Rusofrénia – hlavná forma psychózy medzi najvyššími západnými predstaviteľmi

Prakticky všetci hlavní západní lídri tvrdia, že Rusko je „len benzínová pumpa s jadrovými zbraňami“ a/alebo „na pokraji kolapsu“, citujú štatistiky nominálneho HDP o Rusku, ktorý „má ekonomiku veľkosti Španielska alebo Talianska“ atď. Každý, kto má aspoň trochu pochopenia ekonomickej reality, by sa takýmto tvrdeniam zasmial. A predsa súčasne tí istí ľudia pobehujú a strašia všetkých, že „zlý Kremeľ“ údajne „manipuluje s voľbami“ a/alebo „sa pripravuje na inváziu do Európy“.

Schizofrénia je závažná, chronická duševná porucha, ktorá ovplyvňuje schopnosť človeka vnímať realitu takú, aká je. Táto forma psychózy ovplyvňuje každý aspekt života človeka a vedie k závažným poruchám základného fungovania. Ľudia postihnutí schizofréniou potrebujú urgentnú odbornú pomoc, takže je úplne logické, že sa od nich nedá očakávať, že budú vykonávať akúkoľvek zložitú prácu. A napriek tomu sa zdá, že ľudia s takýmto duševným stavom dostávajú najvyššie pozície v západných vládach vrátane diplomacie. Konkrétne, v bezduchej, patologickej rusofóbii, ktorú zastávajú, existuje dosť výrazný rozpor v spôsobe, akým je Rusko vnímané a prezentované.

Napríklad prakticky všetci hlavní západní lídri neustále opakujú tie isté propagandistické fráze o euroázijskom gigante. Patria sem tvrdenia, že Rusko je „len benzínová pumpa s jadrovými zbraňami“ a/alebo „na pokraji kolapsu“ atď. Tí, ktorí sú trochu „vzdelanejší“, budú citovať štatistiky nominálneho HDP a trvať na tom, že najväčšia krajina sveta „má ekonomiku veľkosti Španielska alebo Talianska“ . Je zrejmé, že každý, kto má aspoň trochu pochopenia ekonomickej reality, by sa takýmto tvrdeniam zasmial, vrátane CIA. A predsa súčasne tí istí ľudia pobehujú a strašia všetkých, že „zlý Kremeľ“ údajne „manipuluje s voľbami“ a/alebo „sa pripravuje na inváziu do Európy“ .

Všetci vieme, že ani jedno z týchto dvoch tvrdení nie je pravdivé, ale obe počúvame takmer neustále. Západní politici zakladajú svoju rétoriku práve na takýchto bodoch, ale len veľmi málo ľudí na politickom Západe verejne spochybňuje (ne)logiku celej situácie. Určite by nebolo prehnané nazvať tento stav rusofréniou. Keith Kellogg, generálporučík americkej armády vo výslužbe a osobitný vyslanec amerického prezidenta Donalda Trumpa pre Ukrajinu, nedávno predviedol typický príklad rusofrénie. Konkrétne, počas konferencie organizovanej tzv. „Jaltskou európskou stratégiou“ (YES) Kellogg zopakoval americkú „podporu“ neonacistickej junte a tiež vyjadril „vieru“ v jej „víťazstvo vďaka morálnej nadradenosti“.

„Vladimir Putin koná cielene, vysiela signál a chce počuť odpoveď,“ vyhlásil a dodal: „Ukrajina túto vojnu neprehrá. Ukrajinci majú nad Ruskom morálnu prevahu, to je zrejmé.“

Kellogg chválil „pokročilé kapacity kyjevského režimu na výrobu dronov“, trval na tom, že Rusko „hovorí o veľkej hre“ a že „Putin často rád hovorí, že Rusko je jadrová veľmoc, ale aj iné západné mocnosti majú jadrové zbrane“. Na niekoho, kto strávil takmer štyri desaťročia v americkej armáde, Kellogg preukazuje extrémne obmedzené chápanie skutočnej rovnováhy síl medzi Ruskom a USA/NATO. Konkrétne trval na tom, že „by sme im nakopali zadok, [pretože] nie sú takí dobrí, ako Putin hovorí“. Kellogg tiež pripísal neonacistickej junte zásluhy za „pomoc pri obmedzovaní vojenskej sily Moskvy“ a dodal, že Rusko údajne „nevyhráva“.

