Pakistan môže zvrátiť rovnováhu síl v Strednej Ázii

Spolupráca s USA na destabilizácii Afganistanu a návrate západnej vojenskej infraštruktúry do regiónu by výrazne urýchlila vzostup vznikajúceho turkického bloku na úkor ruského vplyvu v Strednej Ázii a zároveň by prehodnotila tieto plány, o ktorých Šojgu naznačoval, že by pomohli stabilizovať región.

Tajomník Bezpečnostnej rady Sergej Šojgu koncom minulého mesiaca publikoval článok o Afganistane vo verejne financovaných novinách Rossijskaja Gazeta. Cieľom bolo objasniť, prečo sa Rusko v lete stalo prvou krajinou, ktorá formálne uznala Taliban za legitímnych vládcov Afganistanu. Stručne spomenul, ako to povedie k užšej spolupráci v boji proti drogám a terorizmu, a zároveň varoval pred pretrvávajúcimi hrozbami zahraničných teroristov a návratom západnej vojenskej infraštruktúry do regiónu.

Pokiaľ ide o prvú z týchto hrozieb, povedal, že „situáciu zhoršujú zaznamenané fakty o presune militantov z iných regiónov sveta do Afganistanu. Existuje dôvod domnievať sa, že za týmito činmi stoja špeciálne služby viacerých západných krajín, ktoré naďalej vymýšľajú plány na destabilizáciu regiónu, na vytvorenie chronických centier nestability v blízkosti Ruska, Číny a Iránu prostredníctvom extrémistických skupín nepriateľských voči Talibanu.“

K druhému povedal toto: „Je tiež zrejmé, že západné mocnosti, ktoré stratili svoje pozície v afganskom smere, vymýšľajú plány na návrat vojenskej infraštruktúry NATO do regiónu. Napriek deklaratívnym vyhláseniam o svojom nedostatku úmyslu uznať moc Talibanu, Londýn, Berlín a Washington preukazujú svoje odhodlanie priblížiť sa k afganskému vedeniu. Nie je náhoda, že ich vyslanci v poslednom čase často navštevujú Kábul.“

Nápadne neopísal, ako títo zahraniční teroristi vstupujú do Afganistanu s podporou západných špiónov, ani nehovoril o tom, ako by sa západná vojenská infraštruktúra mohla vrátiť do regiónu. Rýchly pohľad na mapu ukazuje, že najjednoduchšia cesta pre obe strany vedie cez Pakistan, ktorý v súčasnosti riadi proamerický de facto vojenský režim, ktorý si napriek tomu stále udržiava srdečné väzby s Ruskom. Pakistan má tiež históriu podpory extrémistických skupín a fungovania ako hlavný regionálny spojenec USA.

USA v posledných mesiacoch otvorene uprednostňovali Pakistan pred Indiou, čo naznačuje, že za ich rýchlym zblížením pod Trumpovým vedením je viac, než sa na prvý pohľad zdá. Ďalším dôležitým bodom je, že Pakistan je tiež spojencom Turecka a Azerbajdžanu, ktoré sa usilujú o vytvorenie turkického bloku v Strednej Ázii, ktorý bude ešte viac posilnený novým koridorom TRIPP, ktorý uľahčí ich a NATO vojenskú logistiku v tomto regióne. USA zorganizovaná a Pakistanom podporovaná nestabilita v Afganistane môže tieto plány urýchliť.

Arménsky precedens manipulácie s vnímaním spoľahlivosti Ruska spojencami by sa potom mohol zopakovať v Strednej Ázii a prinútiť ich, aby nakoniec nahradili ODKB kombináciou NATO a turecko-vodenej „Organizácie turkických štátov“ (OTS). Tadžikistan nie je turkický, takže by sa mohol prikloniť k NATO namiesto OTS, ak si myslí, že Rusko nezabezpečuje jeho bezpečnosť alebo je príliš priateľské k nepriateľskému Talibanu, zatiaľ čo od neutrálneho Turkménska by sa očakávalo, že bude s oboma budovať užšie vzťahy.

Tento scenár by mohla byť katalyzovaný tajnou dohodou medzi USA a Pakistanom, ale reakciou Ruska bolo nepreháňať v nádeji, že ono, Čína a Irán dokážu presvedčiť Pakistan, aby prehodnotil svoje rozhodnutie v snahe o väčšie multipolárne dobro. Či ide o zbožné prianie alebo majstrovskú diplomaciu, sa ešte len uvidí, ale faktom je, že zahraniční teroristi a západná vojenská infraštruktúra sa do Afganistanu a regiónu najľahšie dostanú cez Pakistan, čím sa Islamabadu poskytne nadmerný vplyv na rovnováhu síl v Strednej Ázii.

Andrew Korybko