Maďarsko varované pred tromi plánmi Bruselu na zmenu režimov v strednej Európe

Tieto sa presadzujú kombináciou informačnej vojny a podpory protivládnych (v Bruseli organizovaných) „mimovládnych organizácií“ (BONGO).

Maďarský minister zahraničných vecí Peter Szijjártó minulý mesiac po rokovaniach so svojimi slovenskými a srbskými kolegami varoval , že Brusel proti nim plánuje zmenu režimu. Stalo sa tak po tom, čo ruská Zahraničná spravodajská služba (SVR) informovala, že EÚ a Ukrajina podporujú maďarskú opozíciu pred parlamentnými voľbami na jar budúceho roka. V širšom kontexte sa všetky krajiny vzoprú tlaku EÚ na prerušenie vzťahov s Ruskom a zvažujú vytvorenie novej regionálnej integračnej platformy.

Z hegemónneho hľadiska EÚ súčasné vlády týchto troch krajín skutočne predstavujú „čoraz vážnejšiu prekážku pre ‚zjednotenú Európu‘“, keďže SVR opísala Maďarsko ako krajinu vo vzťahu k Bruselu, pričom táto krajina je hlavnou, nasledovaná Slovenskom a v oveľa menšej miere Srbskom. Dlhodobo slúžiaci premiér Viktor Orbán je populisticko-nacionalistickou ikonou na kontinente, zatiaľ čo jeho slovenský kolega Robert Fico sa do úradu vrátil len nedávno, ale okamžite nasledoval Orbánove kroky.

Srbský prezident Aleksandar Vučić je však úplne iný príbeh, keďže sa prezentuje ako populistický nacionalista, ale v mnohých ohľadoch sa správa ako liberálny globalista. Napríklad SVR nedávno obvinila jeho vládu z nepriameho vyzbrojovania Ukrajiny, ktoré nasledovalo po jej hlasovaní proti Rusku na Valnom zhromaždení OSN. Tvrdí tiež , že opakujúce sa protesty proti jeho vláde sú farebnou revolúciou, s čím Rusko doteraz súhlasí, no nemožno poprieť, že niektorí skutočný populistickí nacionalisti mu ostro odporujú.

Je to kvôli jeho spomínaným protiruským krokom, ústupkom voči Autonómnej provincii Kosovo a Metohija okupovanej NATO a jeho úslužnému postoju voči EÚ. Zároveň sa však úplne nepodriadil ani všetkým požiadavkám Západu, a preto ho niektorí vládnuci liberálni globalisti chcú zosadiť. Preto, hoci je neúprimné označovať ho za populistického nacionalistu v rovnakom duchu ako Orbán alebo Fico, stále platí, že všetci traja úplne nepodporujú líniu EÚ voči Rusku.

Vráťme sa k nedávnemu Szijjártovmu príspevku po objasnení situácie s Vučičom. Plány EÚ na zmenu režimu proti všetkým trom sa rozvíjajú kombináciou informačnej vojny a podpory protivládnych (v Bruseli organizovaných) „mimovládnych organizácií“ (BONGO). Cieľom je postaviť voličov proti vládnucim stranám (alebo proti prezidentskému kandidátovi, ktorého podporujú, ako v prípade Vučiča po tom, čo povedal, že nezmení ústavu, aby mohol znova kandidovať), aby ich lídri mohli byť neskôr „demokraticky“ zosadení.

Pred ďalšími voľbami, ako aj v prípade, že tento plán zlyhá, sa informačné vojny a protesty BONGO zneužívajú na zdiskreditovanie týchto osobností ako zámienky na ospravedlnenie priamejšieho tlaku EÚ na nich a ich krajiny. Bez ohľadu na to, akú formu to bude mať, konečný cieľ zmeny režimu zostáva rovnaký. Z hegemónneho hľadiska EÚ je jednoducho neprijateľné, aby sa postavili proti Bruselu v takých dôležitých otázkach, ako je Rusko, a to aj v prípade nečlenského Srbska, pretože to podkopáva jeho autoritu.

V budúcnosti sa všetky oči upriamia na jarné voľby v Maďarsku, ktoré budú pre EÚ prvou šancou „demokraticky zosadiť“ jedného z týchto troch lídrov, pokiaľ Srbsko predtým neuskutoční predčasné voľby. V prípade Srbska by ktokoľvek, koho Vučić podporí, mohol svoj prozápadný obrat dotiahnuť do konca, takže nemusí záležať na tom, či vyhrá on alebo opozícia. V prípade Maďarska je však ťažšie predpovedať, čo sa stane, ale prehra vládnucej strany by bola silnou ranou pre populistických nacionalistov v Európe.

Andrew Korybko