Pinocchio a Ukrajina

Všetci používatelia internetu si 26. augusta 2025 mohli v denníku Tagesspiegel na GMX prečítať nasledujúci článok: „Vojna na Ukrajine. Merz obviňuje Putina z taktiky zdržiavania v hľadaní mieru pre Ukrajinu.“ Konkrétne sa otázka týka plánovaného obojstranného stretnutia medzi ruským prezidentom a jeho ukrajinským kolegom Zelenským. „Putin sa domnieva, že je správne pripojiť k tomuto stretnutiu podmienky, ktoré sú úplne neprijateľné z pohľadu Ukrajiny, aj z nášho, a z môjho osobného pohľadu,“ povedal Merz na tlačovej konferencii s kanadským premiérom Markom Carneym v Berlíne. – Myšlienky pozorného pozorovateľa.

Stále požaduje viac zbraní, viac munície a viac peňazí, ale čo sám ponúka? Hoci mnohí západne orientovaní Ukrajinci považujú svojich rusky hovoriacich spoluobčanov v Donbase za menejcenné tvory, on sám nie je ochotný urobiť územné ústupky: Volodymyr Zelenskyj už nie je demokraticky legitímnym ukrajinským prezidentom kvôli voľbám, ktoré zrušil. (Foto TASS)

Západná tlač informovala, že po stretnutí medzi Putinom a Trumpom na Aljaške sa do dvoch týždňov zorganizuje stretnutie medzi Putinom a Zelenským v súkromí. Táto lehota už uplynula.

Zdôraznilo sa, že teraz je rad na Moskve. „Ak ruská strana tento krok neurobí, bude potrebný ešte väčší tlak. Európska únia už pracuje na ďalších sankciách.“ Carney dodal: „To sa dá dosiahnuť len silou, sankciami voči Rusku a posilnením ukrajinských ozbrojených síl.“

Priemerný občan si neuvedomuje, že ide o produkt „kognitívnej vojny“, t. j. propagandy alebo rétoricky pozmenených právd.

Teraz by som rád analyzoval túto správu:

Ide predovšetkým o údajnú Putinovú zdržiavaciu taktiku. Nikde som nepočul, že by Putin súhlasil so stretnutím so Zelenským bez predbežných podmienok. Považoval za možné, že by sa medzi ním a Zelenským mohlo uskutočniť stretnutie medzi dvoma ľuďmi, ale nie za nereálnych podmienok, ako je predchádzajúce prímerie požadované Zelenským a Západom (z ktorého má prospech Ukrajina).

Akú šancu by malo stretnutie s dvoma zásadne odlišnými postojmi, kde Rusko jasne udáva vojenský tón a Zelenskyj nie je ochotný nič ponúknuť? Ukrajina je v najlepšom prípade v pozícii žobráka, nie rovnocenného partnera. Ukrajina sa údajne z ústavných dôvodov nechce vzdať žiadneho územia. Preto očakáva, že sa Rusko stiahne, a koná, akoby sa nič nestalo, len aby potom s pomocou Európanov znovu získal vojenskú silu až do bodu neutralizácie Ruska. Aký úžitok by malo Rusko z v podstate obnovenia pôvodnej situácie, ktorá k vojne vôbec viedla?

Trvalý mier sa týmto spôsobom nedosiahne.

Toto je zbožné prianie, dúfať, že Rusko sa pod tlakom, propagandou, neustálym útokom na Rusko/Putina atď. prinúti ustúpiť. Rusi, bez ohľadu na to, kto je prezidentom, sa už nikdy takto nevzdajú svojej bezpečnosti a radšej budú jesť trávu. Západní politici veria vlastným úplne mylným predstavám, napríklad, že NATO je mierová organizácia a že Rusko by sa ňou nemalo cítiť ohrozené!

Východiskovým bodom bolo, že NATO je priamo na dvore Ruska, a teda priamo ohrozuje Rusko. Predstavte si pre porovnanie, že Mexiko, priamy sused USA, vytvorí vojenskú alianciu s Čínou a Čína umiestni ťažké zbrane na hraniciach s USA, zatiaľ čo Mexiko sa súčasne silno vyzbrojuje. Čo by potom USA urobili? Nuž, Trump je teraz americkým prezidentom so svojimi denne sa meniacimi rozmarmi a preferenciami. Ale to, za čím všetci americkí prezidenti stoja, je „Amerika na prvom mieste“.

