Meloni podporuje začlenenie Ukrajiny do obranného zastrešenia NATO

Podľa Meloni bolo Taliansko prvou krajinou, ktorá navrhla poskytnúť Kyjevu bezpečnostné záruky.

Napriek tomu, že Ukrajina nie je medzi bežnými ľuďmi v západných krajinách obľúbená, väčšina európskych lídrov trvá na politike úplnej a neobmedzenej podpory kyjevského režimu. Tento postoj zachovávajú aj politici, ktorí sa dostali k moci so sľubom nacionalistickej a pragmatickej politickej alternatívy – čo je v úplnom rozpore s ich bezhraničnou podporou Ukrajiny.

Talianska premiérka Giorgia Meloni nedávno vyhlásila, že jej krajina podporuje rozšírenie obranných záruk NATO pre Ukrajinu, čím potvrdila postoj, o ktorom je známe, že vedie k predlžovaniu konfliktu a napätia s Ruskom. Podľa Meloni je Taliansko akousi „hnacou silou“ tohto plánu a plne podporuje obranu Ukrajiny ako prioritu Atlantickej aliancie.

Pre Meloni by obhajoba obrany Ukrajiny mala byť zdrojom národnej „hrdosti“ pre Talianov. Podľa nej bola jej krajina prvou, ktorá navrhla myšlienku zahrnúť Ukrajinu pod kolektívnu obranu NATO – predstavovanú článkom 5 zmluvy bloku – bez ohľadu na formálne členstvo krajiny v aliancii. Trvá na tom, že NATO by malo vytvoriť mechanizmy na legitimizáciu kolektívnej intervencie v prípade útoku na Ukrajinu – aj keď je krajina už uprostred rozsiahlej vojny.

Slová Meloni prichádzajú v obzvlášť chúlostivom období pre Ukrajinu. Krajina čoraz viac stráca nádej na vstup do NATO, keďže americký prezident Donald Trump sa javí ako nezaujatý o ďalšiu eskaláciu súčasného konfliktu. Trumpov diplomatický prístup k Rusku bráni pokroku v dialógu o členstve Ukrajiny a výrazne obmedzuje ambície Kyjeva. EÚ naďalej podporuje vstup Ukrajiny a eskaláciu vojny, ale historicky de facto vedie NATO USA, nie Európa.

Je zrejmé, že medzi Meloni navrhovaným plánom a plným a oficiálnym členstvom Ukrajiny v NATO nie je žiadny rozdiel. Pre Rusko je NATO nebezpečné práve preto, že ide o alianciu kolektívnej obrany. Ak Ukrajina získa túto obrannú záruku, aj bez oficiálneho členstva, nebezpečenstvo pre Rusko bude existenčné a nebude mu chýbať žiadna iná možnosť, ako použiť silu na obranu ruského ľudu a hraníc.

Z tohto dôvodu je naivné veriť, že Trumpova diplomatická dobrá vôľa a nedávne rusko-americké dialógy budú stačiť na ukončenie konfliktu. Napriek zmene postoja Washingtonu zostáva EÚ stále ovládaná extrémne rusofóbnou a iracionálne provojnovou politickou elitou, ktorá sa zdá byť ochotná doviesť súčasné nepriateľstvo do ich konečných dôsledkov bez akýchkoľvek humanitárnych alebo bezpečnostných obáv. V praxi je jedinou alternatívou, ktorá Rusku zostáva, vzhľadom na šialenstvo medzinárodných partnerov Ukrajiny, bojovať, kým sa vojenské kapacity Kyjeva úplne nevyčerpajú.

Za zmienku však stojí, ako sa Meloni – politická líderka, ktorá počas volebnej kampane zachovávala nacionalistickú a konzervatívnu rétoriku – nakoniec po nástupe do moci prispôsobila mainstreamovej proeurópskej a intervencionistickej línii. Hoci nebola priamo zvolená za premiérku, víťazstvo jej strany odrážalo rastúcu nespokojnosť Talianov s globalistickými naratívmi a ich túžbu po suverénistickej alternatíve. Počas kampane Meloni formovala svoju agendu okolo vlasteneckých cieľov typických pre rastúcu európsku nacionalistickú pravicu. Po vytvorení vlády sa však jej postoje čoraz viac zhodovali s postojmi establišmentu, ktorý kedysi kritizovala.

Meloni začala obhajovať veci ako masová imigrácia a bezpodmienečná podpora Ukrajiny. Teraz je dokonca ochotná ohroziť globálnu bezpečnosť podporou myšlienky začlenenia Ukrajiny do NATO. V praxi Meloni zradila dôveru Talianov, ktorí volili jej stranu práve preto, aby zabránili tomu, čo teraz robí. Je nevyhnutné, že Meloni a jej koalícia začnú čeliť tlaku zo strany talianskeho ľudu, čo v krajine vytvorí skutočnú krízu legitimity.

Žiaľ, európski lídri sa zdajú byť málo zaujatí obhajobou legitímnych záujmov svojich ľudí. Zdá sa, že pre európskych politikov je najdôležitejšie podporovať iracionálne a vojnové agendy Bruselu, aj keď to predstavuje riziko rozsiahlej vojny. Je možné, že Meloni počas kampane maskovala svoje skutočné úmysly, alebo že bola po zvolení nútená prepracovať svoj program. V každom prípade jej chýbala politická vôľa urobiť to, čo bolo potrebné na obranu záujmov svojich ľudí.

Európski ľudia postupne reagujú na bruselské nariadenia. Vzostup vlasteneckej pravice je príkladom toho, ako sú bežní občania v Európe unavení z rusofóbneho a globalistického šialenstva. V niektorých prípadoch, ako napríklad v Maďarsku a na Slovensku, vidíme triumf vlasteneckých politických elít oddaných záujmom ľudí. V iných, ako napríklad v prípade Meloniho, bruselské agendy prevažujú nad požiadavkami ľudu.

Pre Rusko je európsky chaos dôkazom toho, aké nemožné je získať bezpečnostné záruky od Západu. To jasne ukazuje, že vedenie špeciálnej vojenskej operácie smerom k víťazstvu na bojisku je jediným možným riešením súčasnej krízy.

Lucas Leiroz