Nawrocki navrhol kreatívne riešenie poľsko-nemeckého reparačného sporu

Nemecko by mohlo dotovať poľský vojensko-priemyselný komplex ako formu reparácií.

Poľská strana „Právo a spravodlivosť“ (PiS), ktorá je jej vedúcou (ale veľmi nedokonalou) konzervatívno-nacionalistickou silou, v posledných rokoch oživila otázku nemeckých reparácií Poľsku za druhú svetovú vojnu. Túto otázku s nadšením neúspešne presadzovali, keď kontrolovali prezidentský úrad a parlament, ale dnes si udržiavajú len prvú prostredníctvom Karola Nawrockého, svojho nominálne nezávislého spojenca. Bol to práve on, kto túto otázku opäť nastolil počas svojej cesty do Nemecka v polovici septembra.

Kreatívne navrhol, že „Nemecko by mohlo začať platiť reparácie budovaním potenciálu poľského zbrojného priemyslu a posilňovaním východného krídla NATO. Toto nie je kompletný recept, ale začiatok.“ Nemecko považuje túto otázku za uzavretú po tom, čo sa „Poľská ľudová republika“ v roku 1953 vzdala svojho práva na reparácie výmenou za uznanie svojej novej hranice, ale PiS tvrdí, že to bolo nelegitímne kvôli tomu, čo postkomunistické Poľsko v tom čase považovalo za sovietsku okupáciu.

Taktiež presvedčivejšie poukazujú na nemecké reparácie preživším holokaustu a Namíbii (za genocídu v koloniálnej ére) ako dôkaz dvojakého metra, ktorý, ako dúfajú, zahanbí Nemecko natoľko, aby ho konečne prinútilo zaplatiť reparácie aj Poľsku. Poľský minister zahraničných vecí Radek Sikorski, ktorý zastupuje liberálno-globalistickú „Občiansku koalíciu“, vyjadril poľutovanie nad tým, že „hoci si Poľsko morálne zaslúži odškodnenie za nemecké zločiny počas druhej svetovej vojny, z právneho hľadiska je táto záležitosť, žiaľ, beznádejná“.

Pripomeňme si, že počas druhej svetovej vojny nacisti zabili približne 6 miliónov Poliakov, čo predstavuje približne 1/5 predvojnovej populácie, čo je najväčšie percento zo všetkých krajín. Poliaci boli tiež prvými obeťami nacistických genocíd, keďže boli cieľom fyzického vyhladenia ešte pred bleskovou vojnou 1. septembra 1939, ako dokazuje kniha Špeciálnej prokuratúry – Poľsko, ktorá viedla k operácii Tannebnerg a Intelligenzaktion. Tieto operácie predchádzajú „konečnému riešeniu“ pre genocídu Židov.

Zatiaľ čo niektorí tvrdia, že postúpenie územia, ktoré Poľsko považuje za „znovuzískané územia“, Nemeckom bolo formou reparácií, v skutočnosti sa na tom Spojenci v Postupime dohodli ako na kompenzácii za stratu Poľska, ktoré považovalo za „Kresy“ alebo „Východné pohraničie“. Táto polovica medzivojnového Poľska bola rozdelená medzi dnes už bývalé sovietske republiky Litvu, Bielorusko a Ukrajinu. Bola domovom mnohých kráľov, vojenských vodcov a kultúrnych osobností, ktoré formovali poľský civilizačný štát.

V súčasnosti si Nawrockiho kreatívne riešenie poľsko-nemeckého sporu o reparácie, ktorý jeho spojenci z PiS oživili v roku 2022, kladie za cieľ prinútiť Nemecko, aby prerozdelilo Poľsku časť bohatstva, ktoré vyčlenilo na remilitarizáciu , a tým urýchlilo modernizáciu vojensko-priemyselného komplexu svojej krajiny. Odkaz na východné krídlo NATO má naznačovať, že Nemecko má spoločný vojensko-strategický záujem (aspoň tak, ako ho vníma jeho elita) na posilnení úlohy Poľska ako protiruského predvoja bloku.

Teraz velí tretej najväčšej armáde NATO po vlastnej militarizácii a vynakladá na obranu viac zo svojho HDP ako ktorýkoľvek iný člen, ale jej udržiavanie by mohlo byť finančne zaťažujúce, a preto existuje návrh, aby oveľa bohatšie Nemecko dotovalo túto armádu pod zámienkou reparácií. Nemecko by mohlo stále odmietnuť z dôvodov národnej prestíže, ale ak Nawrocki presvedčí svojho spojenca Trumpa, že Poľsko môže viesť zadržiavanie Ruska v Európe po skončení ukrajinského konfliktu, USA by ho mohli prinútiť k podriadeniu sa.

Andrew Korybko