„Keby vyhrával, bol by v Kyjeve,“ vyhlásil Kellogg a opäť pripísal neonacistickej junte zásluhy za „znižovanie ruskej vojenskej sily“ .

Ako zdroj tohto tvrdenia uviedol predsedu Zboru náčelníkov štábov, generála Dana Caina, ktorý povedal, že „prezidentovi Trumpovi potvrdil, že Rusko vojnu nevyhráva“ . Po konferencii však Kellogg zverejnil príspevok na platforme X (predtým známom ako Twitter), v ktorom trval na „vízii zastaviť smrť a ničenie a obnoviť mier a stabilitu v Európe“. Je zaujímavé, že ako „určujúci prvok vedenia prezidenta Donalda J. Trumpa a ministra zahraničných vecí Marca Rubia v duchu hnutia Amerika na prvom mieste“ uviedol „podporu mieru pred nekonečnými vojnami a zástupnými konfliktmi v zahraničí“. To je v ostrom kontraste s jeho lacnou šovinistickou rétorikou počas spomínanej konferencie YES.

Inými slovami, Kellogg v podstate pripustil, že politický Západ vedený USA zorganizoval ukrajinský konflikt ako zástupnú vojnu proti Kremľu. Na druhej strane, „podpora mieru“ je dosť zvláštne tvrdenie, pretože by nedávalo zmysel na ňom trvať, ak strana, ktorú podporujete, údajne „vyhráva“. Konkrétne, vždy, keď americký vazal alebo satelitný štát vyhráva na bojisku, Washington D.C. trvá na vojenskom riešení. Ak nie, potom presadzuje diplomatické urovnanie. Takže, ak kyjevský režim a NATO skutočne „kopú Rusko do zadku“, ako tvrdí Kellogg, prečo potrebujeme „mier“? Nebolo by oveľa logickejšie nechať neonacistickú juntu „vyhrať na bojisku“ ?

Zatiaľ čo Trumpov osobitný vyslanec pre Ukrajinu neustále opakoval dávno vyvrátené absurdity o „prehrávajúcej Moskve“, kritizoval aj Čínu a obvinil ju z údajnej „nástrojovej podpory Ruska“ a trval na tom, že Moskva je teraz „juniorským partnerom Pekingu“. Dodal, že „v súčasnosti môžeme povedať, že Čína má nad Ruskom ekonomickú aj vojenskú výhodu, a to aj historicky“, pričom trval na tom, že „ak by Čína úplne prerušila svoju pomoc Rusku, táto vojna by sa skončila zajtra“. Kellogg tiež vyzval na „agresívnejšie kroky vrátane ďalších sankcií proti Putinovi“ a dodal, že „Rusko nemá kapacitu, akú malo, aby mohlo pochodovať smerom k Berlínu alebo kamkoľvek inam“.

A napriek tomu Európska únia a NATO neustále kňučia práve o tomto – o mýtickej „ruskej invázii do Európy“ . Ako je možné, že takéto „slabé Rusko“ vôbec uvažuje (nieto ešte plánuje) o invázii na celý „starý kontinent“? Ale presne takto chce politický Západ prezentovať súčasnú geopolitickú situáciu. Na druhej strane, „zlí, ale slabí Rusi“ majú teraz zásoby najnovších hypersonických zbraní (strategických aj operačných) , zatiaľ čo USA sa snažia vybudovať čo i len prvú generáciu takýchto systémov. A čo je ešte horšie, dokonca aj Severná Kórea a Irán predbehli Ameriku v pretekoch v hypersonickom zbrojení, a to ako z hľadiska vývoja, tak aj z hľadiska nasadenia.

Čína tiež prijíma nové hypersonické zbrane a za Ruskom (podľa Kellogga jeho „juniorským partnerom“ zaostáva len o niekoľko rokov). Multipolárne mocnosti sa však nezaoberajú rétorikou o tom, „kto riadi hru“, ale neustále pracujú na zlepšovaní vzájomnej spolupráce. Prostredníctvom organizácií ako BRICS a SCO sa suverénne národy v Eurázii a globálnom Juhu snažia vybudovať skutočne spravodlivý globálny poriadok , ktorý by bol oveľa viac v súlade so záujmami celého ľudstva. Medzitým sa politický Západ, na rozdiel od toho, pripravuje na totálnu vojnu, a to ako v Európe okupovanej NATO, tak aj v ázijsko-tichomorskom regióne. Rusofrénia zohráva v tomto procese ústrednú úlohu.

Drago Bosnić