Otočka v ECB: Výdavky na obranu „teraz vraj pozitívne ovplyvňujú rast“

Podľa Európskej centrálnej banky (ECB) môžu výdavky na obranu pri správnom postupe pomôcť rastu.

Sídlo Európskej centrálnej banky (ECB) (v strede) za mostom na rieke Mohan vo Frankfurte nad Mohanom v Nemecku, 11. septembra 2025. EPA/RONALD WITTEK

Podľa štúdie, ktorú dnes zverejnila ECB, by dodatočné výdavky na obranu mohli v krátkodobom horizonte posilniť hospodársky rast – hoci účinok závisí od načasovania, financovania a toho, ako vlády zvládajú očakávania.

To je v rozpore s ekonomickou ortodoxnosťou, ktorá nespája zvýšené výdavky na obranu s hospodárskym rastom.

Ekonómovia ECB modelovali, čo sa stane, ak krajiny eurozóny postupne zvýšia výdavky na obranu z približne 2 percent HDP dnes na 3 percentá do roku 2028.

Výsledkom je, že každé euro navyše, ktoré vlády vynaložia, by mohlo do dvoch rokov vygenerovať takmer jedno euro dodatočného HDP. To je vyšší multiplikátor, než mnohí očakávali, keďže obrana zvyčajne neprináša zjavné civilné výhody.

ECB zdôraznila, že zisky z rastu slabnú, ak občania očakávajú zvýšenie daní, ak sú centrálne banky nútené prudko zvýšiť úrokové sadzby alebo ak vlády oznámia veľké výdavkové plány dlho predtým, ako sa začnú realizovať. V takýchto prípadoch sa domácnosti a firmy prispôsobia skôr – viac sporia alebo menej investujú – a stimul sa zmenší.

Existujú aj vedľajšie účinky. Mimoriadny dopyt mierne zvyšuje infláciu, približne o 0,1 až 0,2 percentuálneho bodu, a môže znížiť súkromné investície, keďže vlády absorbujú zdroje. ECB však zistila, že krátkodobé pozitíva prevažujú nad negatívami, aspoň za súčasných predpokladov stabilných nákladov na pôžičky.

ECB zdôraznila, že výdavky na obranu môžu v krátkodobom horizonte podporiť rast, ak budú financované prostredníctvom pôžičiek, hoci odborníci uviedli, že musia byť spojené s dôveryhodnými štrukturálnymi reformami na zníženie dlhu, nielen s dočasnými riešeniami.

Členské štáty EÚ sú zaviazané dodržiavať fiškálne pravidlá, ktoré obmedzujú, koľko si môžu požičať alebo vykázať deficit. V rámci Paktu stability a rastu sa od členských štátov vo všeobecnosti očakáva, že udržia svoje rozpočtové deficity pod 3 percentami HDP a verejný dlh pod 60 percentami HDP.

EÚ signalizovala flexibilitu vo výdavkoch na obranu: Investície môžu byť čiastočne oslobodené od prísnych limitov na základe „národnej únikovej doložky“, ak si to vyžadujú bezpečnostné podmienky.

Pre ECB môžu vojenské rozpočty poskytnúť zmysluplný krátkodobý impulz, takmer v pomere k HDP.

Bez dôveryhodných dlhodobých reforiem však tento prínos pravdepodobne rýchlo vykompenzujú buď vyššie náklady na pôžičky, alebo daňové zaťaženie.

Zdroj: https://brusselssignal.eu/2025/09/defence-spending-now-good-for-growth-says-ecb/