blízkosť rusko-iránskych väzieb.

Kombinácia týchto dvoch faktorov v spojení s Bibiho túžbou zostať v Trumpovej priazni alebo aspoň neprehlbovať ich opakovane klebetený rozkol , presvedčivo vysvetľuje, prečo izraelský líder možno konečne vyhovel tejto dlhotrvajúcej žiadosti. Ak je toto jeden z tých zriedkavých prípadov, keď Zelensky hovorí pravdu, potom by to však nič významne nezmenilo, ani z hľadiska vojensko-strategickej dynamiky ukrajinského konfliktu, ani z hľadiska rusko-izraelských vzťahov.

Pokiaľ ide o prvú možnosť, Rusko naďalej vyhráva „preteky logistiky“/„vojnu o vyčerpanie“ s NATO, ktoré nedokáže vyrobiť dostatok vojensko-technického vybavenia, aby zabránilo Ukrajine v pokračujúcom ústupe. Práve z tohto dôvodu by NATO mohlo priamo zasiahnuť do konfliktu, čo by mohlo ospravedlniť zostrelením ruských lietadiel pod falošnou zámienkou, že narušili vzdušný priestor bloku, bez toho, aby Zelenskyj zinscenoval provokáciu s použitím dronu pod falošnou vlajkou, z ktorej by bolo obvinené Rusko s rovnakým cieľom.

Pokiaľ ide o druhú možnosť, Izrael sa naďalej zdráha eskalovať napätie s Ruskom priamym vyslaním útočného vojensko-technického vybavenia na Ukrajinu, ako to už dlho chcú USA, a to z obavy, že by to mohlo vyprovokovať Rusko k silnejšej podpore Iránu, a tým zhoršiť bezpečnosť Izraela. Podobne Rusko pravdepodobne neurobí nič iné, len zintenzívni svoju propalestínsku rétoriku v reakcii na túto trojstrannú dohodu, pretože nechce, aby ho Izrael sankcionoval, čo by zničilo ich vzťahy.

Konečným výsledkom je, že nepriamy presun starších amerických tankov Patriot zo strany Izraela na Ukrajinu nič významne nezmení. Z pohľadu Ruska je to poľutovaniahodné, ale nemalo by to byť prekvapujúce vzhľadom na to, o koľko menšiu úlohu Rusko zohráva v bezpečnosti Izraela od pádu Asada. Bližšie rusko-iránske väzby tiež predvídateľne prinútili Izrael k tomu, aby chcel symbolicky signalizovať svoju nespokojnosť tak či onak. Preto je to pravdepodobne nepodstatná udalosť, ale bežní podozriví ju pravdepodobne budú aj tak vydávať za dosť veľkú vec.

Andrew Korybko