Tri roky po bombových útokoch na Nord Stream

Vyšetrovanie teroristického bombového útoku na sústavu plynovodov Nord Stream I a II, umiestnených na dne Baltského mora, je v plnom prúde. Už teraz poskytuje presnú a jasnú mozaiku udalostí. Útok zorganizovali a uskutočnili ukrajinské špeciálne služby. Navyše je vysoko pravdepodobné, že páchateľom poskytli výraznú pomoc Poliaci. Nasledujúci text je príbehom sústavy Nord Stream, podaný v geopolitických a ekonomických súvislostiach. Slovenskí progresívno-liberálni novinári vám neskreslený obraz reality neponúknu. Chcú pred vami utajiť pravdu, lebo neslúžia verejnosti, ale pochybným politickým záujmom.

Prvé podozrenia vedú na Ukrajinu

Podmorské teroristické bombové útoky proti sústave Nord Stream boli spáchané 26. septembra 2022. V nemeckých médiách sa začali objavovať detailné informácie o priebehu vyšetrovania prípadu len nedávno, avšak prvé zaujímavé poznatky začali prenikať na svetlo sveta oveľa skôr.V júni 2023 vysvitlo, že holandská vojenská spravodajská služba MIVD už v prvej polovici roku 2022 zachytila informácie o prípravách útoku na plynovod. MIVD identifikovala, že Kyjev plánuje útok proti infraštruktúre na dne Baltského mora na jún 2022 a akcia sa má uskutočniť pod priamym vedením vtedajšieho hlavného vojenského veliteľa ozbrojených síl Ukrajiny Valerija Zalužného, súčasného veľvyslanca vo Veľkej Británii. Holanďania o svojich zisteniach obratom informovali CIA. Američania následne varovali Ukrajincov, aby od plánu upustili. K útoku naozaj nedošlo v polovici júna, ale až v septembri. Možno aj so súhlasom vtedajšej Bidenovej administratívy, ale to sa zrejme nikdy nedozvieme.V novembri 2023 bola zverejnená informácia, že činnosť komanda, ktoré na výkonnej úrovni uskutočnilo bombové útoky na sústavu Nord Stream, koordinoval plukovník Roman Červinsky, bývalý veliteľ špeciálnych jednotiek ukrajinských ozbrojených síl.V júni 2024, teda viac ako pred rokom, vyšlo najavo, že nemecké orgány vydali medzinárodný, respektíve európsky zatykač na ukrajinského inštruktora potápania Volodymyra Žuravleva. Po spáchaní útoku sa mal ukrývať v Poľsku. Orgány Poľskej republiky vydaný zatykač ignorovali. Dokonca umožnili Žuravlevovi uniknúť na Ukrajinu v diplomatickom aute ukrajinského vojenského pridelenca. Poľsko bolo od začiatku jedným z hlavných európskych kritikov projektu Nord Stream. Po vypuknutí vojny na Ukrajine zastávala Varšava voči Rusku militantnejšie postoje ako USA a Británia dohromady. Preto neprekvapuje, že Poliaci nemali záujem uviesť do praxe zatykač na Žuravleva. Nebolo teda prekvapujúce, ako by bolo Poľsko do teroristického útoku proti sústave Nord Stream zainteresované viac, ako sme sa mohli doteraz domnievať.