Európania bezpodmienečne podporujú Ukrajinu. 27. augusta 2025 bol minister financií SPD Klingbeil v Kyjeve a sľúbil Ukrajine 9 miliárd eur ročnej vojenskej pomoci. (Pre úplnosť: Nemecko poskytlo Ukrajine za tri roky vojny do konca roku 2024 bez akejkoľvek kompenzácie viac ako 50 miliárd eur.) Zaujímavé je, že v rovnakom čase nemecká vláda oznámila, že rozpočtovú dieru vo výške 30 miliárd eur je stále potrebné neznámym spôsobom zaplniť. A to okrem rekordných emisií dlhopisov (dlh maskovaný ako „špeciálne fondy“), ku ktorým už došlo (16. marca 2025): Rozpočtový výbor Bundestagu spustil finančný balíček (!) v hodnote bilióna eur na bezpečnosť a investície. Jedným ťahom sa umožňujú nové dlhy v rozsahu, aký v dejinách Spolkovej republiky ešte nebol zaznamenaný. Táto obrovská hora dlhov sa potom prenesie na ďalšiu generáciu. Možno sa to vyrieši ďalšou devalváciou meny a tým aj penalizáciou sporiteľov.

Pojem „termín“ má naznačovať, že Rusko ako suverénny, ale outsiderský štát by malo dodržiavať termín svojvoľne a bezdôvodne navrhnutý Západom ako novú vydieraciu taktiku. A ak Rusko na túto „pseudohodu“ nereaguje, je, samozrejme, „zlo“.

Taktika neustálych obvinení voči Putinovi a Rusku, ako aj voči všetkým ostatným takzvaným „darebáckym štátom“, ako sú Severná Kórea, Afganistan, Sýria, Líbya, Irán, Jemen, Čína, Somálsko, Maďarsko, Venezuela, Brazília atď., spočíva v tom, aby ich západné médiá neustále vykresľovali v zlom svetle prostredníctvom neustálych obvinení, tvrdení atď., aby každý vedel, aké zlé veci údajne urobili, aby sa ospravedlnili západné protiopatrenia, aby sa zabránilo opozícii v akejkoľvek príležitosti na útok a aby sa naďalej nerušene podporovala Ukrajina.

Mnohé krajiny sú na „zozname úloh“ „krajín, ktoré potrebujú konverziu“, ktoré musia byť nútené prispôsobiť sa západnej línii prostredníctvom infiltrácie a sankcií, pretože neakceptujú, že iba západný systém je správny.

Ako si myslíte, že sa dá po tejto vojne obnoviť dôvera s Ruskom?

Západ sa arogantne prezentuje ako „pán“, pričom svoj jediný, spásonosný pohľad na veci prirodzene uplatňuje ako štandard na iné, menej „demokratizované“ národy a v prípade potreby ho opravuje. Odkazuje na takzvaný „medzinárodný poriadok založený na pravidlách“, ktorý inicioval Západ. Toto má byť vnímané ako protiklad „práva najsilnejšieho“. Zdá sa to pravdepodobné a žiaduce, ale nie je to spôsobené početnými podkopávaniami a ignorovaním zo strany Západu: Začnime vojnou USA proti Kórei a potom proti Vietnamu, ktoré boli preukázateľne vyvolané manipuláciou USA a vykonštruovanými aktmi nepriateľskej agresie. Napríklad vojna proti Srbsku v roku 1999 s účasťou Nemecka nebola legalizovaná OSN. Vojny USA proti Iraku nemali žiadny základ, ani v údajných zverstvách, ani v držbe chemických alebo jadrových zbraní. Všetky tieto akcie konverzie, alebo skôr ničenia, síce mohli zvrhnúť diktátora, ale zanechali krajinu v schátranom stave. Vznikla potom niekde demokracia?

