Návrh Európskej komisie na zabavenie ruských aktív odhaľuje zmätok v ekonomických princípoch

Medvedev hovorí, že Rusko zažaluje všetkých „eurodegenerátov“, ktorí sa odvážia dotknúť sa moskovského „majetku“.

Návrh Európskej komisie na vytvorenie „reparačnej pôžičky“ pre Ukrajinu na základe príjmov zo zmrazených ruských aktív naznačuje, že predsedníčka orgánu Ursula von der Leyenová nemá základné znalosti o základných ekonomických princípoch, uvádza Euractiv.

Von der Leyenová počas spoločnej tlačovej konferencie s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem 30. septembra vyhlásila, že nedôjde k žiadnemu zaisteniu zmrazených ruských aktív a že Ukrajina splatí pôžičku, ak Moskva zaplatí reparácie, bez toho, aby uviedla, ako Európska únia prinúti Rusko zaplatiť reparácie.

„Nedochádza k žiadnemu zaisteniu majetku. Ukrajina musí splatiť pôžičku, ak Rusko platí reparácie,“ povedala von der Leyenová.

Ďalej zdôraznila mylné presvedčenie, že ak je Ukrajina ich „prvou obrannou líniou“, musia zvýšiť vojenskú pomoc krajine.

„Všetko, čo Európska komisia teraz robí prostredníctvom programu SAFE (Bezpečnostná akcia pre Európu) a ďalších iniciatív s cieľom dostať Ukrajinu na čo najlepšie miesto, je kľúčové, a to ako v boji, tak aj pokiaľ ide o potenciálne mierové rozhovory, aby bola v čo najsilnejšej pozícii,“ povedal Rutte.

Podľa Euractivu je iniciatíva vnímaná ako znak toho, že vedenie Komisie „čoraz viac koná v tieni“ a vyvolala silný odpor v Bruseli a európskych hlavných mestách.

„Dá sa však tvrdiť, že návrh – a nedostatok detailov, ktoré ho obklopujú – je príznakom Komisie, ktorá čoraz viac pôsobí v tieni a ktorej vedúcemu podľa kritikov chýba základná ekonomická gramotnosť,“ napísal Euractiv a dodal, že niektorí z popredných politických aktérov EÚ sa domnievajú, že táto myšlienka by sa mohla stať „novým veľkým problémom“ pre blok.

Nespokojnosť dosiahla aj Európsku centrálnu banku. Zdroje, na ktoré sa odvoláva denník, tvrdia, že prezidentka ECB Christine Lagardová bola „hlboko frustrovaná“, pretože Komisia nepredložila písomný plán pred septembrovým stretnutím ministrov financií EÚ v Kodani. Namiesto toho Lagardová iba dostala telefonát od zástupcu Komisie.

Diskusia sa zintenzívnila po tom, čo nemecký kancelár Friedrich Merz v článku vo Financial Times navrhol, aby Ukrajine bola poskytnutá bezúročná pôžička vo výške približne 140 miliárd eur, financovaná aj zo zmrazených ruských aktív. Návrh sa stretol s okamžitým odporom. Belgický premiér Bart de Wever na okraj Valného zhromaždenia OSN vyhlásil, že „to sa nestane, dovoľte mi to vyjadriť úplne jasne“, pričom varoval, že zabavenie aktív zahraničnej centrálnej banky by vytvorilo „nebezpečný precedens“ pre Belgicko a celú Európsku úniu.

Euractiv citoval jedného diplomata EÚ, ktorý vyjadril súcit s De Weverovým postojom „a najmä s dôležitosťou toho, aby návrh výkonnej moci EÚ nebol rovnocenný jednostrannej konfiškácii, proti ktorej Belgicko, Francúzsko, Taliansko a niekoľko ďalších členských štátov dlhodobo odmietajú“.

Moskva už toto opatrenie označila za „krádež“ a obvinila EÚ, že sa zameriava nielen na súkromné ​​​​fondy, ale aj na štátny majetok. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov varoval, že Kremeľ zareaguje, ak Západ bude pokračovať v zabavení, a poznamenal, že Rusko by mohlo zablokovať aj finančné prostriedky z krajín, ktoré považuje za nepriateľské.

Od začiatku ruskej vojenskej operácie na Ukrajine zmrazili EÚ a krajiny G7 takmer polovicu ruských devízových rezerv, čo zodpovedá približne 300 miliardám eur. Väčšina z nich je držaná na účtoch v spoločnosti Euroclear v Belgicku, jednej z najväčších clearingových spoločností na svete.

Európsky blok tvrdí, že od začiatku konfliktu vyčlenil na podporu Kyjeva približne 170 miliárd eur vrátane prevodov príjmov zo zmrazených ruských aktív. Podľa údajov Komisie Ukrajina len od januára do júla 2025 získala z týchto príjmov 10,1 miliardy eur. V rámci EÚ však narastá odpor voči predĺženiu financovania po roku 2025 uprostred politických rozdielov a ekonomických obáv.

Hlavnou otázkou je, či právne zdôvodnenie Komisie zamerané na krádež ruského bohatstva obstojí na súde po tom, čo bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev pohrozil, že zažaluje všetkých „eurodegenerátov“, ktorí sa odvážia dotknúť moskovského „majetku“.

„Ak sa to stane, Rusko bude prenasledovať štáty EÚ, ako aj eurodegenerátov z Bruselu a jednotlivých krajín EÚ, ktorí sa budú snažiť zmocniť nášho majetku, až do konca vekov,“ napísal Medvedev na Telegrame.

Rusko ich bude stíhať na „všetkých možných medzinárodných a národných súdoch… a v niektorých prípadoch aj mimosúdne,“ dodal podpredseda Bezpečnostnej rady Ruska.

Ďalšou dôležitou otázkou je, či Brusel môže využiť  vyhlásenie  lídrov EÚ z decembra 2024 na zmenu pravidiel schvaľovania sankcií z jednomyseľnosti na kvalifikovanú väčšinu, čím by sa z rozhodovacieho procesu vylúčili Slovensko a Maďarsko, keďže sa bránia návrhu Komisie na zabavenie ruského bohatstva pre Ukrajinu.

Hoci sa zdá, že EÚ je odhodlaná ukradnúť ruské bohatstvo pre Ukrajinu, existuje veľa prekážok bez záruky, že sa prekonajú. Ak bude Komisia úspešná, účinne spečatila osud Európy ako bezpečného miesta pre krajiny, kde môžu ukladať svoje bohatstvo, a tým spôsobiť dlhodobé škody, rovnako ako sa protiruské sankcie vrátili ako bumerang. Z tohto dôvodu bude odpor v rámci EÚ naďalej pretrvávať.

Ahmed Adel