Trump pochopil Putinovu logiku,“ hovoria v Rusku po summite na Aljaške

Zatiaľ čo väčšina západných médií, niektoré s ľútosťou, niektoré dokonca s úprimným hnevom, informovali o Putinovi ako o jasnom víťazovi stretnutia Trumpa a Putina na Aljaške, hodnotenie stretnutia v Rusku je o niečo diferencovanejšie. Jedna vec sa však vníma ako pozitívna: diplomacia sa vrátila, ľudia sa opäť rozprávajú a Rusko je uznávané ako geopolitický partner, dokonca aj USA. Stefano di Lorenzo, náš dôverník v Rusku, sa na to pozrel bližšie. (cm)

Aspoň sa medzi sebou rozprávajú – Vladimir Putin a Donald Trump. A zrejme sa Putin vďaka svojmu racionálnemu prístupu dokázal vyhnúť poníženiu zo strany prezidenta najmocnejšej vojenskej mocnosti sveta. (Foto: Sergej Bobylev, POOL TASS)

Stretnutie medzi Vladimirom Putinom a Donaldom Trumpom na Aljaške 15. augusta bolo horúco diskutované ešte pred jeho začiatkom. Mnohí sa zameriavali skôr na symboliku než na obsah. Pre väčšinu európskej tlače bolo Putinovo privítanie v USA ponížením pre Trumpa, zradou Ukrajiny a všetkého, za čím Západ stojí. Sľub mieru bol len klamom.

V Európe prevládala nálada medzi nedôverou a obavami: Ako mohol Trump ponúknuť Putinovi takúto platformu bez toho, aby od neho vynútil viditeľné ústupky? A spravodajstvo o summite na Aljaške sa vyznačovalo obvyklým „ruským pesimizmom“. Zo stretnutia s Ruskom nikdy nemôže vzísť nič dobré: Ak Moskva urobí ústupky, je to slabosť; ak sa bráni, je to agresia; ak vstúpi do dialógu, je to manipulácia.

Ruská perspektíva

Mnohí v Rusku však stretnutie ruského a amerického prezidenta označili za „historický moment“. Iné hodnotenia, dokonca aj v Rusku, boli umiernenejšie a triezvejšie.

„Putin nechcel Trumpa prekabátiť,“ hovorí ruský politológ Sergej Markov v rozhovore pre Globalbridge. „Putin Trumpovi jednoducho vysvetlil svoju logiku. Podstata tejto logiky je celkom jednoduchá,“ pokračuje Markov: „Ponúkate prímerie, dobre. Ale pravdepodobne viete, že Francúzsko a Veľká Británia oznámili, že na druhý deň po vyhlásení prímeria vyšlú na Ukrajinu vojakov a systémy protivzdušnej obrany. Po možnej provokácii Zelenského by bola Európa vtiahnutá do vojny s Ruskom. Z tohto dôvodu je prímerie kontraproduktívne a my nepotrebujeme prímerie, ale mierovú dohodu. Už sme mali prímerie, Minsk I a Minsk II, a Európania nás jednoducho zradili. Verím, že Trump pochopil Putinovu logiku.“

Americký prezident dokonca v príspevku na sociálnej sieti Truth Social poznamenal : „Bolo rozhodnuté, že najlepším spôsobom, ako ukončiť hroznú vojnu medzi Ruskom a Ukrajinou, je priamy prístup k mierovej dohode, ktorá by vojnu ukončila, a nie len k dohode o prímerí, ktorá často neobstojí.“

Symbolický reštart

Pre ruské štátne médiá bol summit predovšetkým dôkazom toho, že Rusko zostáva nenahraditeľným pólom v globálnej politike. Pervij Kanal, hlavný ruský štátny televízny kanál, venoval veľkú časť svojho spravodajstva priebehu stretnutia: červený koberec rozprestretý v Anchorage, stíhačky sprevádzajúce lietadlo ruského prezidenta, pohľad na Trumpa a Putina zdieľajúcich vozidlo. Takéto obrazy boli rovnako dôležité ako slová. Vysielanie zdôrazňovalo, že summit „by mohol prispieť nielen k vyriešeniu ukrajinského problému, ale aj k obnoveniu dôvery medzi Moskvou a Washingtonom“. Táto fráza zhŕňa ambície Kremľa: urobiť z Aljašky symbol rovnosti, moment, v ktorom sa Rusko stáva rovnocenným partnerom Spojených štátov amerických, nie ako obkľúčená mocnosť.