Ešte viac stôp vedie na Ukrajinu

V auguste 2025 začali nemecké médiá uverejňovať ďalšie detailné informácie o výsledkoch vyšetrovania. Kým sa k ním dostaneme, je potrebné konštatovať, že mediálne výstupy nesú všetky znaky riadených únikov buď z nemeckého Spolkového kriminálneho úradu, alebo zo spolkovej prokuratúry, perspektíve ide o kombináciu oboch zdrojov. Dôvody poskytovania informácií médiám zo spisu môžu byť rôzne. Azda sa uskutočňujú s tichým vedomím vlády v Berlíne, ale aj proti jej vôli. Nech je to tak alebo onak, je zjavné, že isté kruhy v Nemecku majú záujem na tom, aby sa o zainteresovaní Ukrajiny na akte terorizmu hovorilo otvorene a aby nebol prípad z „diplomatických“ dôvodov pozametaný pod koberec.Jedným z kľúčových dôkazov o priamej zaangažovanosti štátnych orgánov Ukrajiny na bombovom útoku proti sústave Nord Stream sú pasy, použité páchateľmi počas cestovania v spojitosti s operáciou. Išlo o pravé ukrajinské pasy, vydané príslušnými štátnymi orgánmi. Boli v nich uvedené falošné mená. Iba štátny orgán, polícia alebo spravodajská služba dokážu zabezpečiť vydanie originálneho pasu na fiktívne meno držiteľa. Skutočné identity páchateľov sa Nemcom podarilo overiť na základe záberov kamier z diaľnic alebo hraničných priechodov, respektíve na základe iných stôp (viď nižšie).Z uniknutých informácií vyplýva, že medzi podozrivými je nielen Volodymyr Žuravlev, ale aj ďalší inštruktor tej istej školy potápania Jevhen Uspensky, ktorý bol podľa vyšetrovateľov členom ukrajinského sabotážneho tímu, čo sa mal nedávno pokúsiť podobným spôsobom poškodiť na dne Čierneho mora plynovod TurkStream, prepravujúci zemný plyn z Ruska do Turecka.Celkovo nemecká strana vydala zatykače na šesť osôb, aj keď podľa doterajších výsledkov vyšetrovania bolo páchateľov dovedna sedem, jeden však údajne medzičasom padol na fronte. Ďalšieho podozrivého Serhija Kuznecova, považovaného za vedúceho operatívnej skupiny, sa podarilo zadržať v Taliansku. Aj tento podozrivý sa s veľkou pravdepodobnosťou po spáchaní útoku bez problémov ukrýval v Poľsku. V Taliansku bol pravdepodobne na dovolenke. Členmi teroristickej skupiny boli aj štyria potápači vrátane ženy, ktorá pôsobila v istej potápačskej škole v Kyjeve. Dôležitým článkom komanda bol aj expert na výbušniny. Pravdepodobne zostrojil štyri bomby z vysoko výbušnej zmesi oktogénu a hexogénu. Na prepravu páchateľov a výbušnín si komando v nemeckom Rostocku prenajalo plachetnicu pomenovanú Andromeda. Plavidlo kormidloval skúsený kapitán z ukrajinského čiernomorského mesta Odesa.

Andromeda: Ostrov dôkazných pokladov

Vyšetrovateľom sa podarilo nielen nájsť plachetnicu Andromeda, ale aj mali obrovské šťastie, pretože páchatelia po sebe takpovediac nepoupratovali. Policajní technici preskúmali každý centimeter štvorcový lode. Podarilo sa im zaistiť množstvo biologických aj chemických stôp. Napríklad jeden páchateľ v minulosti podstúpil výcvik v nemeckej armáde (Bundeswehr). V rámci programu vypisoval viaceré doklady. Spolkový kriminálny úrad inkriminované dokumenty zaistil a podarilo sa mu z nich získať vzorku DNA, ktorá sa zhodovala s jedným z profilov nájdených na Andromede. Iný páchateľ v minulosti poskytol v záležitosti vízovej povinnosti holandským orgánom odtlačky prstov. Zhodné odtlačky boli následne objavené a zaistené na Andromede.Na plavidle sa našli aj stopy chemických látok, z ktorých boli zostrojené štyri bomby, použité pri likvidácii sústavy Nord Stream. Všetky stopy by boli zrejme nenávratne stratené alebo aspoň výrazne kontaminované, ak by páchatelia dôkladne chemicky vyčistili plavidlo alebo ak by si medzitým jachtu prenajal niekto iný. Vyšetrovateľom sa jachtu podarilo lokalizovať a zadržať pre potreby trestného konania skôr, ako na ňu stihla nastúpiť iná posádka.Okolnosť, že páchatelia teroristického útoku sa neobťažovali so zahladzovaným biologických a chemických stôp, je veľavravná. Nasvedčuje tomu, že si boli istý krytím a ochranou ukrajinských štátnych orgánov, prípadne krajín spolupracujúcich s Kyjevom na spáchaní bombových útokov.