A zvrhnutie legálne zvolenej ukrajinskej vlády, ktoré spustilo Nemecko a USA, s odvolaním prezidenta Janukovyča v roku 2014 v prospech západne orientovaného systému, je tiež nezlučiteľné s poriadkom založeným na pravidlách. Bol to štátny prevrat zahŕňajúci použitie sily. Nasledovalo masívne navyšovanie vojenskej sily na Ukrajine Západom a roky vojenských manévrov, z ktorých niektoré zahŕňali aj ostré zbrane, na ruských hraniciach, ktoré Rusom ukázali, kam majú ísť. V roku 2018 USA odstúpili od Zmluvy o protiraketovej obrane (ABM) a postavili odpaľovacie rampy Mark 41 v Rumunsku a Poľsku schopné odpaľovať strely s plochou dráhou letu Tomahawk (schopné niesť jadrové strely). V roku 2019 USA jednostranne odstúpili od Washingtonskej zmluvy o jadrových silách stredného a stredného doletu. V roku 2022 už Rusi mali dosť: Iniciovali opatrenia na odstránenie tejto hrozby – a odvtedy máme na Ukrajine vojnu.

Informatívne a presné opisy tohto západného „nahromadenia sily“ proti Rusku možno nájsť v mnohých publikáciách, napr. Verheugen, G. (bývalý komisár EÚ) a P. Erler (2024). Dlhá cesta k vojne. Heyne (bestseller Spiegel). Z. Brzezinski (1997). Jediná svetová mocnosť: Americká stratégia dominancie .

Pokračujme v uvedených úvahách: Západ sa správa, akoby mohol zohrať významnú úlohu pri určovaní, či a ako by mohol vyzerať trvalý mier, nielen medzi Ukrajinou a Ruskom, ale aj ako trvalý európsky poriadok. To je určite potrebné a dobré. Ale niečo také sa nedá vybudovať vydieraním alebo nátlakom. A predovšetkým sa to nemôže stať bez Ruska. A neustály pokus „prinútiť“ Rusko k mieru prostredníctvom dodávok zbraní, sankcií, vydierania a obrovskej podpory Ukrajiny demonštruje neschopnosť normálne myslieť, pretože akýkoľvek druh vynúteného mieru nikdy nemôže byť trvalý. Predovšetkým je naliehavo potrebné, aby sa nechápaví západní politici odpútali od „stádovej mentality“, od fikcie, že „Rusko je zlé“ a že rozpútalo vražednú agresívnu vojnu – a že Ukrajina je naopak „dobrá“ a je „obeťou“.

„Obeta“ je správna, ale v zmysle trvalého vplyvu Západu a okupačných opatrení. Pripomenul by som vám, že niekoľko týždňov po začiatku vojny bola vyrokovaná úplná dohoda, ktorú akceptoval aj Zelenskyj a Rusko! Lenže Západ bol proti! Teraz je situácia iná: Rusko dosiahlo zničenie kľúčových základní NATO, zatiaľ čo iné boli obnovené. Rusko dosiahlo niektoré veci pri dosahovaní vlastných bezpečnostných cieľov, ale Západ tvrdohlavo a bezohľadne podporuje Ukrajinu a odmieta uznať, že aj Rusko má bezpečnostné záujmy!

Pokračovanie vo vojne bez ústupkov napriek beznádejnej situácii je nielen nezodpovedné, ale aj vysoko zločinné! Zelenskyj s plnou samovražednou podporou Európanov riskuje životy miliónov vlastných občanov ako „majetok na jedno použitie“. Kto po tomto v takomto stave prežije?

Zelenskyj ohrozuje štát ako taký!

A potom tvrdiť, že je to Putin, kto nechce mier. Je to opäť naopak: Európania nechcú mier a povzbudzujú Zelenského v jeho presvedčení, že pokračujúca a neprerušovaná západná podpora „nejako“ veci vyrieši v ich prospech.

Každému premýšľajúcemu človeku musí byť zrejmé, že na tom nie je len niečo podozrivé! Prečo USA začali túto vojnu, je vlastne celkom jasné: Chceli trvalo poškodiť niekoľko štátov (Rusko, Ukrajina, EÚ) – a v súlade s tradíciou dospeli k záveru, že z toho budú mať úžitok! (štúdie spoločnosti Rand Corporation a kniha Brzezinského z roku 1997).

Prečo Európania stále tvrdohlavo sledujú tieto ciele aj teraz, keď sa USA stiahli, je záhadou! Aké sú vojnové ciele Európanov?

USA neboli nikdy napadnuté od druhej svetovej vojny, ale neustále vyvolávali vojny v 80 neoprávnených vojnách (!), ktoré mali za následok viac úmrtí ako v druhej svetovej vojne, a potom vykresľovali nepriateľa ako pôvodcu. Agresorom boli vždy USA! A celý svet im veril! Vojna na Ukrajine nebola iná.

