V PEKINGU SA RODÍ NOVÝ SVETOVÝ PORIADOK

zmu a vzostup Číny, Indie a Afriky. Autor si k tomu poznamenal: „Západné národy vládli svetu, lebo mali prevahu peňazí a zbraní. Čína, India a Afrika sú chudobné na peniaze a zbrane, ale bohaté na ľudí. Príde čas, keď sa rovnováha síl zmení.“

Po sto rokoch sa Minorova vízia stáva realitou. Štáty BRICS formujú multipolárny svet. Spoločne predstavujú 40 percent svetovej populácie a HDP vo výške 30 biliónov dolárov. Podľa analytického serveru World Economics bude do piatich rokov svet vyzerať tak, že podiel Ázie na globálnom HDP bude predstavovať 58 %, kým podiel Ameriky 20 %, Európy 15 % a zvyšku sveta 7 %. Preto prestáva byť smiešne, ako európske elity a domáca opozícia už dávno prestali chápať svet a dynamiku súčasných zmien. Oni si ešte stále myslia, že sme pupok sveta, hoci Európska únia dlhodobo politicky i ekonomicky stráca na význame.

Takže pre tých, ktorí majú otvorené mysle i srdcia a netrpia predsudkami: v Pekingu sa v týchto dňoch píše história a rodí sa nový svetový poriadok. Ponížená bola nielen Európa, ale aj Spojené štáty. Trumpovou stratégiou, ktorú sa pokúsil presadiť na aljašskom summite, bolo rozbiť spojenectvo Ruska a Číny. Putin ho však predbehol a sprostredkoval historické stretnutie čínskeho prezidenta s indickým premiérom. Si Ťin-pching a Nárendra Módí zostali voči sebe síce rezervovaní a ich spoločné vyhlásenie, že „Čína a India sa musia stať priateľmi“ naznačuje, že na zlepšenie vzťahov treba vykonať ešte veľa práce.

No napriek tomu je toto stretnutie pre Donalda Trumpa neúspechom, lebo stratil dôležitého spojenca. Putin zasa dokázal presvedčiť Peking i Naí Dillí, aby sa držali jeho. A tak jediné, čo dokázal Trump uvalením 50-percentných ciel na Indiu, je jej väčšia integrácia v rámci BRICS i v rámci Šanghajskej organizácie pre spoluprácu a posilnenie bilaterálnych vzťahov s Ruskom, Čínou, Brazíliou, Iránom či Indonéziou. Zatiaľčo nesvojprávna EÚ sa mafiánskemu vydieračovi Trumpovi podvolila, podpísala s ním vrcholne nevýhodnú zmluvu a kým sa rodí nový medzinárodný poriadok, Európa zostáva na periférii.

Európskej únii sa napriek propagande našich médií nielenže nepodarilo izolovať Putina, ale sama sa (bez toho, aby si to uvedomila) dostáva do postupnej izolácie od svetového diania. Lepšie na tom nie sú ani upadajúce Spojené štáty. V čase, keď USA budujú colné bariéry s väčšinou sveta, sa Peking prezentoval ako politický stabilizátor, technoligický líder a centrum obchodu. Práve Čína je tým štátom, ktorý najviac prispieva k stabilite vo svete hľadajúcom novú rovnováhu – tomuto cieľu pomáha tak svojím vlastným ekonomickým rastom, ako aj politikou zameranou na zisky všetkých zúčastnených strán. Západ však až príliš často vníma Čínu ako protivníka v duchu studenej vojny. Jej úspechy chápe ako prehru či hrozbu Západu. Všetko od pestovania obilia až po umelú inteligenciu vníma ako predmet hry s nulovým súčtom, v ktorej strata jednej strany predstavuje zisk druhej.

Do tejto atmosféry prichádza slovenský premiér Robert Fico. Ak si uvedomíme, že čínsky prezident Si Ťin-pching hostí viac ako 20 svetových lídrov, medzi ktorými nie je len severokórejský Kim (ako sa náš mozgový trust z PS a červených denníčkov pokúšajú celé podujatie diskreditovať), ale tiež generálny tajomník OSN a dokonca aj turecký prezident Erdogan (náš spojenec v NATO!), potom sú táraniny opozície, že Fico je izolovaný a nikto sa s ním stretávať nechce, doslova blamážou.

