ZHADZOVANIE BÔMB NA CIVILISTOV JE VYNÁLEZ FAŠIZMU. MY SME SI VŠAK TENTO ZLOČIN OSVOJILI

Nikdy by som neveril, že o dnešnom Svetovom dni boja za zákaz jadrových zbraní, o dnešnom 80. výročí zhodenia atómovej bomby na Hirošimu, sa dá hovoriť s takým fanatickým nadšením a bez akejkoľvek štipky ľútosti alebo čo i len pochybnosti, ako to dnes zaznelo na obrazovkách slovenských televízií. To, čo dnes predviedli TA3 a verejnoprávna STVR je nielen historická hanba, ale malo by to mať aj trestnoprávne dôsledky, lebo naša legislatíva ešte stále pozná trestné činy proti mieru a ľudskosti, konkrétne § 417, ods. 1 Trestného zákona, ktorý hovorí, že „kto v úmysle narušiť mier akýmkoľvek spôsobom podnecuje k vojne, vojnu propaguje alebo inak podporuje vojnovú propagandu, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až desať rokov“.

Obe televízie si do štúdia pozvali Andreja Žiarovského, ktorého predstavili ako nezávislého „vojenského experta a odborníka na jadrovú energetiku“. Pritom tento pán je vedený na stránke Kresťanskodemokratického hnutia ako „expert KDH pre energetiku“. Neviem, či mám brať jeho neskutočný cynizmus sprevádzaný záplavou lží a demagógie ako typické nadšenie kresťanského demokrata, ale jeho správanie nenechalo ľahostajných mnohých divákov, ktorí mi rozhorčene písali a prosili ma o vyjadrenie. Ani ja nemôžem mlčať, a preto k tomu, čo som videl, musím uviesť nasledovné.
Už len uviesť príspevok k takejto vážnej téme titulkom „Nad Hirošimou zažiarila atómová bomba“, ako to urobila TA3, považujem za extrémne nevhodné. Nukleárna nálož po prvýkrát v histórii použitá proti nevinným ľuďom nie je vianočná hviezda, ale zbraň hromadného ničenia, ktorá by mala byť podľa Dohovoru OSN o zákaze jadrových zbraní navždy odstránená z medzinárodných vzťahov.

TA3 uviedla rozhovor tvrdením, že existuje „konsenzus historikov“, že zhodenie atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki zachránilo vraj až milión ľudských životov. Tento nezmysel opakoval aj uvedený hosť. Je to hrubá lož, ktorú rok čo rok opakujú militaristické kruhy, aby ospravedlnili tento nehorázny zločin. Historické dokumenty hovoria jasnou rečou, že japonská vláda bola pripravená kapitulovať už niekoľko mesiacov a jediný dôvod, pre ktorý to prezident Truman nariadil, bola demonštrácia sily a experiment, čo to urobí s ľuďmi. Navyše chcel predbehnúť Sovietov, aby nevstúpili do Japonska. Zničenie Hirošimy a Nagasaki tak nebolo ani tak súčasťou druhej svetovej vojny ako skôr prakticky prvým aktom studenej vojny medzi USA a ZSSR. Tieto veci najlepšie objasňuje americký historik Howard Zinn vo svojej knihe Bomba, ktorá vyšla aj v češtine. Je tu však ešte vážnejšia vec.

Väčšina laikov si neuvedomuje, že to, čo spôsobilo všeobecné rozhorčenie z fašizmu, nebolo zaobchádzanie so Židmi, Rómami či homosexuálmi. Bolo to bombardovanie civilného obyvateľstva. Talianske bombardovanie Etiópie, japonské bombardovanie Šanghaja a najmä nemecké bombardovanie španielskej Guerniky vyvolalo také zdesenie, aké je už pre dnešného človeka zvyknutého na každodenné televízne správy len ťažko predstaviteľné. Ľudia nevedeli pochopiť, ako je niekto schopný zhadzovať bomby na iné ľudské bytosti, ako je takéto barbarstvo vôbec možné. Dnes to možné nielen je, ale bombardovanie sa stalo najbežnejšou súčasťou vojny, dokonca v mnohých prípadoch sa to deje výlučne tak ako sme to videli v roku 1999 v bývalej Juhoslávii alebo ako to vidíme v súčasnosti v Gaze. Aj dnes síce označujeme úmyselný útok na civilistov za terorizmus, ale – len ak sa to týka „našich“. Cudzie obete sme dehumanizovali. Preto upozorňujem, že antihitlerovská koalícia sa dopúšťala podobných zverstiev, aké nás rozhorčovali na nacistoch – stačí spomenúť úplne zbytočné bombardovanie Drážďan (ktoré bravúrne vykreslil Kurt Vonnegut v románe Bitúnok č. 5) či najväčšie konvenčné bombardovanie v dejinách, nálety na Tokio v marci 1945, pri ktorých zahynulo viac ako stotisíc civilistov – počet porovnateľný s usmrtenými atómovou bombou. Z podobnej kategórie je aj bombardovanie Hanoja na Vianoce 1972.

Ak chceme, aby mala naša civilizácia morálnu prevahu, nesmieme takéto zločiny ani pripúšťať, ani tolerovať, ani obhajovať. Obviňujeme Irán či Severnú Kóreu, ale uvedomme si, že Spojené štáty zostávajú jedinou krajinou v dejinách, ktorá použila jadrové zbrane proti civilistom a ktorá sa vyhrážala inému štátu zrovnaním so zemou. Navyše, atómové zbrane so sebou priniesli nadvládu vojensko-priemyselného komplexu, ktorý má na charakter súčasnej civilizácie fatálne následky. Ideológia, ktorú USA rozvíja po roku 1945, sa podstatne líši od zásad demokracie. Je postavená na jednoliatosti, podozrievaní odlišných, utajovaní, agresivite, vedení vojen, udržiavaní si odstupu a paranoidnom myslení. Na predstave, že iracké alebo palestínske dieťa je menej hodnotné ako americké alebo nemecké.