Čo sa stalo 26. septembra 2022?

Sústava Nord Stream pozostáva z dvoch samostatných projektov. Každá má odlišnú vlastnícku štruktúru. Obe spája účasť ruského štátneho Gazpromu. Nord Stream I aj Nord Stream II má každý po dve vlákna/potrubia, teda dovedna ide o štyri plynovodné rúry v hĺbke od 70 do 90 metrov na dne Baltského mora. Plynovody dlhé 1 224 kilometrov sa začínajú v ruskom meste Vyborg a ústia pri nemeckom meste Lubmin.V čase útokov bol Nord Stream I v prevádzke viac ako desať rokov. Nord Stream II bol v procese certifikácie a mal začať prepravovať plyn koncom roku 2022. Každý vetva bola schopná ročne prepraviť 55 miliárd metrov kubických plynu, teda kumulovaná kapacita oboch vetiev bola 110 miliárd kubíkov (ročná kapacita každého jedného vlákna/potrubia je 27,5 mld. kubíkov).Páchateľom-potápačom sa podarilo umiestniť výbušniny ku všetkým štyrom vláknam oboch vetiev v priestoroch  medzinárodných vôd, spadajúcich do exkluzívnych ekonomických zón Dánska a Švédska. K zariadeniam boli s najväčšou pravdepodobnosťou pripojené časové spínače. Nálože boli aj úspešne odpálené, ale zo štyroch vlákien (potrubí) boli zničené „len“ tri. Teoreticky by bolo možné využívať jedno potrubie na prepravu plynu z Ruska do Nemecka a odtiaľ napríklad do Česka, prípade severovýchodného Francúzska. Ako je však všeobecne známe, z politických a ideologických dôvodov je to aspoň nateraz vylúčené.Prvý výbuch zaznamenali seizmológovia v dánskej exkluzívnej ekonomickej zóne o 2:03 h stredoeurópskeho letného času 26. septembra 2022. Vedci potvrdili, že išlo o otrasy spôsobené neprirodzeným pôsobením, človekom vyvolanou explóziou s magnitúdou 2,3 Richterovej stupnice. Ďalšie tri človekom spôsobené výbuchy s magnitúdou 2,1 boli seizmológmi detegované v ten istý deň vo švédskej exkluzívnej ekonomickej zóne o 19:03 h.Okrem toho, že explózie spôsobili nefunkčnosť troch plynovodných vláken s celkovou ročnou kapacitou 82,5 miliardy metrov kubických plynu, štátom sponzorovaní ukrajinskí teroristi napáchali aj obrovské škody na životnom prostredí a ovzduší. Podľa dánskych vedcov uniklo z troch prasknutých potrubí 150 000 ton metánu, čo predstavuje ekvivalent 14 600 000 ton oxidu uhličitého. Metán je plyn vyvolávajúci extrémne silný skleníkový efekt, oveľa mocnejší ako oxid uhličitý. Namerané hodnoty zodpovedajú tretine ročných skleníkových emisií Dánska. Podstatný rozdiel spočíva v tom, že k uvoľneniu metánu do mora a odtiaľ do atmosféry prišlo v priebehu niekoľkých hodín.Okrem spomínaných zhubných vplyvov bomby vyhubili všetok morský život v okruhu štyroch kilometrov od epicentra explózií. Výbuchy poškodili sluch morských živočíchov v okruhu päťdesiat kilometrov. Je príznačné, že kým proti výstavbe sústavy Nord Stream hlasne protestoval environmentálny tretí sektor, zelení aktivisti zoči-voči tejto ekologickej katastrofe zväčša mlčali alebo sa nechali počuť len veľmi nedôrazne.

