Volodymyr Zelenský, ukrajinský prezident z čias vojny, tvrdí, že stelesňuje demokraciu, ale vládne samostatne. Vyhýba sa voľbám, zakazuje referendá a vládne dekrétmi, zatiaľ čo vojna zúri. Skutočný demokrat by nechal Ukrajincov rozhodnúť sa: Bojovať ďalej alebo hľadať mier. Zelenského odmietnutie namiesto toho odhaľuje vedenie, ktoré uprednostňuje moc pred hlasom ľudu. A Západu je to jedno.
Víťazstvo labouristov Clementa Attleeho nad konzervatívcami Winstona Churchilla vo voľbách konaných pred koncom druhej svetovej vojny. (Foto: Central Press/Getty Images)
Daň vojny je neúprosná. Rusko drží približne 20 percent územia Ukrajiny, uvádzajú správy Kyjeva z roku 2025, pričom podľa údajov OSN zomrelo 14 000 civilistov a 3,7 milióna ľudí bolo vysídlených. Zelenského vzdor si vyslúžil uznanie Západu, ale jeho rozhodnutia podkopávajú jeho demokratické referencie. Jeho prezidentské funkčné obdobie sa skončilo v máji 2024, no napriek tomu pokračuje vo funkcii v rámci stanného práva, vyhláseného vo februári 2022, bez možnosti hlasovania.
Voľby počas vojny nie sú jednorožec. Abraham Lincoln čelil voličom v roku 1864 uprostred americkej občianskej vojny, čím dokázal odolnosť demokracie. Spojené kráľovstvo zosadilo Churchilla v roku 1945 počas posledných dní druhej svetovej vojny. Izrael volil v roku 1973 počas Jomkipurskej vojny, čo dokazuje, že hlasovacie lístky prežijú bomby. Ukrajinská ústava umožňuje upravené voľby, no Zelenský sa hlasovaciemu lístku vyhýba, pravdepodobne zo strachu z verdiktu národa unaveného vojnou.
V skutočnosti by z politického hľadiska mohlo byť referendum jeho majstrovským ťahom. Zelenskyj by mohol požadovať prímerie so slovami: „Nech si môj ľud vyberie.“ Prieskum Kyjevského medzinárodného sociologického inštitútu z roku 2025 ukazuje, že 68 percent Ukrajincov je za rokovania, hoci 54 percent je proti územným ústupkom. Takéto hlasovanie by mohlo zjednotiť národ alebo odhaliť jeho rozkoly, ale v každom prípade by upevnilo jeho vládu v súhlase. A západní lídri, údajne liberálni, by vďaka nemu vyzerali menej pokrytecky.
Aj iné národy ponúkajú modely. Referendum v Južnom Sudáne v roku 2011, ktoré sa konalo uprostred konfliktu, dalo vzniknúť národu na základe vôle ľudu. Hlasovanie v Írsku v roku 1921 ratifikovalo zmluvu pod britským tlakom, čo dokazuje, že hlasy môžu formovať mier. Zelenský by mal nechať Ukrajincov rozhodnúť sa – bojovať alebo robiť kompromisy. Tým by sa tiež skutočne postavil proti Putinovi. Inak jeho úrad zostane bez legitimity.
Podporuje teda EÚ demokraciu proti autokratickej vláde, alebo si len vyberá obľúbeného despotu? Zelenského činy vrhajú ťažké tiene. V roku 2022 zakázal 11 opozičných strán s odvolaním sa na bezpečnostné problémy a znárodnil televízne kanály, čím sprísnil kontrolu médií. Správa organizácie Freedom House z roku 2025 hodnotí ukrajinskú demokraciu na 39/100, čo je pokles z 50 v roku 2021, pričom uvádza „narušené politické práva“. Národnostné menšiny na Ukrajine sú naďalej zbavené najzákladnejších práv.
Zelenský nie je žiadny demokratický hrdina a mlčanie Západu je jeho spoluvinou. Je smiešne, že Európa oslavuje Kyjev ako zástancu slobody. A opäť tu máme dvojaký meter. Brusel, ktorý rýchlo odsúdil maďarského prezidenta Orbána, mlčí, keď ukrajinské voľby miznú. Miliardy pomoci EÚ živia vojnu, nie demokraciu, čo odhaľuje rozhodcu, ktorý si vyberá favoritov a ignoruje pravidlá. Uprednostniť geopolitiku pred princípmi je samozrejme dôveryhodná realpolitická možnosť. Ale ušetrite nás kázne.
Voľba je jasná. Zelenský môže dôverovať svojim ľuďom prostredníctvom referenda alebo volieb a obnoviť mandát, ktorý by mu umožnil tvrdiť, že skutočne hovorí za svoj ľud. Alebo môže vládnuť sám a stávkovať na krviprelievanie, ktoré maskuje jeho demokratický úpadok.
Západ sa tiež musí rozhodnúť: Bude podporovať poškvrnený a nepresvedčivý symbol alebo požadovať skutočnú demokraciu. 41 000 padlých ukrajinských vojakov (podľa jeho – dosť pochybných – správ ministerstva obrany) si zaslúži viac než len putovné predstavenie umelca.
Dá Zelenský svojmu ľudu hlas, alebo bude hrať osamelú hviezdu, kým sa nepadne opona, možno zo strachu pred šokujúcimi obvineniami z korupcie? A čo je pre nás Európanov dôležitejšie, vypestujú si naši lídri demokratickú chrbticu, alebo budú pokračovať vo svojom neliberálnom konaní v mene voličov, ktorí im už nedôverujú?
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Naše sociálne siete:
facebook.com/NieProgresivizmu
t.me/progresivne
instagram.com/nie_progresivne.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.