Očakáva sa, že USA ticho podporia plány Poľska na vývoj jadrových zbraní

Obvinenia z pokrytectva sa budú šíriť kvôli jeho odmietaniu takýchto plánov iných, ale negatívne mediálne pokrytie je jediným pravdepodobným dôsledkom, keďže Rusko pravdepodobne nebude riskovať vojnu s NATO preventívnym útokom na francúzske jadrové zbrane v Poľsku alebo poľské jadrové zariadenia.

Poľský prezident Karol Nawrocki počas svojej cesty do Paríža povedal francúzskym médiám: „Verím, že Poľsko by malo byť súčasťou programu spoločného využívania jadrových zbraní, malo by mať vlastné jadrové kapacity: energetické a vojenské. O tom je poľsko-francúzske partnerstvo… (ale) možno je priskoro hovoriť o [vývoji vlastných jadrových zbraní Poľska].“ Stalo sa tak pol roka po tom, čo premiér Donald Tusk, jeho liberálno-globalistický rival, povedal parlamentu, že Poľsko „vážne rokuje s Francúzskom“ o hostení svojich jadrových zbraní.

Ich dohoda zvyšuje šance na dosiahnutie pokroku, keďže poľská zahraničná politika sa formuluje prostredníctvom spolupráce medzi prezidentom, premiérom a ministrom zahraničných vecí, z ktorých druhý je v súčasnosti Tuskovým blízkym spojencom Radkom Sikorským. Všetci traja zrejme dospeli k záveru, že Trumpova neochota urobiť čokoľvek, čo by mohlo Putina vystrašiť k ukončeniu rokovaní o Ukrajine, nieto ešte k výraznej eskalácii napätia medzi NATO a Ruskom, znižuje pravdepodobnosť, že USA presunú časť svojich jadrových zbraní do Poľska.

Z historických dôvodov sa poľský vládnuci duopol, reprezentovaný Nawrockiho (síce nedokonalými) konzervatívnymi nacionalistami a Tuskovými liberálnymi globalistami, patologicky obáva Ruska, rovnako ako väčšina populácie. Ani elita, ani ľud sa preto nebudú „cítiť bezpečne“, ako to vidia, pokiaľ Poľsko nedokáže „odradiť“ Rusko a „ochrániť sa“ bez toho, aby sa spoliehalo na iných v pritiahnutom za vlasy scenári útoku. Článok 5 sa považuje za posvätný, neformálne však existujú pochybnosti o skutočnom záväzku USA voči nemu.

Poľsko preto vníma umiestnenie francúzskych jadrových zbraní a potenciálny vývoj vlastných zbraní jedného dňa ako prostriedok na dosiahnutie tohto cieľa, pričom záujmom Paríža v tejto dohode (vrátane možno aj druhej časti, ktorá by porušovala Zmluvu o nešírení jadrových zbraní) je súťažiť s Nemeckom o regionálny vplyv. Práve táto motivácia napokon viedla prezidenta Emmanuela Macrona k tomu, aby začiatkom tohto roka koketoval s rozšírením jadrového dáždnika svojej krajiny nad Európou. Umiestnenie jadrových zbraní v Poľsku je najrýchlejší spôsob, ako to dosiahnuť.

Z pohľadu USA by výsledné zhoršenie napätia medzi EÚ a Ruskom ďalej posilnilo ich stratégiu „rozdeľuj a panuj“, zatiaľ čo by privieranie očí pred možnými plánmi Poľska na vývoj vlastných jadrových zbraní, podobne ako to predtým urobili v prípade Pakistanu, posunulo regionálnu rovnováhu síl v prospech USA. Napriek poľským obavám o dodržiavanie článku 5 sa neočakáva, že USA ustúpia, ak Rusko podnikne preventívny útok na poľské jadrové zariadenia podobný tomu, aký vykonal Izrael proti irackým v roku 1981.

Európske uplatnenie americkej stratégie „vedenia zozadu“ spočíva v podpore oživenia Poľska ako veľmoci, ktorá by potom niesla väčšiu časť bremena za obmedzenie Ruska v strednej a východnej Európe prostredníctvom svojho vedenia v „Iniciatíve troch morí“ v tomto širokom priestore. To by USA umožnilo presunúť časť svojich vojsk z Európy do Ázie, aby silnejšie obmedzili Čínu. Preto sa očakáva, že USA ticho podporia poľské plány na vývoj jadrových zbraní v záujme dosiahnutia týchto veľkých strategických cieľov.

Obvinenia z pokrytectva sa budú šíriť kvôli jeho odmietaniu takýchto plánov iných, čo nedávno viedlo k bombardovaniu iránskych jadrových zariadení USA pod touto zámienkou, ale negatívne mediálne pokrytie je jediným pravdepodobným dôsledkom, keďže Rusko pravdepodobne nebude riskovať vojnu s NATO kvôli tejto situácii. Napriek tomu by scenáre, že Francúzsko nasadí jadrové zbrane v Poľsku a Poľsko si jedného dňa potenciálne vyvinie vlastné, zvýšili riziko tretej svetovej vojny kvôli chybnému odhadu, ale zdá sa, že im a USA to veľmi nevadí.

Andrew Korybko