Niekoľko politických súvislostí

Hneď, keď v prvom desaťročí 21. storočia uzreli svetlo sveta plány výstavby podmorského plynovodu na dne Baltského mora, projekt narážal na kritiku viacerých členských štátov Európskej únie a Spojených štátov. Spomedzi Európanov nahlas kričali najmä Poliaci, ale v danom čase a v danej ekonomickej situácii sa ohradzovalo aj Slovensko. Argumenty proti Nord Streamu boli dvojaké. Po prvé, priamym prepojením Ruska s Nemeckom sústavou plynovodov sa posilní závislosť nielen Berlína, ale aj Európy od Moskvy a posilní sa jej geopolitický vplyv v EÚ. Po druhé, vybudovaním prepojenia cez Baltské more prídu o významnú časť príjmov z tranzitu plynu nielen Ukrajina, ale aj členské štáty EÚ Slovensko a Maďarsko.Do veľkej miery išlo o falošné argumenty. Štáty bez nerastných zdrojov sú vždy závislé od štátov disponujúcich surovinami. Platí to v každom kúte zemegule. Tí, čo nerastné suroviny potrebujú, sa usilujú hľadať najlacnejšie a najkratšie cesty, vedúce k ich získaniu. Falošnosť citovaných argumentov spočívala aj v tom, že dovtedy jestvujúce plynovodné prepojenia medzi Ruskom a Európou, čo viedli napríklad cez Poľsko, Bielorusko a Ukrajinu, mali tri základné nedostatky. Po prvé, sú staré a ich rekonštrukcia by bola nákladnejšia ako výstavba projektu Nord Stream. Po druhé, ich kapacita by nepostačovala neustále rastúcej spotrebe európskeho priemyslu a domácností. Po tretie, Ukrajina a Poľsko už niekoľko rokov neboli z politických a ideologických dôvodov spoľahlivými partnermi, schopnými zabezpečiť nerušený tranzit plynu z východu na západ.Vo svetle aktuálnej geopolitickej situácie vyznievajú vyššie uvádzané argumenty proti sústave Nord Stream komicky. Zničenie a znefunkčnenie troch zo štyroch línií potrubí totiž vytvorilo vhodné podmienky na obnovenie dôležitého postavenia Ukrajiny z hľadiska tranzitu ruského plynu do Európy cez Slovensko a Maďarsko. Ukrajina však tranzit blokuje, čím sa stáva politický argument proti projektu Nord Stream úplne nefunkčný a smiešny. V tomto ohľade neobstojí ani tvrdenie, že Ukrajina je vo vojnovom konflikte s Ruskom, a preto nie je v jej záujme zabezpečovať tranzit plynu. Existujú na to prinajmenšom tri dôvody:Po prvé, Ukrajina potrebuje ako soľ hotové peniaze. Poplatky za tranzit nie sú hádzaním európskych zdrojov do bezodnej čiernej diery, ale normálne výnosy zo zmysluplnej ekonomickej aktivity.Po druhé, na geopolitickej šachovnici sa nikdy nehrá len s bielymi a čiernymi figúrkami. Skúsení a múdri vodcovia dokážu aj v čase vojny prijímať rozhodnutia, ktoré môžu na prvý pohľad vyzerať nelogicky alebo nemorálne, ale v konečnom dôsledku prinesú ich štátom a národom osoh.Po tretie, priemysel EÚ, generujúci zdroje nevyhnutné na financovanie fondov únie, ktoré sú určené aj Ukrajine, jednoducho nemôže byť konkurencieschopný, ak je poháňaný drahým plynom z absurdne vzdialených geografických končín. Ak Ukrajina blokovaním tranzitu plynu škrtí ekonomiky spojencov, nezaslúži si, aby jej ktokoľvek poskytoval ďalšiu pomoc.