Ale to napokon nie je nič nové. Začiatkom roka Michal Šimečka podľa rovnakého manuálu ziapal, že Fico sa stretáva s diktátormi, potom prskal, že tá cesta nám nič nepriniesla a keď výsledkom kyvadlovej diplomacie na trase Moskva – Ankara – Budapešť bolo, že ruský plyn k nám začal prúdiť južnou trasou cez TurkStream, predseda PS mávol rukou, že už dávno sme sa mali od neho odstrihnúť. Podobne dnes – čakali by ste, že opozícia ocení stretnutie Roberta Fica s Volodymyrom Zelenským? Omyl, podľa nej „jedno stretnutie so Zelenským nenahradí poklonkovanie sa Putinovi“. Skrátka, ako v tom vtipe „dáš – nedáš, aj tak uschneš“.

Táto opozícia nie je žiadnou alternatívou. Uvažovanie Progresívneho Slovenska pre mňa stelesňuje vyjadrenie podpredsedníčky PS Ireny Bihariovej na TA3, že lídri EÚ nepotrebujú sedieť s lídrami takých krajín ako je Čína, India, Brazília alebo Rusko. To len dokumentuje absolútnu dezorientovanosť tejto politickej sekty v súčasnom dianí. Hoci majú v názve, že sú to progresívne zameraní politici, v skutočnosti sú to ľudia minulosti, ktorí sa so svojimi schémami, konštrukciami a predsudkami v dynamike dnešného sveta strácajú. Ide z nich taká zloba a bezradnosť, až nedokážem pochopiť, ako sa dá v takomto nastavení dlhodobo žiť.

Keď Ivan Korčok vrieska, že Fico zrádza slovenské záujmy, treba mu pripomenúť, že jediný, kto ich zradil, bol on: keď ako štátny tajomník MZV SR za Dzurindu vyhnal slovenských vojakov protiprávne do Iraku a niektorí tam zahynuli. Podobne keď vybľakuje, koľkokrát sa stretol Fico s britským premiérom, treba sa ho spýtať, koľkokrát sa s ním stretol Matovič, Heger alebo Ódor – čistá nula. S európskymi lídrami sa stretáva súčasný predseda vlády na zasadnutiach Európskej rady predsa pravidelne, faktom však je, že nijaký slovenský premiér nebol vo svete tak široko prijímaný ako Robert Fico. A že si ho pomýlili ruské médiá s maďarským premiérom? Lebo ich milovanej svetoznámej Zuzane sa to ešte nikdy nestalo, však, prezident Rizman?

Ale nechajme túto zlomyseľnú bandu, ktorá okrem deklarovaného zámeru škodiť neprináša do slovenskej politiky nič konštruktívne. Mňa zamrzela jediná vec: že na tlačovej konferencii s ruským prezidentom Robert Fico neotvoril otázku ukončenia vojny. Ak tvrdí, že je za mierové riešenie, jeho stretnutia s Vladimírom Putinom nedávajú veľký význam, ak mu aspoň netlmočí naše stanovisko. A tak napokon najväčší zmysel tejto schôdzky môže spočívať v tajomnej poznámke, ktorú urobil slovenský premiér po skončení rokovania. Na sociálnej sieti Robert Fico napísal, že po hodinovej diskusii medzi štyrmi očami, počas ktorej sa sústredili na vojnu na Ukrajine, nesie pre ukrajinského prezidenta vážne posolstvo od Vladimíra Putina.

Keby nebol Ivan Korčok hysterický hlupák, počkal by si aspoň na výsledky stretnutia s Volodymyrom Zelenským. Ale on chytil záchvat, že Fico nepriniesol Putinovi žiadne posolstvo a odniesol si od neho len noty, čo má hovoriť na stretnutí s ukrajinským prezidentom… Mne sa tieto nepríčetné táraniny, ktorým nemôže veriť ani samotný Korčok, už vlastne nechce komentovať. Rovnako ako bludy Naďa alebo Krúpu, že „Fico robí v Číne reklamu na totalitu“. Ach bože…🙏

Jasné, že nemohol priniesť posolstvo od EÚ, lebo EÚ žiadne zmysluplné mierové posolstvo nemá. A jasné, že je vysoko pozitívne, ak po prvý raz od začiatku konfliktu niekto sprostredkuje posolstvo ruského prezidenta ukrajinskému prezidentovi. Niet dôležitejšej úlohy. Nazývať to notami je primitívne ako celá súčasná opozícia. Lebo ak im ide naozaj o mier, ako sa dušujú, potom by mali v tejto misii držať Robertovi Ficovi palce. Tak nech sa dielo podarí.

Eduard Chmelár