TOTO NIE JE PELLEGRINIHO HRA. TOTO JE FICOVA HRA.

V koalícii rozohrali nebezpečnú a riskantnú hru, ktorá sa môže skončiť predčasnými voľbami. Kto pozeral dnešnú tlačovú konferenciu Samuela Migaľa a sleduje politické avantúry tohto vynúteného ministra, nemohol ostať prekvapený. Samuel Migaľ obviňuje svojho niekdajšieho šéfa Petra Pellegriniho zo snahy povaliť Ficov kabinet a vytvoriť úradnícku vládu už dlhší čas. A keďže neposkytol žiadne dôkazy, ani len indície, len klebetu, že to počul „z progresívneho prostredia“, na mieste novinárov by som bol hádam aj rozladený, že mrhá ich časom zvolávaním „zásadnej“ tlačovej konferencie na takéto taľafatky.

Ibaže ja neverím, že Migaľ koná samostatne. Neverím ani tomu, že výpady Andreja Danka voči hlave štátu sú náhodné (hoci tam je na to väčší predpoklad, keďže je verejným tajomstvom, že nevyspytateľné správanie šéfa národniarov lezie už každému v koalícii na nervy). Celá táto hra vyzerá skôr ako súčasť širšieho plánu Roberta Fica. A je to nešťastné, lebo v čase, keď koalícia dosiahla veľké víťazstvo, by sa mala sústrediť na ďalšie oslabovanie opozície, a nie na rozbroje v koalícii.

Už keď sa premiér rozhodol vymenovať Migaľa a Huliaka za ministrov, poznamenal som, že na jeho mieste by som to neurobil a radšej by som položil vládu ako nechať sa vydierať niekoľkými bezcharakternými špekulantmi, ktorí vedia, že sa už do parlamentu nikdy nedostanú, a preto sa snažia z tejto situácie vytĺcť čo najviac. Lenže takéto praktiky môžu mať na politickú kultúru na Slovensku dlhodobé následky. Fico využíva Migaľa na špinavú robotu, ktorej cieľom je skrotiť a ovládnuť Hlas.

V Smere sa dlhodobo obávajú, že Hlas by mohol zradiť a pridať sa k Progresívnemu Slovensku. A mimo kamier aj viacerí predstavitelia Progresívneho Slovenska uprednostňujú vládu s Hlasom pred koalíciou s Matovičom. Preto dáva Robert Fico hlasistom opakovane ponuky, aby sa pridali do jeho navrhovaného volebného „národného bloku“. Napriek tomu, že Hlas-SD je nevyprofilovaná rozkývaná strana, ktorá sa stále ešte len hľadá a jej preferencie mierne, ale vytrvalo klesajú, zatiaľ nemá dôvod to robiť. No ak by sa Hlas dostal do pásma ohrozenia v rozpätí 5 – 6 percent, musel by o takejto možnosti vážne uvažovať.

Robert Fico sa v poslednom čase správa, akoby mu po najbližších voľbách nešlo o opätovné zostavenie vlády, ale o vytvorenie silnej opozície. Má to svoje opodstatnenie. Videli sme, aké problémy sprevádzalo vyjednávanie o konsolidačnom balíčku a ako ťažko sa rodí dohoda o štátnom rozpočte. Na budúci rok to bude ešte horšie – bude sa totiž pripravovať volebný rozpočet. V Smere si musia byť týchto rizík vedomí, a preto je pravdepodobné, že hľadajú únikové cesty z tejto zložitej situácie. Migaľ je len pešiakom v tejto šachovej partii.

Hlas je pod obrovským tlakom, dlhodobo nemôže ustáť útoky zo všetkých strán. Včerajší zásah predsedu Matúša Šutaja Eštoka – dôrazné ohradenie sa voči sústredeným výpadom Andreja Danka – prišiel v pravý čas, no ani to nebude stačiť. Pritom je jasné, že aj keby si Peter Pellegrini želal úradnícku vládu, dnes nemá nástroje na to, aby ju presadil a ani ju neplánuje. Jemu samému by to v ambícii uspieť aj v ďalšom funkčnom období nijako nepomohlo. Nie, toto nie je Pellegriniho hra. Toto je Ficova hra.

Eduard Chmelár