Realita 2025

Ak chceme správne porozumieť závažnosti dôsledkov, spojených s trvalým a pravdepodobne neopraviteľným poškodením troch zo štyroch vlákien systémov Nord Stream I a II, musíme si urobiť aspoň hrubý obraz o stave plynového trhu Európskej únie. Vychádzajme z čo najčerstvejších dát, aké máme k dispozícii, teda z prvého štvrťroku 2025 (ďalej aj Q1 2025).Za prvé tri mesiace roku 2025 EÚ spotrebovala 119 miliárd metrov kubických plynu, z toho členské štáty únie boli schopné vyťažiť len 8,6 miliárd kubíkov (Holandsko 2,5; Rumunsko 2,4; Nemecko 1; Dánsko 0,8 a zvyšok nestojí za reč). To znamená, že v Q1 2025 členské štáty EÚ museli takmer 111 miliárd metrov kubických plynu buď vyčerpať zo zásobníkov, alebo doviezť z iných trhov.Za prvý štvrťrok sa celkový import plynu vyšplhal na 69 miliárd metrov kubických. Z toho 55 percent prostredníctvom plynovodov a až 45 percent vo forme extrémne drahého skvapalneného plynu (LNG). V priebehu Q1 2025 bolo najväčším dodávateľom plynu na trh EÚ Nórsko s podielom 31 percent, v absolútnom vyjadrení išlo o 21,7 miliardy metrov kubických. Nasledovali USA s podielom 24 percent, čo bolo 16,6 miliardy kubíkov, až tretie bolo Rusko s podielom 14 percent, v absolútnom vyjadrení to predstavovalo 9,7 miliardy kubíkov. Ďalšími tromi najväčšími dodávateľmi plynu na trh EÚ boli krajiny severnej Afriky (21 %; 4,6 mld.), Azerbajdžan (7 %; 2,6 mld.) a Katar (4 %; 1,6 mld.).Je potrebné zvýrazniť, že všetok plyn dovezený z Ameriky bol vo forme enormne nákladného LNG, čím sa USA stali najväčším dodávateľom tejto komodity s trhovým podielom 53 percent. Ide o fakt o to znepokojujúcejší, že aj Rusko exportovalo do EÚ viac LNG (5,1 miliardy kubíkov) než plynu prostredníctvom plynovodov (4,6 miliárd kubíkov). Samozrejme, cez plynovody dopravilo do Európy najviac plynu Nórsko – 20,6 miliardy kubíkov, čo predstavovalo 55-percentný podiel na trhu s plynom prepravovaným rúrami.V Q1 2025 bola priemerná veľkoobchodná cena megawatt hodiny 47 eur, čo bolo o deväť percent viac ako v predchádzajúcom štvrťroku a o 71 viac ako v prvom štvrťroku 2024. Priemerná maloobchodná cena megawatt hodiny sa v Q1 2025 dostala na úroveň 112 eur, čo predstavovalo šesťpercentný nárast tak v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom, ako aj v medziročnom vyjadrení.

