Hlboká orba alebo hlboká sonda?

Zadlženej strane poľného maršala Naďa aktuálne beží nákladná kampaň s ústredným heslom na billboardoch: Hlboká orba. Nielen propagačná akcia, ale aj konanie partaje a jej lídra vyvolávajú otázku, či nedozrel čas na hlbokú sondu do duše a mysle trpaslíka, čo sa vidí ako titan.

Téma článku by sa dala vybaviť poznámkou, že Naď je debil. V zásade by to bolo presné. Tiež by obstálo tvrdenie, že preferencie jeho strany zatiaľ nezaručujú úspech v parlamentných voľbách. Lenže všetko alebo takmer všetko má aj povestné ale. V našom prípade existujú dokonca dve. Po prvé, kandidátov strany poľného maršala Naďa môže zobrať na kandidátnu listinu niektorý zo silnejších opozičných subjektov a prepašovať ich do parlamentu. Po druhé, parlamentné opozičné strany PS, SaS a KDH sa nielen otvorene hlásia k spolupráci s Naďovou stranou, ale ani sa nedištancujú od extrémistických častí jej politického programu.

Po ceste premiéra Roberta Fica do Číny uverejnil Naď na Facebooku príspevok, odhaľujúci tak politické úmysly, ako aj nebezpečné defekty duše autora spomínaného textu. Príspevok je možné nepochybne hodnotiť ako jeden z programových cieľov strany. Naď hovorí o tom, že pripravuje v celej štátnej správe radikálne čistky, založené na vzťahu jednotlivcov k Ruskej federácii. Napríklad proklamácia „prísne bezpečnostné previerky vo všetkých obranných a bezpečnostných štruktúrach aj v štátnej správe“ môže znieť logicky a neškodne, avšak nie je to tak. Jednak z hľadiska širšieho kontextu toho, čo Naď hlása, a jednak z hľadiska obsahu citovaných slov. Právny poriadok Slovenskej republiky zabezpečuje dostatočne prísne bezpečnostné previerky osôb, pôsobiacich na vybraných pozíciách. Naď však hovorí o celej štátnej správe a najmä sľubuje previerky zamerané na zisťovanie postoja k Rusku. S ohľadom na to, že poľný maršal je fanatickým predstaviteľom liberálneho-internacionalizmu, aj realistický postoj k Rusku považuje za bezpečnostné riziko. Z toho jednoznačne vplýva, že pripravuje plošné čistky vo všetkých štátnych orgánoch a španielskou stenou tohto procesu má byť hon na ruských agentov.

Bývalý minister obrany spolu s proti ruským pogromom sľubuje trestanie predstaviteľov tretieho sektora, propagujúcich dobré vzťahy Slovenska s Ruskom. Naď sa vyhráža vypnutím „dezinformačných webov“, čo v kontexte jeho politického naratívneho aparátu znamená zavedenie cenzúry, ktorá má postihnúť prakticky všetky neprogresívne a neliberálne médiá na Slovensku. Inými slovami malý rozdrapený mužíček sľubuje trestanie za názor a drastické okliešťovanie slobody slova a jeho potenciálni koaliční partneri PS, SaS a KDH proti tomu vôbec neprotestujú. Naopak, spájajú sa s ním pod sloganom Spoločne proti ožobračovaniu.

Naď sľubuje aj „preverenie väzieb ruských štátnych organizácií na slovenské politické strany a vyvodenie zodpovednosti“. Avšak s ohľadom na svoje maslo na hlave už nevolá po rovnakom preverovaní vzťahov amerických štátnych organizácií a orgánov na slovenské politické strany. Aj to dokumentuje, aké rozsiahle a brutálne čistky pripravuje za mlčanlivého súhlasu zvyšku opozície. V tomto kontexte je akiste veľavravné, že Naď sľubuje „úplný koniec našej závislosti od ruských energií“. Samozrejme, v dôsledku nevzdelanosti nechápe, že plyn a ropa nie sú energie, ale energetické suroviny, avšak to je v tejto chvíli vedľajšie. Ak sa aj napriek geografickej polohe Slovenska kasá, že nás odpojí od dodávok z Ruska, je potrebné nastoliť oprávnenú otázku, či je poľný maršal Naď agentom USA. Jeho slogany sú na nerozoznanie od rovnako znejúcich nezmyselných požiadaviek prezidenta Donalda Trumpa, adresovaných európskym spojencom.

Ešte šialenejšou rétorikou než extrémista Naď sa prezentuje jeho mentálny klon Galko. Vychádza z úplne rovnakých programových téz zastrešených sloganom Hlboká orba. S ohľadom na úbohejší intelekt, akým príroda potrestala straníckeho bossa, bývalý zamestnanec mesiaca istej pobočky Kauflandu Galko úplne otvorene hovorí o posielaní ľudí do basy len preto, že na „dezinformačných“ weboch uverejňujú „hoaxy“. Rovnaký osud ušaté torpédo pripravuje pre ľudí z občianskych spolkov s kladným vzťahom k Ruskej federácii. Pochopiteľne, o tom, čo je dezinformačný web a čo je hoax, prípadne koho z členov občianskych združení je potrebné považovať za pro ruského extrémistu, bude rozhodovať rada ideologických komisárov Naďovej militantnej strany.

Poľný maršal a jeho cínoví vojačikovia majú chuť posielať ľudí do basy a obmedzovať slobodu slova. Hovoria o tom otvorene. A nikto z potenciálnych partnerov na politickej scéne neprotestuje. Znepokojené nie sú ani medzinárodné organizácie, čo sa hrdia ochranou ľudských práv či novinárov. Ticho sú aj Európska únia, západní spojenci, ba dokonca aj prominenti republikánskeho hnutia MAGA, ktorého svetlou stránkou nepochybne je ochrana slobody slova. Je načase zamyslieť sa nad tým, ako internacionalizovať extrémne sklony slovenskej opozície k posielaniu nevinných ľudí do basy. O plazivej hrozbe neslobody na Slovensku je potrebné začať hovoriť na medzinárodnej scéne.

Peter Tóth