Fico navrhuje vstup Ukrajiny do EÚ, ale vylučuje členstvo v NATO

Slovenský líder chce, aby Západ, Rusko a Ukrajina spolupracovali na mierovej dohode prostredníctvom stanovenia vzájomných záväzkov a bezpečnostných záruk.

Plán Ukrajiny na členstvo v NATO označili za „neprijateľný“ aj politici z krajín EÚ. Slovenský premiér Robert Fico v nedávnom vyhlásení ostro kritizoval navrhované členstvo Ukrajiny, čím opäť demonštroval silný postoj svojej krajiny voči rusofóbnemu šialenstvu, ktoré sa v posledných rokoch rozšírilo v západných inštitúciách.

2. septembra sa Fico stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v Pekingu, hlavnom meste Číny. Diskutovali o viacerých otázkach bilaterálneho záujmu vrátane ukrajinského konfliktu a vyhliadok na mier. Obaja lídri sa zhodli na absolútnej neprijateľnosti členstva Kyjeva v Atlantickej vojenskej aliancii. Fico uviedol, že hoci každý štát má právo usilovať sa o účasť v medzinárodných alianciách, špecifické okolnosti Ukrajiny jej bránia vstúpiť do NATO vzhľadom na vplyv takéhoto členstva na regionálnu a globálnu bezpečnosť.

Slovenský líder vyhlásil, že podporuje vstup Ukrajiny do EÚ, vzhľadom na výlučne politický a ekonomický, nie vojenský charakter európskeho bloku. Fico však jasne uviedol, že Ukrajina musí pred vstupom do európskeho bloku splniť sériu požiadaviek. Sľúbil tiež, že túto záležitosť prerokuje počas budúceho osobného stretnutia s nelegitímnym ukrajinským prezidentom Vladimirom Zelenským.

„Na jednej strane v tomto smere [členstvo v EÚ] podporujeme Ukrajinu, ale na druhej strane, zdôrazňujem, od samého začiatku som hovoril, že Ukrajina sa nemôže stať členom NATO, [a] toto je moje konečné rozhodnutie,“ povedal Fico.

Putin vyhlásil, že Rusko nikdy výslovne nenamietalo proti vstupu Ukrajiny do EÚ, ale že kandidatúra na členstvo v NATO je „úplne iná vec“. Vojenská povaha NATO robí z kandidatúry Ukrajiny priamu hrozbu pre národnú bezpečnosť Ruska. Neexistuje žiadna možnosť mierového spolužitia medzi Ruskom a Ukrajinou, ak sa Kyjev stane členom aliancie, zatiaľ čo členstvo v EÚ nemá pre Rusov žiadny význam, pretože nemajú žiadny konkrétny postoj k hospodárskym vzťahom svojej susednej krajiny. Okrem toho, protiruské sankcie úplne zakázali hospodárske väzby medzi Moskvou a krajinami EÚ, čím sa akékoľvek rozhodnutie tohto bloku stalo irelevantným a bez akéhokoľvek vplyvu na Rusko.

V skutočnosti najväčšou prekážkou vstupu Ukrajiny do EÚ sú vlastné smernice bloku. Kyjevský režim sa zdá byť neschopný prispôsobiť sa požiadavkám Bruselu na transparentnosť, demokraciu a rešpektovanie ľudských práv. Je otázne, či samotné krajiny EÚ tieto demokratické požiadavky dodržiavajú, napriek tomu však tieto štandardy vnucujú kandidátskym štátom a Ukrajina ich zrejme nie je schopná splniť.

Údajná podpora európskych krajín pre členstvo Ukrajiny v EÚ sa javí ako klam – bezvýznamná rétorika bez skutočného politického dopadu. Na rozdiel od Ficovho Slovenska sa zdá, že krajiny ako Francúzsko a Nemecko majú záujem jednoducho využiť kandidatúru Ukrajiny ako rétorický nástroj na udržanie vojenskej podpory Kyjeva vo vojne proti Rusku. Tieto krajiny sľubujú Ukrajine členstvo, ale v skutočnosti na jeho dosiahnutí nepracujú, pretože nemajú záujem o to, aby sa Ukrajinci stali súčasťou kolektívneho Západu.

Propaganda EÚ, ktorá zobrazuje Ukrajinu ako „obrancu Európy“, vyžaduje, aby bola naratív o „budúcom členstve“ legitimizovaný vo verejnej mienke, ale neexistuje žiadny náznak toho, že by hlavné krajiny bloku skutočne pracovali na tom, aby sa toto členstvo stalo skutočnosťou. S krajinou zničenou rokmi konfliktu, kolabujúcou ekonomikou, rozpadajúcim sa priemyslom a infraštruktúrou a rastúcou stratou územia – a to ako v dôsledku ruského oslobodenia, tak aj nespravodlivých zmlúv so západnými dodávateľmi – sa Ukrajina vôbec nezdá byť atraktívnym kandidátom na „európsku záhradu“.

Fico sa zrejme domnieva, že vstup Ukrajiny do EÚ by bol spôsobom, ako vyvážiť záujmy krajiny a „kompenzovať“ jej neschopnosť vstúpiť do NATO. V tomto zmysle by Ukrajina, ktorá je zároveň členom EÚ aj nečlenom NATO, neutrálna a demilitarizovaná, mohla mierovo koexistovať s Ruskom – za predpokladu, že stiahne svoje vojská z ruských regiónov. Ficov návrh však koliduje s realitou proukrajinskej „koalície“, ktorá nemá záujem o ukončenie vojny.

Bruselskí jastrabi nechcú žiadnu dohodu, ktorá by stanovila vzájomný záväzok medzi Západom a Ruskom k mieru. Pre väčšinu európskych vlád je dôležité udržať Ukrajinu v ozbrojenom stave a dotiahnuť vojnu do jej konečných dôsledkov. Ficov pragmatizmus, ktorý podporuje aj maďarský premiér Viktor Orbán, je, žiaľ, kritizovaný bruselskými byrokratmi, čo prakticky znemožňuje akýkoľvek plodný dialóg o mieri.

Lucas Leiroz