Fanatik Žiarovský tvrdí, že z pohľadu Američanov „nebolo čo riešiť“ (pričom moderátor Košík mu nadšene prikyvoval) a odporcov jadrových zbraní nazýva „revizionistami“. Dokonca opakoval takú nehoráznosť, že to bolo „menšie zlo aj pre Japoncov“ a že mohli dopadnúť horšie. Výbuch v Hirošime označil za „optimálny zásah“ a celkové škody za „ideálne“. Rozhorčenej diváčke Žiarovský odpísal, že to bolo dokonca aj etické, lebo obe jadrové bomby zabili príslušníkov národa, ktorý napadol Čínu a napokon aj USA a správal sa zversky. Má ten človek vlastne nejaké morálne zábrany a právne povedomie, keď nevinným civilistom pripisuje kolektívnu vinu a zavraždenie 300 tisíc ľudí označuje za etické?!? Všetko to zaklincoval moderátor Maroš Košík, ktorý to označil za „tragédiu, ktorá mala opodstatnenie“. A keby to nestačilo, obaja napokon vyhlásili jadrové zbrane za „záruku svetového mieru“.

Tento stupídny mýtus už vyvracali mnohí, no najprecíznejšie sa s ním vyrovnal britský filozof, mierový aktivista a nositeľ Nobelovej ceny za literatúru Bertrand Russell. Už v roku 1945 napísal esej Bomba a civilizácia, v ktorej spochybnil presvedčenie, že nová ničivá zbraň zaručí svetový mier. Ak bude totiž použitá – či už úmyselne alebo v dôsledku série chýb – vyhladí celé ľudstvo. „Tí, ktorí prežijú, budú chorí, hladní, nešťastní a zdivočení. A potrvá veky, kým potomkovia preživších, z ktorých veľmi veľké percento budú idioti alebo monštrá, opäť niečo vybudujú. Celý ten čas tu bude len hrôza, zlo a bieda. A to len preto, lebo ľudia našej doby nevideli, že dohodnúť sa je lepšie.“ Útoky na Hirošimu a Nagasaki považoval Russell za „neospravedlniteľné, hnusné a bezohľadné činy krutosti“ a pokračoval: „Nemá zmysel zhodiť bombu na niekoho, kto sa chce vzdať a ešte menší význam má zhodiť druhú. Američania sa chceli iba pochváliť svojou „úžasnou zbraňou“ a zabili pri tom státisíce ľudí. Vojnou unavené Japonsko by sa čoskoro vzdalo bez ohľadu na atómové bombardovanie v dôsledku úplného kolapsu ekonomiky, nedostatku potravín a surovín, hrozby vnútornej revolúcie a prípravy na kapituláciu, o ktorej japonské cisárske velenie rokovalo od začiatku roku 1945. Okrem toho Japonsko sa rozhodlo kapitulovať v dôsledku invázie ZSSR do Mandžuska, keďže sa veľmi obávalo komunizmu a vnímalo sovietsku okupáciu ako „japonskú kultúrnu smrť“. Z týchto dôvodov bol jadrový útok Spojených štátov vojensky zbytočný nemorálny zločin a forma štátneho terorizmu, za ktorý nikto nebol odsúdený.“

Rovnaké nezmysly ako Andrej Žiarovský píše aj Juraj Mesík v denníku Pravda. Ale kým Mesík je hochštapler a blázon, ktorý so suchármi čakal v pivnici na koniec sveta, a keď ten neprišiel, začal písať ďalšie apokalyptické vízie o rozpade Ruska, Žiarovský sa pasuje do pozície experta parlamentnej politickej strany. Stotožňuje sa KDH s takýmito agresívnymi militantnými názormi?
To najjednoduchšie, čo sme mali dávno urobiť, je podpísať Dohovor OSN o zákaze jadrových zbraní. Už dávnejšie tak učinil Vatikán, mnohé africké či latinskoamerické krajiny, ktoré považujeme za menej vyspelé ako sme my, ale aj neutrálne Írsko. Slovensko sa k tomuto historickému kroku, za ktorý boli tvorcovia medzinárodnej kampane odmenení Nobelovou cenou mieru, odmietlo pripojiť.

Prestížny Štokholmský medzinárodný inštitút pre výskum mieru (SIPRI) pri príležitosti dnešného výročia uviedol, že „sme svedkami jasného trendu rastu jadrových arzenálov, vyostrenej nukleárnej rétoriky a opustenia dohôd o kontrole zbraní“, pričom všetky atómové mocnosti v uplynulom roku pokračovali v intenzívnych programoch modernizácie nukleárneho arzenálu a existujúcich zbraní hromadného ničenia. Ale mierumilovní ľudia by v tom mali mať jasno. Náš cieľ je dosiahnuť celosvetový zákaz zbraní hromadného ničenia a zároveň aj zákaz používať v konfliktoch bombardovanie civilných cieľov. Nesmieme si osvojiť militantnú mentalitu, že kobercové nálety sú nevyhnutnou stratégiou vojny. Zhadzovanie bômb na civilistov je vynález fašizmu. My sme si ho však osvojili. Spojené štáty sa za svoje zločiny v Hirošime, Nagasaki, ale aj vo Vietname či v Iraku dodnes odmietajú ospravedlniť.

Eduard Chmelár

Poznámka redakcie: Článok bol napísany včera – 6. augusta 2025 – si svet pripomenul 80. výročie zhodenia atómovej bomby na Hirošimu.