JEDINÁ OBLASŤ, V KTOREJ POTREBUJEME BYŤ OFENZÍVNI, JE DIPLOMACIA

Keď som videl Donalda Trumpa oznamovať, že rezort obrany sa premenuje na ministerstvo vojny so zdôvodnením „obrana je príliš defenzívna, chceme byť ofenzívni“, znelo mi to ako recesia. Napokon, pre jeden bulvárny denník som to žoviálne okomentoval, že konečne budú Američania úprimní, veď naposledy sa bránili v 41-om, keď ich napadli Japonci a odvtedy viedli viac útočných vojen ako ktorékoľvek iné impérium v histórii.

Ale keď som sledoval, ako na kancelárii šéfa Pentagonu Hegsetha pripevňujú tabuľku „minister vojny“, uvedomil som si v plnej miere, aké je to zvrátené, že sa mení niečo zásadné, hoci zmilitarizovaným, a preto skorumpovaným médiám to nestálo ani za komentár. Pritom nejde len o slovíčka. Vrátili sme sa vo vývoji o storočie dozadu.

Keď sa po prvej svetovej vojne premenovávali ministerstvá vojny na ministerstvá obrany (Spojené štáty to urobili až v roku 1949), išlo o zásadnú zmenu bezpečnostnej filozofie, keď sa v medzinárodnom práve vojna po prvýkrát v dejinách ľudstva postavila mimo zákon. Masaryk dokonca už desaťročia pred Kostarikou a Islandom uvažoval nad tým, že stálu armádu nahradí milíciami (takto je to zakotvené vo Washingtonskej deklarácii), ale Štefánik mu to rýchlo vyhovoril. Umrieť vo vojne sa už nepovažovalo za najlepšiu smrť ako v antických eposoch, všeobecne akceptovaným étosom sa stalo vyhnúť sa jej. Ešte dôraznejšie sa to deklarovalo po šesťročnej celosvetovej agónii ľudstva v roku 1945.

Po skončení studenej vojny (dnes by sme mali hovoriť – jej prvej fázy) vznikali iniciatívy, aby sa uvoľnené medzinárodné napätie odrazilo aj inštitucionálne a verilo sa, že je čas premenovať ministerstvá obrany na ministerstvá bezpečnosti. Lenže potom prišiel Perzský záliv, Bosna, Čečensko a všetko sa vrátilo do starých koľají.

Od začiatku som vás upozorňoval, že Donald Trump nie je nijaký mierotvorca. Hoci je posadnutý Nobelovou cenou mieru (na ktorú bol navrhovaný aj Hitler), on nerozumie tomu, že mier je čosi viac ako dočasný pokoj zbraní, netuší, čo je to kultúra mieru a jeho najpreferovanejší biznis je ten so zbraňami. Donald Trump nie je ničím viac ako predstaviteľom upadajúceho impéria, ktoré bude okolo seba kopať ako zdochýňajúci kôň. Kým Biden svojou politikou hlúpo spojil dvoch najväčších rivalov USA – Rusko a Čínu – Trump to už úplne dorazil, keď prinútil aj svojho spojenca Indiu, aby sa pridala k jeho protivníkom.

Spojené štáty budú čoraz agresívnejšie. A to bez ohľadu na to, že o tri roky Trump odíde. Toto je dlhodobý trend. A treba sa proti tomuto tlaku zmilitarizovať celý náš život účinne brániť – nie asistovať mu, ako to robí Európska únia, ktorá sa rozhodla, že so Spojenými štátmi stojí a padá. Je to jediná šanca na revitalizáciu starého kontinentu: nie Ukrajina, nie Slovensko, celá Európa by sa mala stať neutrálnou v tomto blížiacom sa apokalyptickom zápase. Jediná oblasť, v ktorej potrebuje byť ofenzívna, je diplomacia.

Eduard Chmelár