Michail Uljanov, stály predstaviteľ Ruska pri medzinárodných organizáciách vo Viedni, odmietol západné vykresľovanie ruskej izolácie. Predstavu, že Rusko bolo diplomaticky ostrakizované, označil za „nezmysel“ a zdôraznil, že krajina nikdy neprerušila vzťahy s väčšinou sveta a že iba približne 12 percent svetovej populácie – euroatlantický blok – sa pokúsilo vykresliť takýto obraz. V tomto ponímaní bol summit na Aljaške dôkazom toho, že aj Washington si teraz uvedomil márnosť izolácie Moskvy.

Trump a Putin hovorili dve a pol hodiny, po boku ich poradcov pre zahraničnú politiku – Sergeja Lavrova a Jurija Ušakova na ruskej strane a Marca Rubia a Steva Vitkoffa na americkej strane. Nakoniec sa však nedohodlo ani na prímerí na Ukrajine, ani nebolo oznámené zrušenie sankcií, ani sa nespomenul program hospodárskej spolupráce.

Európa vynechaná

Opakujúcou sa témou v ruských komentároch je marginalizácia Európy: Washington a Moskva medzi sebou komunikujú priamo, zatiaľ čo Brusel bol nútený pozorovať a reagovať zvonku. Potvrdili to aj reakcie po následnom stretnutí vo Washingtone medzi Trumpom na jednej strane a európskymi lídrami a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským na strane druhej. Trump síce európskych lídrov ubezpečil, že suverenita Ukrajiny zostáva dôležitá, ale v praxi akceptoval Putinov argument, že stabilitu môže priniesť iba komplexné riešenie – nie nekonečná vojna na vyčerpanie. Analytici ako Vladimir Suslov z Moskovskej vyššej ekonomickej školy poznamenali, že rozhodnutie amerického prezidenta hľadať konečné riešenie ukrajinského konfliktu bolo najdôležitejším výsledkom summitu na Aljaške.

Noviny Vzglyad boli otvorenejšie. Stretnutie na Aljaške podľa ruských novín spustilo „politickú horúčku v Európe “. Európski šéfovia vlád neboli schopní prijať spoločné komuniké. Pre ruské noviny bola táto nezhoda dôkazom toho, že EÚ sa stala druhoradým aktérom, neschopným zabrániť rusko-americkému zblíženiu.

Iní nechcú zanedbávať európsky faktor.

„Je celkom možné, že Európa by sa mohla rýchlo prezbrojiť, aby mohla pokračovať vo vojne bez Ameriky,“ varuje politológ Sergej Markov. „Mnohé hlavy štátov a vlád v Európe potrebujú túto vojnu z vnútorných dôvodov. Myslím si, že vojna bude pokračovať.“

Žiadni víťazi, žiadni porazení

Po rozhovore sa Trump a Putin krátko objavili pred tlačou, ale ponúkli len málo podrobností. Neskôr však Trump naznačil, že sa dosiahli určité neformálne dohody a vyhlásil, že „teraz je to na Zelenskom“. V Rusku to interpretovali ako nenápadný, ale dôležitý ústupok: Americký prezident presunul zodpovednosť za ďalšie kroky na Kyjev, čím naznačil, že Washington už nebude bezpodmienečne viesť ukrajinské boje.

„Toto stretnutie by sa nemalo posudzovať podľa toho, kto vyhral a kto prehral. Toto stretnutie bolo o niečom inom,“ píše ruský vojenský portál Topwar . „Z pohľadu Trumpových cieľov je pre neho dôležité mať dobré vzťahy s Ruskom. […] USA nechcú, aby sa Ruská federácia definitívne podriadila Číne a tým posilnila svojho geopolitického protivníka, ale skôr chcú zachovať nezávislosť Ruska. Preto sú Američania ochotní urobiť určité ústupky v ukrajinskej otázke. Rusko sa nebráni normalizácii vzťahov s USA, ale vzhľadom na to, čo sa stalo v minulosti, tentoraz nikto neurobí gestá dobrej vôle.“

Kremeľ trvá na tom, že skutočnú stabilitu môže priniesť iba komplexná dohoda upravujúca rozširovanie NATO, bezpečnostné záruky a neutralitu Ukrajiny. Čokoľvek iné by bolo len prestávkou pred obnovením konfliktu. Summit na Aljaške bol preto len začiatkom, nie záverom.

Táto dualita – krátkodobý úspech, dlhodobá neistota – formuje ruské reakcie. Pre domácu verejnosť bola Aljaška vykresľovaná ako diplomatické víťazstvo. Pre strategických plánovačov v Moskve je však všetko stále neisté: Rusko získalo uznanie, ale záväzná dohoda stále chýba a Európa a Ukrajina by mohli odmietnuť podmienky „dohody“ medzi USA a Ruskom.

Zdroj: https://globalbridge.ch/trump-hat-die-logik-von-putin-verstanden-sagt-man-in-russland-nach-dem-alaska-gipfel/