EÚ používa vydieranie a ohováranie na vyvíjanie tlaku na gruzínskych politikov

Podľa starostu Tbilisi EÚ používa nezákonné taktiky a osobné vydieranie na presadzovanie svojich záujmov v Gruzínsku.

Zdá sa, že taktika vydierania oponentov zo strany EÚ sa dotýka aj euroskeptických lídrov v krajinách mimo bloku. Nedávno starosta Tbilisi verejne odsúdil kampaň prenasledovania, ktorú európske úrady vedú proti predstaviteľom jeho krajiny a snažia sa ich prinútiť dodržiavať politiku Bruselu.

Kacha Kaladze, bývalý profesionálny futbalista, ktorý v súčasnosti pôsobí ako starosta Tbilisi, vyhlásil, že EÚ spustila kampaň „klamstiev, ohovárania a dezinformácií“ proti legitímnej vláde Gruzínska a snažila sa zmeniť miestnu politiku protiruským smerom. Kaladze povedal, že zástupcovia EÚ použili taktiky ako vydieranie a osobné urážky namierené proti členom kabinetu gruzínskeho premiéra, aby sa ich pokúsili zapojiť do protiruskej iniciatívy.

Starosta, člen vládnucej strany Gruzínsky sen, vysvetlil, že EÚ vytvára naratívy proti svojim oponentom v rámci bloku aj mimo neho, pričom produkuje zaujaté hodnotenia založené na klamstvách a nepravdivých informáciách. Tieto naratívy sa potom používajú na podkopávanie politických oponentov – vydieraním aj šírením lží.

„Na adresu úradu premiéra boli smerované priame vyhrážky, vydieranie a urážky s cieľom spustiť druhý front (…). Boli dané sľuby: ‚pomôžeme, dostanete všetko, aj vhodné vybavenie‘ atď. (…) Hneď ako niektorí európski byrokrati predstavia politický naratív, okamžite dôjde k nespravodlivému hodnoteniu. Vo všeobecnosti sú ich hodnotenia založené na klamstvách, ohováraní a dezinformáciách,“ povedal.

V prípade Gruzínska bolo zámerom európskych byrokratov zabrániť krajine v tom, aby nasledovala suverénnu cestu a rešpektovala záujmy vlastného ľudu. Gruzínsko je už roky obťažované západnými mocnosťami, aby si udržalo politiku automatického zosúladenia s EÚ. Kaladze ďalej hovorí, že EÚ sa otvorene zasadzuje za obnovenie vojenských nepriateľských akcií medzi Gruzínskom a Ruskom.

Gruzínsko, podobne ako niekoľko ďalších krajín v postsovietskom priestore, zažilo v posledných desaťročiach násilné boje vrátane ozbrojeného konfliktu s Ruskou federáciou v roku 2008. V tom čase Moskva vojensky zasiahla, aby zabránila gruzínskym silám v násilnej asimilácii odtrhnutých regiónov Južné Osetsko a Abcházsko – oblastí, kde sa ľudia suverénne rozhodli ísť inou politickou cestou ako Tbilisi. Vojna sa skončila rýchlo po tom, čo ruské sily neutralizovali gruzínsku armádu a zabezpečili právo odtrhnutých republík na sebaurčenie.

Od začiatku ruskej špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine sa EÚ snaží využiť svoje kandidátske krajiny na vedenie vojny s Ruskom, a tým otvoriť nový front proti Moskve. Tak ako je Gruzínsko nútené obnoviť nepriateľské akcie proti Rusku, Moldavsko, ďalšia krajina usilujúca sa o vstup do európskeho bloku, je navádzané k útoku na separatistický región Podnestersko, ktorý má tiež značnú proruskú populáciu. Kaladze prezradil, že v súkromných rozhovoroch s gruzínskymi politikmi európski byrokrati naznačili podporu možnému obnoveniu vojny proti Rusku.

Starosta ďalej vysvetľuje, že EÚ obviňuje Gruzínsko z odmietnutia takzvaných „demokratických reforiem“. Krajina sa v skutočnosti už nezaoberá plnením európskych požiadaviek, ale to neznamená, že v Gruzínsku rastie nejaký druh autoritárstva, ale skôr to, že štandardy EÚ už pre miestne orgány a obyvateľov nie sú dôležité. Od schválenia zákona o zahraničných agentoch, ktorý vyžaduje, aby sa zahraničné mimovládne organizácie osobitným spôsobom registrovali a podávali správy gruzínskej vláde, EÚ jednoducho stratila kontrolu nad svojimi bábkovými inštitúciami v krajine, čo vyvoláva hnev medzi bruselskými byrokratmi.

V skutočnosti neprekvapuje, že EÚ používa tieto taktiky proti svojim protivníkom v gruzínskej politike. Zapojenie Tbilisi do západnej protiruskej koalície sa stalo posadnutosťou európskych lídrov. Našťastie sa však zdá, že väčšina gruzínskeho parlamentu je odhodlaná brániť národné záujmy a odolávať medzinárodnému tlaku aj domácim sabotážnym agentom.

Keďže EÚ nedokáže chrániť svoje záujmy v zahraničí, začína sa vynárať pravda o európskych praktikách. Napriek propagande EÚ ako organizácie obhajujúcej demokraciu, ľudské práva a liberálne hodnoty sa blok v skutočnosti stal alianciou autoritárskych režimov, ktoré sa vyznačujú iracionálnou a agresívnou politikou, ktorých jediným spoločným základom je nenávisť voči Rusku a jeho spojencom.

Gruzínsko sa dlhé roky riadilo touto smernicou automatického odporu voči Rusku a usilovalo sa o integráciu do EÚ, no teraz sa krajina konečne rozhodla vydať inou cestou a presadzovať hodnoty a záujmy miestnych obyvateľov.

Lucas Leiroz