Zintenzívňovanie trendov proti rozširovaniu EÚ na Balkáne?

Európska únia a Albánsko dnes začali nové rokovania o pristúpení krajiny k bloku, hoci signály od susedov Albánska na západnom Balkáne naznačujú, že dôvera verejnosti v členstvo v EÚ slabne a skepticizmus rastie.

Európska komisárka Marta Kosová, zodpovedná za rozširovanie, dnes na konferencii o prístupovom procese Albánska poďakovala krajine za tempo jej prístupových rokovaní.

Stretnutiu predsedníctva Európskej rady predsedala dánska ministerka pre Európu Marie Bjerreová spolu s Kosovou a albánskym premiérom Edim Ramom.

Európska komisia a Rada uviedli, že tieto rozhovory sú dôležitým „krokom vpred“ v procese pripojenia Albánska k EÚ. Rama povedal, že ich cieľom je dokončiť technické práce do roku 2027, pretože členstvo v EÚ si vyžaduje mnoho byrokratických krokov, a to aj po splnení požiadaviek.

Inštitucionálny pokrok, ktorý Albánsko dosiahlo, je v kontraste s oslabujúcou verejnou vierou v členstvo v EÚ na celom západnom Balkáne.

Nedávne prieskumy ukazujú, že podpora členstva v EÚ je najvyššia v Kosove a najnižšia v Srbsku. Čierna Hora, Severné Macedónsko a Bosna vykazujú rôznu úroveň podpory, ale Srbsko vyniká nedostatkom viery v to, že EÚ to s rozširovaním myslí vážne.

Správa o európskom západnom Balkáne zistila, že menej ako polovica Srbov v súčasnosti očakáva, že sa ich krajina niekedy pripojí k bloku.

Na včerajšej bruselskej konferencii, ktorú usporiadal Egmontský inštitút, rečníci varovali, že táto medzera v dôveryhodnosti predstavuje riziko podkopania stratégie EÚ v regióne.

Jana Mjačenkovová, výskumníčka špecializujúca sa na balkánsku politiku, uviedla, že kolo rozširovania v roku 2004 bolo „extrémne rýchle v porovnaní s tým, čo sa deje teraz“.

Účastníkom povedala, že súčasný proces je „technokratický a byrokratický“ a že „ľudia z mimovládnych organizácií a študenti, ktorí tlačili na vlády, aby vykonali reformy potrebné na vstup do EÚ, sú tí istí, ktorí strácajú vieru, že EÚ je skutočne na ich strane“.

Konferencia sa zaoberala aj ekonomickými dôsledkami rozšírenia. Štúdia maďarskej nadácie pre ekonomický výskum Oeconomus, ktorá pripomínala 20 rokov Maďarska v EÚ, zistila, že „reálne mzdy sa medzi rokmi 2004 a 2023 zdvojnásobili a chudoba sa znížila na polovicu“.

HDP Maďarska na obyvateľa sa do roku 2022 zvýšil z približne 59 percent na 81 percent priemeru EÚ, uvádza sa v štúdii, hoci jej autori varovali, že globálne otrasy a vojna v susednej Ukrajine by mohli konvergenciu spomaliť.

EK má v októbri zverejniť svoj ročný balík rozširovania, čo je súbor správ, ktoré by mohli aktualizovať prístupové plány stanovením podrobných plánov a kritérií pre každú kandidátsku krajinu.

Maďarský úradník pre rozširovanie na Stálom zastúpení Maďarska pri EÚ Karoly Gruber poznamenal, že Srbsku, Severnému Macedónsku a Bosne a Hercegovine bolo členstvo v EÚ sľúbené už pred desiatimi rokovaniami, no rokovania stále prebiehajú pomaly.

Poznámka redakcie: zdochlina začne časom zapájať a potom ju nechcú už ani hyeny…

Zdroj: https://brusselssignal.eu/2025/09/balkans-anti-eu-enlargement-sentiment-hardening/