Zákon EÚ o kontrole chatu je krokom k hromadnému sledovaniu

Kontroverzný zákon EÚ o kontrole chatu sa opäť dostal do centra pozornosti. Súčasné dánske predsedníctvo Rady Európskej únie sa rozhodlo investovať doň značný politický kapitál; v skutočnosti až do takej miery, že opätovné predloženie legislatívy bolo jej úplne prvým formálnym krokom po prevzatí funkcie v júli tohto roku. Dánska premiérka Mette Frederiksenová sa teraz snaží zabezpečiť prijatie iniciatívy do polovice októbra.

Samoľúby pohľad superšpekulanta: Mette Frederiksen sa chce rýchlo prebiť cez sledovanie každej online komunikácie. (Foto: Thierry Monasse/Getty Images)

Návrh, v oficiálnom bruselskom jazyku známy ako Nariadenie o prevencii a boji proti sexuálnemu zneužívaniu detí, sa snaží obmedziť šírenie materiálu zobrazujúceho sexuálne zneužívanie detí (CSAM) online. Cieľ by sotva mohol byť slušnejší alebo chvályhodnejší. Metóda presadzovaná bruselským mandarinátom, ktorá v skutočnosti nariaďuje skenovanie súkromnej komunikácie vrátane tej, ktorá je v súčasnosti chránená end-to-end šifrovaním, však predstavuje vážnu hrozbu pre osobné súkromie, národnú suverenitu a údajne najposvätnejšie princípy EÚ. Stavením na centralizovanú kontrolu nad digitálnou komunikáciou európskych občanov dánske predsedníctvo transformuje EÚ na štát dohľadu. Je to liberálny techno-autoritársky režim v najhoršej forme. Je to doslova orwellovský štýl. Preto ho treba odmietnuť.

Zákon o kontrole chatu bol prvýkrát navrhnutý dávno predtým, ako sa pani Frederiksenová ujala predsedníctva Rady Európskej únie. V skutočnosti bol tento znepokojujúci právny predpis prvýkrát predložený v máji 2022. Ak by bol prijatý, návrh zákona by vyžadoval, aby populárne platformy okamžitých správ, ako sú WhatsApp, Signal a Telegram, skenovali všetok používateľský obsah – texty, obrázky a videá – na prítomnosť CSAM, a to aj v prípade šifrovania. Tieto opatrenia by sa vzťahovali na všetkých občanov bez ohľadu na to, či existuje skutočné a opodstatnené podozrenie, že sa môžu zapájať do trestnej alebo inak škodlivej činnosti.

Kodaň aj Komisia sa dlhodobo zasadzujú za tento rozhorčenie. Keďže Frederiksenová teraz predsedá Rade, urobila z neho základný kameň jej agendy. Zdôrazňovala najmä silnejšie nástroje presadzovania práva na boj proti závažnej trestnej činnosti a zároveň riešila zneužívanie týchto nových technológií. Mechanizmom, ktorý je jadrom návrhu, je skenovanie na strane klienta. Prostredníctvom neho sa analyzuje obsah na zariadení používateľa pred šifrovaním. Pre menej technicky zdatného čitateľa to znamená otvorenie trvalých zadných vrátok, ktoré obchádzajú záruky súkromia zabezpečenej komunikácie. Bolo by to, ako keby štát čítal vaše listy predtým, ako zalepíte obálku, a súkromné správy každého občana EÚ by sa podrobili automatizovanej kontrole. Východonemeckým čitateľom môžu byť takéto nástroje v štýle Stasies povedomé; väčšina by nechcela, aby sa veľkolepo vrátili, či už v Nemecku alebo inde.

Žiaľ, namiesto toho, aby si prečítala miestnosť a študovala alternatívne, miernejšie verzie legislatívy, sa Frederiksen rozhodla zdvojnásobiť túto závažnú politickú a historickú chybu. Zdá sa, že návrh teraz podporuje až 19 štátov EÚ. Nemecko sa zatiaľ neangažuje, ale pravdepodobne bude mať kľúčové miesto. Ak sa Berlín pridá k „áno“, kvalifikovaná väčšina – vyžadujúca 15 štátov zastupujúcich 65 percent populácie EÚ – by mohla viesť k schváleniu zákona do polovice októbra. Dánske predsedníctvo riadi tento proces prostredníctvom pracovných skupín Rady s cieľom finalizovať pozície do 12. septembra 2025. Jediným krokom, ktorý by potom chýbal, je konečné hlasovanie v októbri.

