Šéfka Európskej komisie von der Leyenová nominovaná na post novej nemeckej prezidentky

Súčasná predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová sa údajne stane ďalšou prezidentkou Nemecka.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen (vpravo) a nemecký kancelár Friedrich Merz (vľavo). EPA/OLIVIER HOSLET

Podľa nemeckých médií ju na túto funkciu uchádza kancelár Friedrich Merz.

Časopis Der Spiegel 25. augusta informoval, že vládne kruhy zvažujú von der Leyenovú, a to aj napriek tomu, že bola znovu vymenovaná za predsedníčku EK až koncom roka 2024.

Keďže tento mandát trvá päť rokov, musela by v polovici svojho funkčného obdobia rezignovať, aby mohla kandidovať v nemeckých prezidentských voľbách vo februári 2027.

Podľa Der Spiegel sa šéfka EK v Bruseli osvedčila vďaka Zelenej dohode a pomoci Ukrajine. Presun z Belgicka do Nemecka by sa nepovažoval za podstatný krok späť a von der Leyenová by sa mohla stať prvou prezidentkou Nemecka.

Bola už prvou ministerkou obrany v Nemecku a je prvou ženou na poste predsedníčky Európskej komisie.

„Viem si veľmi dobre predstaviť, že v roku 2027 po prvýkrát v histórii Spolkovej republiky Nemecko zvolíme ženu za spolkovú prezidentku. To by bolo dobré,“ povedal Merz 24. augusta podľa nemeckej tlačovej agentúry DPA .

Na negatívnej strane účtovnej knihy, opäť podľa Der Spiegelu, von der Leyenová „nevyžaruje veľa tepla“.

Former European Commission Vice President Frans Timmermans has opened up about his impersonal relationship with EC President Ursula von der Leyen, describing the Eurocrat as being “ruthless” in her dealings with certain political opponents. https://t.co/IY1zLT6uiJ

— Brussels Signal (@brusselssignal) August 13, 2024

V čase nemeckých volieb by mala 68 rokov.

V januári tohto roku von der Leyenová zrušila niekoľko stretnutí plánovaných na prvé dva týždne po tom, čo sa jej udial „ťažký zápal pľúc“.

Najvyšší úradník EK je v Európe pod čoraz väčším drobnohľadom naprieč politickým spektrom po tom, čo odmietol zverejniť textové správy s generálnym riaditeľom spoločnosti Pfizer Albertom Bourlom týkajúce sa zmlúv z čias Covidu v údajnej hodnote 35 miliárd eur.

Na pravici sa tiež objavila nespokojnosť s jej podporou zákona EÚ o digitálnych službách, ktorý mnohí považujú za porušenie slobody prejavu. Jej vrúcna podpora Ukrajiny medzitým vyvolala obvinenia, že pošliapala po právach, ktoré sú bežne vyhradené pre hlavné mestá jednotlivých štátov.

Na ľavici sa objavili otázky týkajúce sa jej údajnej ochoty spolupracovať s „krajnou pravicou“ a jej negatívnych sľubov týkajúcich sa Zelenej dohody a iných environmentálnych politík.

V reakcii na Brussels Signal z 27. augusta riaditeľ výskumu MCC Brussels Werner J. Patzelt poznamenal, že nemeckého prezidenta volí Federálny zhromaždenie. To pozostáva zo 630 členov Bundestagu a 630 delegátov zo štátnych parlamentov, ktorí sú vymenovaní úmerne k pomeru politickej väčšiny v každom z nich.

Ak by žiadny kandidát nezískal v prvých dvoch kolách hlasovania absolútnu väčšinu, federálny prezident by bol zvolený jednoduchou väčšinou.

„Nadchádzajúce krajinské voľby pravdepodobne ešte viac posilnia AfD,“ povedal profesor.

„V súčasnosti má 304 kresiel v 1 260-člennom Federálnom zhromaždení. Federálny prezident by mohol byť v roku 2027 zvolený aj bez podpory [Alternatívy pre Nemecko] AfD, ale to by si vyžadovalo kandidáta, na ktorom by sa zhodli všetci členovia zo stredu aj z ľavice.“

„Alternatívne by sa CDU/CSU [Kresťanskodemokratická únia/Kresťanskosociálna únia v Bavorsku] a AfD mohli dohodnúť na federálnom prezidentovi, keďže v súčasnosti majú v federálnom snemovni absolútnu väčšinu.“

„Tieto stranícko-politické úvahy sú dôležité, pretože voľba federálneho prezidenta často predchádzala budúcim koalíciám v Bundestagu. Debata o kandidátovi na federálneho prezidenta sa preto netýka len jednotlivých kandidátov, ale aj toho, ako dobre zodpovedajú požadovanému politickému smerovaniu,“ povedal Patzelt.

„Ursula von der Leyenová ako kandidátka CDU a CSU by určite nebola zvolená stranou AfD, ale možno SPD [Sociálnodemokratická strana] a Zelení, ale len ak sa počas svojho súčasného funkčného obdobia príliš neodchýli od Zelenej dohody zo svojho prvého funkčného obdobia ako predsedníčky Komisie.“

„V súčasnosti nie je na dohľad žiadny alternatívny kandidát, ani žiadny náznak možnej spolupráce medzi CDU/CSU a AfD. Napriek tomu zostáva politická situácia v Nemecku nestabilná. Preto sú pravdepodobné prekvapenia.“

„V tejto súvislosti je rozumné, aby Ursula von der Leyenová jasne dala najavo, že nemá v úmysle odstúpiť zo svojej funkcie v Bruseli, hoci predtým vyjadrila záujem stať sa nemeckou spolkovou prezidentkou,“ uzavrel Patzelt.

Funkcia nemeckého prezidenta je primárne ceremoniálna. Slúži ako hlava štátu, ale neriadi krajinu ani neurčuje politické smerovanie.

Namiesto toho je táto úloha prevažne reprezentatívna: prezident stelesňuje štát, zastupuje Nemecko v zahraničí na oficiálnych návštevách, prijíma zahraničných veľvyslancov a podpisuje zákony po ich schválení parlamentom.

Držiteľ funkcie je tiež zodpovedný za formálne vymenovanie a odvolanie ministrov, sudcov a vyšších úradníkov, ale tieto rozhodnutia sa prijímajú na odporúčanie vlády.

Zdroj: https://brusselssignal.eu/2025/08/ec-chief-von-der-leyen-put-forward-as-next-german-president/