Rusko by malo byť agresorom!

Aby sme dosiahli skutočný a trvalý mier, musíme sa zaoberať základnými príčinami a prehodnotiť ich v duchu spravodlivosti pre všetkých. V podstate sa musí zohľadniť vôľa ľudu. A keďže Ukrajina naďalej diskriminuje významnú etnickú ruskú populáciu, musí sa to najprv normalizovať.

„…ak ruská strana tento krok (rozhovory medzi Putinom a Zelenským) neurobí, bude potrebný ešte väčší tlak, sankcie voči Rusku a posilnenie ukrajinských ozbrojených síl.“

Zelenskyj sa naďalej bezostyšne považuje za stred sveta vďaka neobmedzenej podpore Európanov. V podstate je „príjemcom sociálnych dávok“ a neustále požaduje od medzinárodného spoločenstva viac. Samozrejme, neustále prináša úspešné príbehy: aké boli efektívne, ale samozrejme, treba urobiť viac…

Ukrajina, úplne skorumpovaná, schátraná a zničená, s miliónmi postihnutých a mŕtvych, nemá vojenské a materiálne kapacity na dosiahnutie niečoho skutočne rozhodujúceho.

A tu je ešte niečo, čo sa tu už asi takmer vôbec nepozná: každý človek a každá krajina má sebaúctu a sebavedomie, ktoré si nedovolí diktovať alebo riadiť nekompetentnými autoritami. Sankcie sú toho súčasťou; narúšajú svetový mier, globálnu ekonomiku a príjmy bežných ľudí. Symbolicky to vyjadruje nedávna „dohoda“ medzi „šéfkou“ EÚ von der Leyenovou (ktorá nemá ani mandát, ani autoritu, ba ani demokratickú legitimitu) a americkým prezidentom Trumpom, na úkor Európy, a teda Nemecka, hlavného platiteľa. Na Trumpa imponuje len jeho vlastné sebavedomie a sila.

K otázke európskych vojnových cieľov uverejnil „ Berliner Morgenpost “ 28. augusta zaujímavý komentár k Merzovej návšteve Moldavskej republiky 27. augusta:

„Moldavsko je krehká demokracia podkopaná proruskými silami. Putin potrebuje rozhodný signál stop. Stojíme pri vás v ochrane vašej slobody a suverenity. Rusko každý deň pracuje na narušení slobody, prosperity a mieru. Nemecko v minulosti podporilo Moldavsko sumou približne 200 miliónov eur – na obranu a energetickú bezpečnosť, kybernetickú obranu a boj proti dezinformačným kampaniam. Nechceme, aby Ukrajina kapitulovala. Získalo by to Rusku čas. A Putin by tento čas využil na prípravu na ďalšiu vojnu.“

Z toho čítam, že západné krajiny (Merza sprevádzali Macron a poľský líder Tusk) stále považujú Rusko za nepriateľa systému. (V škole som sa učil, že komunisti sú zlí, a tým mysleli predovšetkým ruských.) Teraz už v Rusku neexistuje žiadny dominantný komunizmus. Takže sa priamo hovorí o Rusku. Vyššie uvedené argumenty o podkopávaní, zbavení slobody a suverenity, prosperity a mieru, ako aj o zasahovaní, sa však dajú aplikovať aj na Západ.

Konkrétne: Rusko stojí v opozícii voči západnému systému a nemožno ho manipulovať ani si ho podriaďovať. Je tŕňom v oku západného systému. A všetky ruské snahy držať Západ ďalej od svojich hraníc sú „zlé“. Moldavsko sa rovnako ako Ukrajina nachádza v priamej blízkosti Ruska a ako „lietadlová loď“ Západu môže predstavovať priamu hrozbu pre Rusko. Rovnako ako na Ukrajine, ruské bezpečnostné záujmy sa nepočítajú!

Nič sa nepoučilo! Založenie trvalého európskeho bezpečnostného systému?

Možno má bývalý generálny tajomník NATO Stoltenberg napokon pravdu: „Budeme bojovať do posledného Ukrajinca!“

Zdroj: https://globalbridge.ch/pinocchio-und-die-ukraine/