Dôsledky zákona sú hlboko znepokojujúce. Nariadením skenovania na strane klienta porušuje Chartu základných práv EÚ, konkrétne články 7 a 8, ktoré chránia právo na súkromnú komunikáciu a osobné údaje. Bez ohľadu na jeho nedostatky Európsky súd pre ľudské práva už rozhodol proti opatreniam, ktoré oslabujú šifrovanie, čo by aj mal. Dánsky návrh napriek tomu napreduje. Pritom ignoruje tieto právne obmedzenia aj zásadu subsidiarity, podľa ktorej by sa rozhodnutia mali prijímať na čo najlokálnejšej úrovni. Regulácia digitálnej komunikácie bola, samozrejme, tradične vnútroštátnou kompetenciou. Zavedením jednotného mandátu na dohľad si Brusel – pod dánskym vedením – uzurpuje túto právomoc, čím odcudzuje národy, ktoré si uvedomujú súkromie, a potenciálne narúša jednotu EÚ. Človek sa musí pýtať, či si to pani Frederiksenová premyslela.

Zároveň bude mať takýto dosah globálne dôsledky. Nebude dobrý – určite nie pre nikoho, kto verí v právo na dôvernosť. Šifrovanie je základom digitálnej bezpečnosti. Zabezpečuje všetko od finančných transakcií až po komunikáciu disidentov v zlých, despotických režimoch. Jeho takýmto závažným podkopávaním EÚ vytvára hrozný precedens. V skutočnosti povzbudí aj iné vlády – demokratické alebo nie, zodpovedné alebo nie, s dobrými úmyslami alebo nie – aby požadovali podobný prístup k tomu, čo ich občania hovoria, vidia, myslia si, zdieľajú alebo sa na čo sťažujú. Pred dvoma rokmi zástancovia digitálnej autonómie, ako napríklad Electronic Frontier Foundation, varovali, že takéto politiky by mohli normalizovať sledovanie na celom svete, oslabiť ochranu miliónov ľudí a výrazne posilniť aparáty tyranií na celom svete.

Zástancovia tejto liberticídnej iniciatívy tvrdia, že ju možno vyvážiť obavami o súkromie a ako riešenie problému uvádzajú skenovanie riadené umelou inteligenciou. To je nezmysel. Faktom je skôr to, že skenovanie na strane klienta vkladá do každého zariadenia mechanizmus sledovania, ktorý nielenže sprístupňuje súkromné konverzácie každého používateľa sledovaniu zo strany štátu, ale vytvára aj zraniteľnosti, ktoré by mohli podobne zneužiť hackeri alebo nepriateľské štáty. To je to, čo táto Pandorina skrinka v skutočnosti znamená.

Samozrejme, môže sa to zhoršiť. Po zavedení by sa rozsah systému mohol rozšíriť za hranice CSAM prakticky na akýkoľvek iný obsah, či už ide o politický disent – čo je určite rozumné znepokojenie, keďže v Británii Starmer usilovne pracuje na zákaze VPN, poprednému francúzskemu prezidentskému kandidátovi bolo zakázané kandidovať v ďalších voľbách alebo v Nemecku je každý rok obvinených takmer 10 000 ľudí za zdieľanie „politicky nekorektných“ mémov a vtipov online. V skutočnosti, aj keď sa eurokrati snažia špehovať do vašich online konverzácií, Brusel tiež presadzuje agresívne moderovanie obsahu v rámci zákona o digitálnych službách.

Nevýhody sú teda zrejmé a samy o sebe by mali ilustrovať, prečo by európske národy mali túto legislatívu rázne odmietnuť. A čo jej výhody? Tie sú oveľa menej jasné. Pred rokom Europol v správe poznamenal, že sofistikovaní zločinci často používajú tajné, neregulované platformy, čím hromadné skenovanie neúčinné proti zamýšľaným cieľom a zároveň zaťažujú bežných občanov plnou váhou represívneho Leviathana. Platformy zamerané na dôvernosť, ako napríklad Signal, pohrozili, že skôr odídu z trhu EÚ, než aby sa prispôsobili. Mali by teda, ale to len poškodí európsku digitálnu ekonomiku a zároveň donúti používateľov k menej bezpečným alternatívam.

Kontrola chatu je v slobodnej spoločnosti neprijateľná. Na tomto svete nechýbajú krajiny, kde občania vedia, že všetko, čo povedia online, môže a pravdepodobne aj bude známe štátu. V Európe by to tak byť nemalo. Frederiksenovej manévre však odhaľujú zhoršujúci sa a veľmi znepokojujúci trend, ktorým je snaha EÚ zvýšiť svoju kontrolu nad internetom. Od zákona o digitálnych službách až po navrhovaný zákon o umelej inteligencii sa Brusel snaží centralizovať právomoc nad digitálnou komunikáciou. To podkopáva základné princípy EÚ – slobodu, subsidiaritu a rešpektovanie základných práv. Existujú alternatívy: Cielené presadzovanie práva, väčšia medzinárodná spolupráca a odvaha ukladať vyššie tresty páchateľom môžu bojovať proti CSAM bez toho, aby bolo obetované súkromie alebo suverenita. Trvanie dánskeho predsedníctva na urýchlení hlasovania do októbra napriek toľkým právnym, etickým a technickým námietkam by sa malo rozhodne odmietnuť.

Zdroj: https://brusselssignal.eu/2025/08/eu-chat-control-law-is-a-step-towards-mass-surveillance/