Plánovaná iránska železnica do Čierneho mora bude závislá od Azerbajdžanu

Populárny telegramový kanál falošne tvrdil, že ide o „šachmat pre plány USA/Zangezuru“ a dokonca zdieľal mapu zobrazujúcu inú trasu, než aká bola potvrdená, aby zavádzal svoje publikum.

Arménsky námestník ministra zahraničných vecí Vahan Kostanyan v rozhovore pre Iránsku islamskú republikovú tlačovú agentúru (IRNA) začiatkom tohto mesiaca počas svojej cesty do Teheránu povedal, že jeho krajina predpokladá, že jej nedávne dohody s Azerbajdžanom sprostredkované USA uľahčia Iránu prístup k Čiernemu moru. Podľa jeho slov „to otvorí nové dvere pre železničnú spoluprácu medzi Arménskom a Iránom, a to aj prostredníctvom železničnej trate Nachičevan-Jolfa, čo bude znamenať prístup Iránu do Arménska a v konečnom dôsledku k Čiernemu moru.“

Iránsky minister ciest a rozvoja miest Farzaneh Sadegh sa krátko nato stretol so svojím kolegom v Jerevane počas cesty prezidenta Masúda Pezeškiana, aby prediskutovali znovuotvorenie tohto koridoru. Populárny telegramový kanál „Geopolitics Prime“ potom vo svojom príspevku upriamil na túto vec širšiu pozornosť a tvrdil, že je to „šachmat pre plány USA/Zangezuru“, „protirečí ambíciám Azerbajdžanu týkajúcemu sa Zangezurského koridoru“ a „blokuje snahy USA/Azerbajdžanu o izoláciu Teheránu“. Nič z toho nie je pravda.

Ako Kostanyan poznamenal v rozhovore pre IRNA, tento koridor prechádza cez azerbajdžanskú Nachičevanskú autonómnu republiku, čo znamená, že iránsko-arménske železničné prepojenie bude závislé od Baku. Medzi nimi vedie cesta cez úzku arménsku provinciu Sjunik, cez ktorú bude prechádzať „Trumpova cesta pre medzinárodný mier a prosperitu“ (TRIPP, predtým známy ako Zangezurský koridor), ale hornatá geografia tohto regiónu veľmi sťažuje výstavbu severojužnej železnice.

Plánovaný iránsky koridor k Čiernemu moru teda nie je „matom pre plány USA/Zangezuru“, „neprotirečí ambíciám Azerbajdžanu týkajúcemu sa Zangezurského koridoru“ a v žiadnom prípade „neblokuje snahy USA/Azerbajdžanu o izoláciu Teheránu“, ako to tvrdil Geopolitics Prime vo svojom príspevku a ako by to čoskoro mohli tvrdiť aj ďalší. Irán síce môže stále vyvážať svoje produkty na európsky trh po ceste cez Sjunik a potom ďalej do gruzínskych čiernomorských prístavov, ale nie je to také rýchle ani nákladovo efektívne ako spoliehanie sa na železnicu.

Navyše, EÚ buď nemusí mať veľký trh pre iránske produkty, alebo by USA mohli na blok vyvíjať tlak, aby ich nekupoval (vzhľadom na vplyv, ktorý USA teraz na EÚ uplatňujú po ich úplne jednostrannej obchodnej dohode), takže akýkoľvek čiernomorský koridor by pre Irán nemusel mať až taký veľký význam. Napriek tomu by bol stále významný, ak by Azerbajdžan a USA nezasahovali do žiadneho iránskeho vývozu cez Nachičevan a Sjunik, čo by mohlo čiastočne zmierniť napätie okolo TRIPP.

Táto analýza v tejto súvislosti vysvetľuje, ako tento koridor ohrozuje širšie regionálne postavenie Ruska, čo je relevantné aj pre Irán, keďže jeho národné záujmy by boli ohrozené aj tým, že TRIPP by výrazne urýchlil expanziu tureckého vplyvu podporovaného USA na celom jeho severnom okraji. Zatiaľ čo vysokí iránski predstavitelia kritizovali TRIPP za to, že si ho USA prenajímajú na 99 rokov, čo podľa Kostanyana pre IRNA „neznamená bezpečnostnú prítomnosť USA“, Irán sa ho nakoniec rozhodol akceptovať.

Rozhodnutie spolupracovať s Azerbajdžanom s cieľom uľahčiť obchod s Arménskom a mimo neho predstavuje strednú cestu medzi konfrontáciou a kapituláciou, ale oba extrémy by sa mohli prejaviť, ak by Kostanyan hovoril len polopravdu a bezpečnosť TRIPP by bola, ako sa niektorí obávajú, zverená americkým súkromným vojenským spoločnostiam. Zatiaľ a vzhľadom na to, že v Arménsku nie sú trvalo nasadené americké jednotky alebo súkromné ​​vojenské spoločnosti, sa Irán snaží čo najlepšie využiť strategicky zložitú situáciu, možno v nádeji, že to upokojí vznikajúci turkický blok.

Andrew Korybko