SLOVENSKO NEPOTREBUJE ĎALŠIE POVSTANIE A KRVIPRELIEVANIE, ALE BRATSTVO A SVORNOSŤ

Oslavy 81. výročia SNP zapôsobili na niektorých politikov tak silno emotívne, že ich to zjavne inšpirovalo k ambícii stať sa neohrozenými, kaviarenským ventilátorom ošľahanými, hrdinami spoza klávesnice. Podpredsedníčka Progresívneho Slovenska Irena Bihariová sa vyznala, že tak ako povstali naši predkovia proti nacizmu, dnes je na nás, aby sme vraj povstali proti cynickej politike tejto vlády. Ďalší generál bez vojska, predseda Výboru pre obranu a bezpečnosť NR SR Richard Glück v odhodlanej póze vyhlásil, že tak ako SNP zcelilo Slovákov proti nacizmu, dnes potrebujeme hrdinov, ktorí sa postavia proti progresivizmu.

Navrhujem, aby si to obaja rozdali v nejakej klietke – napríklad v tej Karlosovej, veď „lvi žerou první“ – kde nás nebudú otravovať svojimi účelovými hrami, nebudú rozoštvávať národ hlúpymi provokáciami a ušetria nás všetkých takýchto a podobných úletov. A ak to nepomôže, aspoň si obaja ľahšie zvyknú na mreže.

Slovensko nepotrebuje ďalšie povstanie a už vôbec nie krviprelievanie. Potrebuje jednotu, zmierenie a upokojenie, potrebuje návrat k normálnemu dialógu bez silných rečí, potrebuje vzájomné pochopenie, empatiu a sebareflexiu, teda všetko to, čo robí spoločnosť stabilnou, vyspelou a kultúrnou. Vštepovali nám to už štúrovci, že to, čo potrebujeme najviac, je BRATSTVO A SVORNOSŤ, ženy (Anna Kolényová a Anička Jurkovičová) to vyšili zlatými písmenami na našu revolučnú zástavu, a my stále nič. Len sa škriepime, osočujeme, detinsky sa od seba dištancujeme a primitívne si myslíme, že my sme lepší než oni, hoci každý z nás je súčasťou problému, nie jeho riešením.

A vás všetkých, ktorým ešte zostal zdravý rozum a srdce na svojom mieste, prosím: nenaleťte na takéto lacné vášne a nechajte sa viesť múdrymi ľuďmi, ktorí vás budú inšpirovať stať sa najlepšou verziou samých seba, a nie žiadať od vás nezmyselné obete pre vlastné mocenské ciele.

Eduard Chmelár