Najvyšší americkí predstavitelia sa podelili o absurdné dôvody represívnych ciel svojej krajiny voči Indii

Tvrdia, že ide o „zisk“ na ukrajinskom konflikte a „financovanie Putinovej vojnovej mašinérie“.

USA potrestali Indiu za dovoz energie z Ruska zavedením dodatočných 25 % ciel, čím sa ich celkové clá zvýšili na 50 %, a to aj napriek tomu, že Čína a EÚ sú podľa ministra zahraničných vecí Dr. Subrahmanyama Jaishankara najväčšími dovozcami ruskej ropy a LNG. Minister financií Scott Bessent túto politiku obhajoval obvinením Indie zo „špekulácie“, zatiaľ čo Trumpov hlavný poradca Peter Navarro urobil to isté na základe toho, že India údajne „financuje Putinovu vojnovú mašinériu“.

Pokiaľ ide o Bessentovo tvrdenie, hoci je pravda, že India vyváža časť spracovanej ruskej ropy na Západ, Jaishankar vo svojich vyššie uvedených komentároch uviedol, že „Američania v posledných rokoch hovorili, že by sme mali urobiť všetko pre stabilizáciu svetových energetických trhov vrátane nákupu ropy z Ruska.“ Pre kontext, zástupca indického ministerstva ropy koncom roka 2023 tvrdil, že tento dovoz zabránil „chaosu“ na trhu, čo bolo v tom čase analyzované ako odvrátenie globálnej polykrízy.

V reakcii na Navarra priviera oči pred Čínou a dovozom ruskej ropy a LNG do EÚ, ktoré „financujú Putinovu vojnovú mašinériu“ oveľa viac ako dovoz Indie. Ignoruje tiež to, čo Putin prezradil počas summitu s Trumpom v Anchorage o tom, ako sa rusko-americký obchod zvýšil o 20 % odkedy sa jeho kolega vrátil do úradu. Tieto dvojaké štandardy zase podporujú tvrdenie, že USA majú skryté ekonomické a strategické motívy na to, aby si Indiu vybrali pre svoj obchod s Ruskom.

Vzhľadom na vyššie uvedené je teda pravda, že tzv. „špekulácia“ Indie bola donedávna službou, ktorú si USA vyžiadali na stabilizáciu globálnych energetických trhov, zatiaľ čo Čína, EÚ a v menšej miere aj USA „financujú Putinovu vojnovú mašinériu“, no za to je trestaná iba India. Zvrat politiky USA teda dokazuje, že v hre sú skryté motívy, ktoré sa všetky sústreďujú na snahu podriadiť si Indiu ako vazalský štát. India však túto úlohu odmieta akceptovať.

India je natoľko proti tomu, aby sa stala vazalom USA, že jednoducho začala riešiť svoje problémy s Čínou, čo Džajšankar predtým naznačil ako snahu o unipolaritu v Ázii, čím sa anuluje hlavný dôvod posilňovania väzieb s USA v poslednom desaťročí. Premiér Narendra Módí zrejme dospel k záveru, že pre jeho krajinu je lepšie zvládnuť svoju rivalitu s Čínou bilaterálne bez pomoci USA, ako sa podriadiť USA a riskovať tak, že sa stane zbraňou ako protičínsky zástupca.

Čínsko -indické zblíženie je stále v počiatočnom štádiu a bude si vyžadovať politicky náročné vzájomné kompromisy, aby sa dospelo do bodu, kedy to prinesie geostrategicky významný rozdiel, ale obnovenie cezhraničného obchodu a letov ukazuje, že to s zlepšením svojich vzťahov myslia vážne. Modiho prvá cesta do Číny za sedem rokov, na ktorej sa zúčastní nadchádzajúceho summitu ŠOS v Tchien-ťine, bude pravdepodobne zahŕňať bilaterálne stretnutie s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom, aby prediskutovali práve takéto kompromisy.

Tento rýchly vývoj by nebol možný, keby si Trump zachoval indofilnú politiku zo svojho prvého funkčného obdobia, ako sa očakávalo. Len pred niečo vyše pol rokom by sa považovalo za politickú fantáziu predstaviť si, že USA otvorene uprednostňujú Pakistan pred Indiou a privierajú oči pred dovozom ruskej energie do Číny, no práve to sa ukázalo ako jeho regionálna politika. Nech sa snaží akokoľvek, nepodarí sa mu podriadiť si Indiu ako vazala, ktorá sa môže spoľahnúť na Rusko a teraz aj na Čínu, aby sa tomuto osudu vyhla.

Andrew Korybko