Realita 2020

A teraz sa pozrime na to, ako vyzrel plynový trh EÚ pred piatimi rokmi, teda v prvom štvrťroku 2020 (ďalej aj Q1 2020). Uvedené obdobie je zaujímavé z troch dôvodov. Po prvé, spotreba plynu, a teda aj jeho obchodovanie boli znížené v dôsledku hystérie spojenej s COVID-19. Po druhé, výstavba druhej vetvy plynovodu Nord Stream II bola v plnom prúde s výhľadom na ukončenie do konca roku 2022. Prvé vlákno Nord Stream I bolo v prevádzke od júna roku 2011, druhé vlákno od apríla 2012. Po tretie, geopolitické napätie medzi Ruskom a EÚ, respektíve NATO bolo veľké, ale vojna na Ukrajine nevypukla ešte dva najbližšie roky.V dôsledku spomalenia ekonomiky, spôsobenej karanténnymi opatreniami, medziročne poklesla na trhu EÚ v Q1 2020 spotreba plynu o päť percent na celkových 131 miliárd metrov kubických. Z toho členské štáty únie boli schopné vyťažiť menej ako 16 miliárd kubíkov, zvyšok buď museli vytiahnuť zo zásobníkov, alebo doviezť z iných trhov.V priebehu Q1 2020 členské štátu EÚ doviezli dovedna 81 miliárd metrov kubických plynu. Plyn dovážaný rúrami z Ruska, predovšetkým prostredníctvom oboch vlákien systému Nord Stream I, bol najväčším zdrojom tejto komodity. Až 40 percent plynu importovaného do EÚ cestou plynovodov, pochádzalo z Ruska. S ohľadom na COVID-19 to bolo aj tak najmenej za predchádzajúcich šesť rokov, čo len dokumentuje, aký obrovský ekonomický význam mala pre EÚ energetická spolupráca s Ruskom. V prvom štvrťroku 2020 Rusko dodalo do EÚ prostredníctvom sústavy Nord Stream 15 miliárd metrov kubických plynu. Tranzitom cez Ukrajinu osem miliárd.V Q1 2020 bol LNG druhým najväčším zdrojom plynu v EÚ, dosiahol úroveň 28 percent. (O päť rokov neskôr podiel drahého LNG stúpol na závratných 45 percent – viď vyššie.) Ak sa spočítal ruský import potrubiami aj LNG, jeho podiel na plynovom trhu EÚ dosahoval úroveň 46 percent. Import plynu potrubiami z Nórska sa v tom čase pohyboval len na úrovni 24 percent. Zo severnej Afriky únia dovážala len šesť percent tejto komodity.Štatistky EÚ zo sledovaného obdobia majú trochu inú metodiku uvádzania maloobchodných a veľkoobchodných cien, aké používajú v súčasnosti. Preto je potrebné vnímať rozdiel medzi megawatt hodinou a kilowatt hodinou. Priemerné ceny v Q1 2020 na spotových trhoch EÚ sa pohybovali medzi 9,4 – 11,4 eura za megawatt hodinu. Ceny pre domácnosti sa v členských štátoch výrazne líšili, avšak v priemere sa pohybovali okolo úrovne 7,26 eura za kilowatt hodinu.

Záverečná poznámka

Z načrtnutých súvislostí je zrejmé, že európsky priemysel nemôže konkurovať na svetových trhoch, ak je odkázaný na drahé a nespoľahlivé energetické vstupy. Zvyšovať podiel LNG na energetickom mixe EÚ je ekonomicky neudržateľné. Ideálnou alternatívou nie je ani zvyšovanie importu lacnejšieho zemného plynu prostredníctvom plynovodov z Nórska. Jednak preto, lebo nórske ťažobné plošiny v Severnom mori už teraz produkujú na hranici svojich kapacít, a jednak preto, lebo na prepravu dostatočného množstva plynu napríklad do strednej Európy nie je vybudovaná náležitá infraštruktúra.Je samozrejmé, že oprava troch poškodených vláken sústavy Nord Stream je v nedohľadne, ba dokonca je možno neuskutočniteľná. Technicky je však možné uviesť do prevádzky aspoň jedno nepoškodené potrubie a/alebo obnoviť tranzit ruského plynu cez Ukrajinu, ale aj Bielorusko a Poľsko. Realizácii týchto opatrení stoja v ceste politické a ideologické prekážky.Celkom na záver je potrebné zvýrazniť, že vo svetle informácií o zapojení Kyjeva do teroristického útoku na Nord Stream je potrebné hodnotiť aj nedávne útoky ukrajinských ozbrojených síl na ropovodné zariadenie Družba, transportujúce ropu na Slovensko a do Maďarska. Ukrajina – prinajmenšom v zovretí aktuálneho vedenia – je štátom, čo sa nielen neštíti dosahovať vytýčené politického ciele prostriedkami terorizmu a sabotáže, ale neváha obracať tieto špinavé praktiky proti krajinám, ktoré jej podávajú pomocnú ruku. Z toho je potrebné vyvodiť vážne strategické dôsledky a podľa toho sa aj správať k Ukrajine a jej záujmom, potrebám či ašpiráciám.

Peter Tóth